Veronika Remišová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veronika Remišová
slovenská politička
Veronika Remišová
1. ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
V úrade
1. júl 2020 – 15. máj 2023
PremiérIgor Matovič
Eduard Heger
Predchodca úrad vznikol Peter Balík Nástupca
Bývalá podpredsedníčka vlády SR
V úrade
21. marec 2020 – 15. máj 2023
PremiérIgor Matovič
Eduard Heger
15. ministerka spravodlivosti SR (ad interim)
V úrade
23. marec 2021 – 1. apríl 2021
Predchodca Mária Kolíková Mária Kolíková Nástupca
Súčasná predsedníčka strany ZA ĽUDÍ
Momentálne v úrade
od 8. augusta 2020
Predchodca Andrej Kiska
Poslankyňa NR SR
V úrade
2016 – 2020
Biografické údaje
Narodenie31. máj 1976 (47 rokov)
Žilina, ČSSR
Politická stranaOĽANO (2014 – 2019, nestranníčka)
ZA ĽUDÍ (od 2019)
Alma materVŠMU (Mgr. art., ArtD.)
Sorbonna (M.A.)
College d"Etudes Interdisciplinaires (M.A.)
Národnosťslovenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVeronika Remišová
(multimediálne súbory)

Mgr. art. Veronika Remišová, ArtD., rod. Belošovičová[1] (* 31. máj 1976[2], Žilina[3]) je slovenská politička, predsedníčka politickej strany ZA ĽUDÍ a bývalá podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky. Bola tiež zastupujúcou ministerkou spravodlivosti SR po demisii Márie Kolíkovej. Dňa 15.5.2023 ako ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR skončila na svojom poste, nakoľko bola vyhlásená úradnícka vláda SR.

Vo volebnom období 2016 – 2020 bola zvolená za poslankyňu Národnej rady SR za stranu OĽANO.[2] V roku 2019 vstúpila do vznikajúcej strany bývalého prezidenta Andreja Kisku ZA ĽUDÍ[4] a na ustanovujúcom sneme bola zvolená za jej prvú podpredsedníčku.[5] Koncom marca ju Andrej Kiska poveril svojim zastupovaním na rokovaniach, ale ostal predsedom strany a zúčastňoval sa na jej riadení. V júni 2020 ale exprezident oznámil, že už ďalej nebude predsedom strany. Remišová oznámila ako prvá, že bude kandidovať na predsedníčku a 8. augusta 2020 bola zvolená.[6]

Vzdelanie a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika Remišová skončila magisterské a doktorandské štúdium v umeleckom odbore divadelné umenie na Vysokej škole múzických umení, kde získala Mgr. art. a ArtD. Absolvovala tiež odbor audiovizuálnej komunikácie na Université de Paris (Panthéon-Sorbonne) v Paríži, kde získala diplom DEA a bruselskú Collège d'Études Interdisciplinaires (titul M.A.).[3] Získala tiež Certifikát z koučingu na univerzite v Cambridge.[7] Pracovala na oddelení prekladov v Európskej komisii v Luxembursku, manažovala európsky program pre mládež a politiky vzdelávania.[8] Po návrate na Slovensko pracovala ako hovorkyňa mestskej časti Bratislava-Staré Mesto[9] a prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave.[8]

Politické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Komunálna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Remišová bola v rokoch 2014 – 2018[8] poslankyňou miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré Mesto. Kandidovala za KDH, MOST – HÍD, NOVA, SaS, OĽANO a KDS. Získala 507 hlasov.[10]

Voľby do Europarlamentu[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 bola nominovaná na kandidátku strany OĽANO pre voľby do Európskeho parlamentu. Kandidovala na 7. mieste kandidátky. So ziskom 9 106 prednostných hlasov sa umiestnila na 2. mieste v rámci strany. Do Europarlamentu nebola zvolená.[11]

Politické pôsobenie 2016 – 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách v roku 2016 bola určená za líderku kandidátky OĽANO.[12] Vo voľbách získala 71 618 preferenčných hlasov a získala tak tretie miesto (po Igorovi Matovičovi a Danielovi Lipšicovi).[13] V národnej rade zastávala pozíciu podpredsedníčky Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, náhradníčky Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a vedúcej Stálej delegácie NR SR v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.[2]

Parlamentná aktivita[upraviť | upraviť zdroj]

Remišová patrila k najaktívnejším poslancom v Národnej rade v 7. volebnom období. Podala 137 návrhov zákonov, 39 pozmeňujúcich návrhov, 24 interpelácii členom vlády a 369 vystúpení v parlamente.[chýba zdroj]

Politické pôsobenie 2020 – 2024[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala na druhom mieste kandidátky Za ľudí, získala 81 395 hlasov a udržala si druhé miesto v strane.[14] 9. marca 2020 predseda strany Za ľudí, Andrej Kiska oznámil, že má problémy so srdcom a rokovania s koaličnými partnermi nechal Veronike Remišovej a ďalším podpredsedom strany. Kiska sa rozhovorov naposledy zúčastnil 5. marca.[15]

Veronika Remišová bola považovaná za favoritku na predsedníčku strany na sneme, ktorý sa konal v sobotu 8. augusta 2020. Jej súperom bol Miroslav Kollár. Remišovú podporil odchádzajúci Andrej Kiska, 50 okresných snemov a viacero osobností strany. Remišová je vnímaná viac ako Kiskova pokračovateľka. Kiska budoval ZA ĽUDÍ ako „nevyhranenú a široko rozkročenú stredovú stranu“.[16] Na rozdiel od Remišovej je Kollár viac otvorený spájaniu s inými stranami a chcel by stranu presnejšie názorovo určiť. Podľa Denníka N bola favoritkou Remišová.[16]

Na sneme získala 76 hlasov, Kollár 33. Po zvolení Remišová uviedla: „Chcem, aby vízia, ktorú Andrej [Kiska] nastavil, žila ďalej, aby sme boli modernou, európskou stredovou stranou. Takáto stredová alternatíva na politickej scéne nie je, my sme jediná takáto alternatíva“[17]

Boj proti korupcii[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika Remišová sa dlhodobo venuje najmä boju proti korupcii, systémovým zmenám v oblasti otvoreného vládnutia, boju za spravodlivosť a posilneniu inštitúcií.

Odhalené kauzy[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika Remišová počas svojho pôsobenia v parlamente odhalila a upozornila na mnohé kauzy, pri ktorých sa ušetrili stovky miliónov eur:

  • Eurofondový škandál: pri historicky najväčšom eurofondovom škandále v školstve v roku 2017 zabránila rozkradnutiu 600 miliónov eur, ktoré mali ísť aj rôznym pokútnym a schránkovým firmám.[18] Zistenia v tejto kauze potvrdil Najvyšší kontrolný úrad a vyšetruje ich polícia.[19]
  • Pochybné dotácie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriely Matečnej na rôzne súkromné penzióny a altánky, alebo na rybník pri dome podnikateľa Alexeja Beljajeva.[20]
  • Kauza Maják nádeje, v ktorej chcel budovu neziskovej organizácie, ktorá pomáhala ženám a deťom v núdzi, rôznymi pochybnými operáciami získať Marian Kočner s Pavlom Ruskom. Nekalé machinácie sa podarilo zastaviť a budovu zachrániť.[21]
  • Kauza Babindol, kde personálne a majetkovo prepojené firmy dostali desiatky miliónov eur na pochybné projekty. Podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), ÚVO zistil až 34 porušení zákona.[22] Niektoré firmy nakoniec od zmluvy o poskytnutí dotácie odstúpili, čím sa ušetrili verejné peniaze.[23]
  • Upozornila na predražené právne služby za desiatky miliónov eur na ministerstve dopravy, kde bola podielová odmena dokonca vyššia ako v kauze Bžán, až 20 % z hodnoty sporu. Zistenia opäť potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad. V samotnej kauze Bžán sa nám podarilo na základe mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorú iniciovala, odmenu 77 miliónov eur výrazne znížiť.[24]
  • Upozornila na predražené rekvalifikačné školenia za takmer 23 miliónov eur na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny
  • Pochybné tendre SBS Bonul, kde podávala aj podnety na Úrad pre verejné obstarávanie
  • Upozornila na hrubú manipuláciu s hodnotiacimi hárkami v prípade štátnych dotácii na vedu a výskum ministerky školstva Martiny Lubyovej, kde podala podnet na generálnu prokuratúru.[25]
  • Podala desiatky podnetov na Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Európsky úrad boja proti podvodom, či na políciu. Niektoré prípady boli vďaka tejto aktivite zastavené, iné sa kontrolujú alebo koná elitná jednotka polície NAKA. Zistenia v jej kauzách ako napríklad kauza kompa alebo eurofondový škandál potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad.

Analýzy a možné pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa komentára Lukáša Krivošíka by sa po odchode Daniela Lipšica z parlamentu a politickom oslabení Igora Matoviča mohla Remišová, ako poslankyňa s tretím najvyšším počtom hlasov, stať líderkou hnutia.[26] V novembri 2017 o nej Igor Matovič vyhlásil, že by bola lepšia premiérka ako Richard Sulík.[27]

Na otázku či má OĽANO väčšie šance na úspech s Matovičom v ústraní a Remišovou na čele alebo s Matovičom na čele a Remišovou na druhom mieste, Jozef Viskupič povedal, že nie je nutné vytvárať spor medzi nimi dvomi a že „[Remišová] je zasa systémový mozog, ktorý dokáže zastrešiť 140-stranový volebný program, vysoko systémový analytický dokument, vďaka ktorému neplatí, že OĽaNO je hnutie bez programu“.[28]

V januári 2019 sa o Remišovej „opatrne hovorilo“, že by mohla kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2019.[28][29] 17. januára 2019 oznámila že kandidovať nebude.[30]

Pôsobenie v strane Za ľudí[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom júna 2019 Remišová oznámila, že prestupuje do Kiskovho projektu novej strany Za ľudí. Ako dôvody prestupu uviedla najmä štýl politiky lídra OĽaNO Igora Matoviča, jej nedávneho šéfa vo vláde, ako aj uzavretosť strany OĽaNO, ktorá má len 4 členov a absenciu spolurozhodovania ľudí v regiónoch na chode hnutia OĽaNO.[31][32]

Chce sa naďalej venovať boju za spravodlivosť a proti korupcii. Už počas pôsobenia v strane Za ľudí podávala podnety na policajnú inšpekciu na súčasných a bývalých policajných dôstojníkov pre podozrenia z koordinovaného, dlhodobého páchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a iných trestných činov organizovanou formou, čo mohlo vážne ohroziť bezpečnosť a právny štát na Slovensku.[33] Takisto na jej podnet začal Úrad pre verejné obstarávanie preverovať tender náhrady rodných čísel.[34]

8. augusta 2020 bola na sneme strany zvolená za jej predsedníčku.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MIGAĽ, Samuel. Facebook [online]. facebook.com, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Mgr. art. Veronika Remišová, M.A.ArtD. [online]. Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2016-09-06]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Mgr. art. M.A. et M.A. Veronika Remišová, ArtD. [online]. OĽANO, [cit. 2016-09-06]. Dostupné online.
  4. ↑ KRBATOVÁ, Lucia Praus. Remišová: Kiska ma presvedčil svojou osobnosťou aj kvalitným tímom ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-27. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ SITA; BEJDA, Róbert; LENDEL, Michal. Strana exprezidenta Kisku si zvolila, kto ju povedie do volieb (minúta po minúte). SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-28. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ a b cho, TASR. Remišová nahradí Kisku, zvolili ju za novú predsedníčku strany Za ľudí. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-08-08. Dostupné online [cit. 2021-01-24]. ISSN 1336-1996.
  7. ↑ Remišová [online]. www.itapa.sk, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online. Archivované 2021-04-19 z originálu.
  8. ↑ a b c Kto som a čo robím [online]. Veronika Remišová, [cit. 2016-09-06]. Dostupné online. Archivované 2017-06-20 z originálu.
  9. ↑ Mgr. art. Veronika Remišová M.A. PhD. In: Lektori a tím [online]. krestanvpolitike.sk, [cit. 2014-09-02]. Dostupné online. Archivované 2014-09-02 z originálu.
  10. ↑ gr. art. Veronika Remišová M.A. ArtD. — poslankyňa [online]. Bratislava – mestská časť Staré Mesto, [cit. 2016-09-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-16 z originálu.
  11. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu 2014 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-01-06]. Dostupné online.
  12. ↑ KERN, Miroslav. Jednotka Matovičovej kandidátky: Ficov účet v Belize by som na blog nedala [online]. N Press, 2015-12-08, [cit. 2016-09-06]. Dostupné online.
  13. ↑ Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2016-08-08, [cit. 2016-09-06]. Dostupné online. Archivované 2019-03-30 z originálu.
  14. ↑ SU SR 2019. Definitívne výsledky hlasovania [online]. volbysr.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  15. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Kiska pre problémy so srdcom necháva rokovania o novej koalícii na Remišovú. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-09. Dostupné online [cit. 2020-03-17]. ISSN 1339-844X.
  16. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Remišová si ide v súboji o predsedu Za ľudí po víťazstvo, no Kollára podporili známe tváre strany aj so Žitňanskou. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-08-05. Dostupné online [cit. 2020-08-07]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Remišová je novou predsedníčkou Za ľudí, Kiska v politike končí. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-08-08. Dostupné online [cit. 2020-08-09]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ KAPITÁN, Peter. Európska komisia zastavila štyri výzvy z eurofondov. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-08-07. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Médiá mali o eurofondoch na vedu pravdu, potvrdila kontrola NKÚ aj samotného ministerstva [online]. Denník N, 2017-11-11, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online.
  20. ↑ DEBNÁR, Ján. 330-tisíc na rybník pre oligarchu Beljajeva? Remišová obvinila Matečnú. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-05-11. Dostupné online [cit. 2019-09-28].
  21. ↑ TASR. Remišová: Krízové centrum v Bratislave môže prísť o budovu hanebným spôsobom. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-11-15. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ TASR. Pri kontrole verejných obstarávaní pri agrodotáciách zistili porušenie zákona. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-20. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  23. ↑ CUPRIK, Roman. V zázračnej dedine Babindol zbohatol aj smerák. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-16. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ SITA. Opozícia zvoláva mimoriadnu schôdzu o kauze 64-miliónovej odmeny za Gabčíkovo. Pravda (Bratislava: Perex), 2017-10-13. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1336-197X.
  25. ↑ Hrubá manipulácia s hodnotiacimi hárkami na ministerstve. OĽANO podáva trestné oznámenie [online]. doma.markiza.sk, 2019-02-04, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online.
  26. ↑ KRIVOŠÍK, Lukáš. Komentár Lukáša Krivošíka: Veľká šanca Veroniky Remišovej. aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia), 30.09.2016. Dostupné online [cit. 2019-09-04].
  27. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Matovič: Remišová by bola lepšia premiérka ako Sulík. Denník N (N Press), 25.11.2017. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1339-844X ISSN 1339-844X.
  28. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Trnavský župan Viskupič: Prišli sme do HZDS-áckeho brlohu, nachádzame škandály za státisíce.. Denník N, 01.02.2018. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1339-844X ISSN 1339-844X.
  29. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Remišová o možnej prezidentskej kandidatúre: Nehádžme do pléna mená, počkajme na Kisku.. Denník N (N Press), 04.02.2018. Dostupné online [cit. 2019-09-04]. ISSN 1339-844X ISSN 1339-844X.
  30. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Veronika Remišová nebude kandidovať na prezidentku. aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia), 18.01.2019. Dostupné online [cit. 2019-09-04].
  31. ↑ REMIŠOVÁ, Veronika. Prečo ochádzam z klubu OĽaNO? (názor Veroniky Remišovej). aktuality.sk (Ringier Axel Springer Slovakia), 18.06.2019. Dostupné online [cit. 2019-09-04].
  32. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Remišová: Kiska ma presvedčil svojou osobnosťou aj kvalitným tímom ľudí. SME (Petit Press), 27.06.2019. Dostupné online [cit. 2019-09-04].
  33. ↑ Remišová podáva podnet na bývalých vyšetrovateľov, ktorí mali na starosti Kočnerove kauzy. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-08-06. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1336-197X.
  34. ↑ SITA. Úrad pre verejné obstarávanie sa zaoberá projektom náhrady rodných čísel. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-08-16. Dostupné online [cit. 2019-09-28]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veronika_Remišová&oldid=7825031“