Wikipédia:Pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Mapa Číny a Taiwanu

Príčiny 4. krízy na Taiwanskej úžine[upraviť | upraviť zdroj]

Je potrebné podotknúť, že štvrtá kríza na Taiwane nie je oficiálne uznanou krízou. Je označovaná za "konflikt".

Začiatkom sa však pokladá návšteva šéfky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosioveij. Na Taiwane sa stretla aj s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Biely dom a ani šéfovia amerických ozbrojených síl však neboli nápadom demokratky Pelosiovej nadšení.[1]

Chinese next generation crewed rocket

Vojenská aktivita[upraviť | upraviť zdroj]

Čína zintenzívnila vojenské cvičenia v blízkosti Taiwanu, vrátane leteckých a námorných cvičení. Akákoľvek eskalácia týchto aktivít, najmä ak zasahujú do taiwanského vzdušného priestoru alebo teritoriálnych vôd, by mohla vyvolať väčšie napätie.

Trinásť čínskych bojových lietadiel podľa taiwanského rezortu obrany prekročilo stredovú líniu v Taiwanskom prielive, ktorá predstavuje neoficiálnu hranicu medzi Čínou a Taiwanom.[2]

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily. V posledných rokoch zvýšil tlak na Tchaj-pej a k ostrovu takmer denne vysiela lietadlá a lode svojich ozbrojených síl.[3]

Ekonomické faktory[upraviť | upraviť zdroj]

K napätiu medzi Čínou a Taiwanom prispievajú aj ekonomické problémy, ako sú obchodné spory alebo sankcie. Situáciu môžu zhoršiť rastúce ekonomické väzby Taiwanu s inými krajinami, najmä s tými, ktoré sú v rozpore s Čínou, tie by mohli vyprovokovať Peking. Odborníci sa strácajú v špekuláciách o tom, kedy Čína spustí inváziu na ostrov.[4] USA tiež potvrdili podporu Taiwanu, čo situáciu viac vyhrotilo.

Domáca politika[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj môže ovplyvniť aj domáca politika z oboch strán. Nacionalistický sentiment Číny je poháňaný faktormi ako je ekonomická frustrácia, historické krivdy či vnímanie vonkajšej hrozby. Ku napätiu medzi Čínou a Taiwanom prispieva aj Taiwanské hnutia za nezávislosť.

"Nezávislosť Taiwanu znamená vojnu," povedal v Pekingu novinárom hovorca čínskeho ministerstva obrany Wu Čchien. Taiwan je podľa neho neoddeliteľnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky. Obhajoval tiež nedávne operácie čínskeho letectva, ktoré čoraz častejšie porušujú taiwanský vzdušný priestor. [5] USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pelosiová je na Taiwane. Rozpúta návšteva z USA konflikt s Čínou? [online]. Pravda.sk, 2022-08-01, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  2. A.S, Petit Press. Taiwan zaznamenal vo svojom okolí aktivitu čínskych bojových lietadiel a lodí [online]. svet.sme.sk, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  3. TERAZ.SK. Delegácia amerických kongresmanov sľúbila Taiwanu pokračovanie podpory [online]. TERAZ.sk, 2024-03-28, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  4. Sú ekonomické ukazovatele schopné predpovedať čínsku inváziu na Taiwan? [online]. www.trend.sk, 2023-08-12, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  5. TERAZ.SK. Nezávislosť Taiwanu by podľa čínskeho rezortu obrany znamenala vojnu [online]. TERAZ.sk, 2021-01-28, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  6. TERAZ.SK. Delegácia amerických kongresmanov sľúbila Taiwanu pokračovanie podpory [online]. TERAZ.sk, 2024-03-28, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.