Úprava stránky Samuel de Champlain

{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Samuel de Champlain
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = francúzsky geograf, kartograf, diplomat a cestovateľ
 | Portrét            = Samuel-de-champlain-s.jpg
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = asi [[1567]]
 | Miesto narodenia   = [[Hiers-Brouage|Brouage]], [[Francúzsko]]
 | Dátum úmrtia       = [[25. december]] [[1635]]
 | Miesto úmrtia      = [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Kanada]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] -->
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = <!-- presný názov súboru na Commons -->
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Samuel de Champlain''' (* asi [[1567]], [[Hiers-Brouage|Brouage]], [[Francúzsko]] – † [[25. december]] [[1635]], [[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Kanada]]) bol francúzsky [[geografia|geograf]], [[kartografia|kartograf]], [[diplomat]] a [[cestovanie|cestovateľ]], ktorý preskúmal priľahlé oblasti [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Založil mesto [[Quebec (mesto)|Quebec]] v roku [[1608]] a bol jeho starostom až do svojej smrti. Je nazývaný ''Otec [[Nové Francúzsko|Nového Francúzska]]'', ktorého prvým [[Generálny guvernér|guvernérom]] bol od roku [[1627]] do roku 1635.

== Začiatky ==
[[Súbor:SaumuelChamplainQue.jpg|thumb|left|Socha Samuela de Champlaina na námestí v Quebecu]]
Champlain sa už v mladosti plavil po mori a v roku [[1598]] do Ameriky pod [[španielsko]]u vlajkou. Po návrate spísal správu a odovzdal ju francúzskemu kráľovi [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrichovi IV.]]. Správa obsahovala 60 [[mapa|máp]] a kráľ žasol nad [[kartografia|kartografickými]] schopnosťami tohto mladého muža. Champlain získal titul kráľovského kartografa s malou osobnou rentou. Po dvoch rokoch sa vydal v roku [[1603]] na čele novej výpravy do Ameriky. Výprava smerovala rovnakou cestou akou plával [[Jacques Cartier]] a dostala sa k dedine Hochelaga. Dedina však bola prázdna, jej obyvatelia utiekli pred útočnými Irokézmi. Výprava tu stretla kočujúcich [[Indiáni|Indiánov]] s ktorými zamenili kožušiny a vrátili sa späť do Francúzska. V tom istom roku preskúmal Champlain oblasť okolo [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]]. Do týchto končín ho prilákal sľúbený [[Monopol ponuky|monopol]] na obchod s kožušinami a po roku sa vrátil. Poslal do tejto oblasti dve lode, ktorým velil Sieur de Monts, a na ktorých bolo 79 cestujúcich z Francúzska. De Monts mal od francúzskeho dvora nariadenie založiť v Kanade obchodnú spoločnosť a kolóniu zvanú [[Akádia]]. Aby sa vyhli krutej zime v nížine sv. Vavrinca, rozhodli sa Francúzi prezimovať južnejšie, na ostrovčeku pri vjazde do zálivu [[Fundyjský záliv|Bay of Fundy]]. Ukázalo sa to ako katastrofálne rozhodnutie, pretože na celom ostrove nebola žiadna pitná voda a na piesčitej pôde sa nedali pestovať žiadne plodiny. Muži umierali na [[skorbut]], do tej doby neznámu nemoc, a čoskoro pochopili, že musí byť zapríčinená jednotvárnou stravou – údené mäso, solené ryby, ovsené vločky a sucháre – typickou stravou vtedajších kolonistov. Zima toho roku nastala veľmi skoro a kolonisti vyrúbali stromy, ktoré by ich ochránili pred vetrom, aby mali čím kúriť. Okolité more bolo plné ľadovcov, takže lode nemohli odplávať a boli na ostrove uväznené až do jari.

Champlain sa v roku [[1604]] vydal do [[Nové Francúzsko|Nového Francúzska]] znovu a pôsobil tu ako sprievodca Pierra du Guast, sieura de Monts, ktorý mal za úlohu usídliť v Novom Francúzsku sto kolonistov. Hoci bolo veľmi lákavé vrátiť sa znovu do Francúzska, Champlain a osadníci, ktorí zimu prežili, naložili všetok ostávajúci majetok na lode a preplávali na druhú stranu zálivu. Tam, na západnom pobreží ostrova [[Nové Škótsko]], založili osadu Port Royal, dnešný Annapolis. Malý prístav sa stal centrom prvej stálej francúzskej kolónie v Amerike. Obchodníci s kožušinami a ostatným tovarom postupne zakladali obchodné stanice po celej Akádii, ktorá sa čoskoro prestierala na polovici dnešnej provincie Nové Škótsko a v časti [[New Brunswick]]u. Obchodné stanice, ktoré posielali do Francúzska tisíce bobrích, vydrích a losích kožušín, lákali do Nového sveta ďalších a ďalších kolonistov.

== Založenie Quebecu ==
Po zime sa výprava plavila po východnom pobreží Severnej Ameriky a celé toto pobrežie zmapovala. V roku [[1607]] sa vrátila do Francúzska. Za rok vyrazil Champlain do Nového Francúzska znovu a tentoraz mal nad výpravou plné velenie (zodpovedal sa Sieuru de Monts vo Francúzsku). [[3. júl]]a [[1608]] bola otvorená obchodná stanica, ktorá sa nachádzala blízko [[Huróni|hurónskej]] dediny Stadacon, táto stanica dostala meno Quebec. Už od začiatku sa Champlain snažil nadviazať dobré vzťahy s Indiánmi. Čoskoro sa mu podarilo spriateliť s kmeňmi Hurónov a Algonkinov, ktoré žili v tejto oblasti. Indiáni sa často opakovane vydávali do Quebecu a obchodovali s Francúzmi. Ešte na konci roku 1608 vypravil Champlain svoj lode do Francúzska (boli plné kožušín) a sám tu zostal ešte s ďalšími 28 mužmi. Na jar v roku [[1609]] prišli ku Quebecu bojovníci Hurónov a požiadali Champlaina o pomoc proti Irokézom. Champlain súhlasil a v lete toho istého roku sa s dvoma svojimi mužmi vydal s Indiánmi na cestu. Výprava sa dostala do miest, kde dnes leží [[Lake Champlain]] a stretla sa tu s Irokézmi. Bolo dohovorené, že boj bude začatý na druhý deň. Hneď za svitania boli obe armády pripravené na boj. Champlain, ktorý bol na čele Indiánov, vypálil zo svojej [[mušketa|muškety]]. Po tomto výstrele zostali na mieste dvaja mŕtvi indiánski náčelníci. Irokézi sa ľakli, ale po chvíli chceli zaútočiť. V tom vystrelili zo svojich muškiet i dvaja zvyšní Francúzi a Irokézi sa dali na útek. I keď táto udalosť upevnila priateľstvo medzi Hurónmi a Francúzmi, z neskoršieho pohľadu sa ukázalo, že išlo o veľkú strategickú chybu. Irokézi boli v tejto oblasti dominujúcou silou, ktorá dokázala postaviť do boja 10 000 mužov.

Irokézi na túto udalosť nezabudli a neustále napadali francúzske osady. V [[18. storočie|18. storočí]] sa spojili s Britmi a hrali dôležitú úlohu pri páde Nového Francúzska. Champlain sa v roku [[1610]] vrátil do Francúzska, ale ešte predtým prehovoril Algonkinov aby do svojho tábora prijali jedného Francúza. Keď sa na jar v roku [[1611]] vrátil, vyprával mu tento Francúz o jazerách, ktoré sú viac na západe. Champlain chcel čo najskôr uskutočniť výpravu, ktorá by mala za cieľ ich preskúmať. Ale Siuer de Monts prišiel o monopol a z Francúzska sa hrnuli obchodníci, ktorí chceli čo najrýchlejšie zbohatnúť a vrátiť sa späť do Francúzska. Čoskoro prišlo medzi Indiánmi a Francúzmi k mnohým konfliktom a Champlain sa veľmi snažil, aby nevypukla vojna. Nakoniec sa vrátil do Francúzska a požiadal kráľa o udelenie monopolu. V roku [[1613]] sa vrátil do Nového Francúzska ako jeho guvernér, ale všetci Huróni už kraj okolo [[Rieka svätého Vavrinca|Rieky svätého Vavrinca]] opustili. Champlainovo úsilie vyšlo nazmar.

== Hľadania severozápadnej cesty a osídľovaním'' Nouvelle France'' ==
Keď sa Champlain vrátil do Nového Francúzska, stretol sa s mužom menom Nicholas Vigneau. Ten tvrdil, že našiel cestu do [[Čína|Číny]]. Champlain sa ihneď vydal na prieskumné cesty, ktoré uskutočnil v roku [[1613]] a [[1615]]. Cieľom naďalej zostávalo nájdenie cesty vnútrozemím až k pobrežiu [[Čínske more|Čínskeho mora]]. Po dramatickej plavbe na rieke [[Ottawa (rieka)|Ottawa]] sa od tamojších Indiánov dozvedel, že Vigneau klamal. Po výprave sa Champlain snažil so svojimi indiánskymi spojencami poraziť [[Irokézi|Irokézov]], ale táto snaha nebola úspešná. Okolo roku [[1620]] vyslal Champlain Francúza [[Étienne Brulo|Étienna Brula]], aby preskúmal oblasť na západ od [[Hurónske jazero|Hurónskeho jazera]]. Brulovi sa expedícia podarila a zmapoval tamojšiu oblasť (išlo o územie dnešných provincií [[Ontário]] a [[Quebec]]).
[[Súbor:Baie des Chaleurs 1612.PNG|thumb|left|''Baie des Chaleurs'' a [[Záliv svätého Vavrinca]] – časť Champlainovej mapy z roku 1612]]
Samotný Champlain sa venoval správe Quebecu. Aj keď obchod s kožušinami rozkvital, v Quebecu nežil stále takmer nikto. Obchodníci sa tu zdržali len krátky čas a vrátili sa do Francúzska. V celom Novom Francúzsku žilo stále iba osemdesiat osôb, vrátane katolíckych misionárov. Champlain robil všetko preto, aby mohol splniť osídľovacie požiadavky francúzskej koruny. Už od roku [[1615]] posielal do oblasti Akádie a Quebecu [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] a [[františkáni|františkánov]], aby medzi Indiánmi konečne začal šíriť [[kresťanstvo]]. V správach ktoré posielal do vlasti bájil o úrodnej krajine, o celkovom blahobyte – roľníkom sľuboval oveľa lepšie podmienky ako v rodnom Francúzsku. Jeho zámerom bolo prilákať do Nového Francúzska čo najviac ľudí. Vo Francúzsku existovala určitá skupina obyvateľov, ktorá možnosť odsťahovania z Francúzska nadšene uvítala. Išlo o [[hugenoti|hugenotov]] a tým, ako aj protestantom, boli brány Nouvelle France nadobro zatvorené.

Počet obyvateľov cez všetky jeho snahy stále stagnoval a Francúzsko si nemohlo robiť nárok na preskúmané oblasti a osídlené územia Kanady. [[Kardinál]] [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Richelieu]], francúzsky minister, roku [[1627]] založil obchodnú spoločnosť Nové Francúzsko (nazývaná aj „Spoločnosť stovky partnerov“), ktorá mala dobytie a osídlenia Kanady urýchliť. Ako návnadu ponúkala francúzska koruna záujemcom obrovské pozemky s podmienkou, že ich majitelia ich vyčistia, založia na nich [[plantáž]]e a zabezpečia ich obrábanie. Týmto pozemkom sa hovorilo ''seigneurie'' a ich majiteľ sa nazýval ''seigneur''. V dnešnej provincii [[New Brunswick]] existovalo 24 takých [[léno|lén]]. Francúzom sa však do Akádie príliš nechcelo, kým im majitelia statkov nedovolili, aby okrem obrábania pôdy mohli tiež obchodovať, s cieľom získať veľký profit, s [[kožušina]]mi a prevádzkovať výnosný [[rybolov]]. Pritom títo noví roľníci, ''habitants'', zostávali poddanými ''seigneurom'', ktorí v novej krajine vládli ako feudálne kniežatá.

== Anglicko-francúzska vojna ==
[[Súbor:Samuel de Champlain (signature).svg|thumb|Champlainov podpis v testamente z roku 1635]]
V roku 1627 vypukla vojna medzi Anglickom a Francúzskom. Francúzi vyslali do Quebecu flotilu s kolonistami a zásobami. Počas plavby napadol francúzsku flotilu David Kirke, pirát v anglických službách. Quebec sa musel vzdať, ale v roku [[1632]] sa navrátil Francúzsku. Champlain sa snažil z Quebecu vybudovať mesto, ktoré by sa stalo šíriteľom francúzskej civilizácie. Roku [[1634]] sa s Champlainovým požehnaním vydal na prieskumnú plavbu [[Jean Nicolet]]. Bol presvedčený, že našiel prejazd do Číny, čo sa mu nepodarilo, preskúmal však veľkú časť územia okolo amerických jazier a Francúzsko si mohlo toto územie nárokovať. Počas výpravy zomrel otec Nového Francúzska – Samuel de Champlain. 

Champlain sa výrazne zasadil o rozvoj Nového Francúzska a vďaka nemu sa francúzska civilizácia zachovala v údolí sv. Vavrinca dodnes. Po roku [[1635]] sa Nové Francúzsko prestávalo vyvíjať a rozrastať. Hlavným problémom Francúzov stále bolo nízke zaľudnenie územia Nového Francúzska. Okolo roku [[1660]] žilo v Novom Francúzsku len tritisíc ľudí. Francúzi totiž nepozerali na Nové Francúzsko ako na krajinu, kde sa dá začať nový život (tak ako Briti), ale ako na územie, kde sa dá rýchlo zbohatnúť. Po zbohatnutí sa väčšina Francúzov vrátila domov. Tí ktorí zostali, museli znášať tuhé zimy, tvrdú drinu, choroby, nepriateľských Indiánov ako aj [[zemetrasenie]]. Nové Francúzsko bola stále závislé na dodávkach z Európy, ktoré boli neisté. Roku [[1663]] hrozilo, že sa rozpadne. 

Zasiahol kráľ [[Ľudovít XIV.]], ktorý dal kolónii status kráľovskej provincie, poslal tam [[pluk]] vycvičených vojakov a vymenoval zvláštneho dôstojníka, intendanta, ktorý mal dohliadať na vnútorné záležitosti provincie. Týmito krokmi sa Nové Francúzsko stabilizovalo. Prvým intendantom bol Jean Baptiste Talon. Nariadil výstavbu pevnôstok, ktoré mali chrániť francúzske územie pred Irokézmi. Podporoval aj remeslá, ako stavbu lodí či tkáčstvo. Aby prilákal do Nového Francúzska nových obyvateľov, sľúbil manželským párom, ktoré sa odsťahujú do Nového Francúzska a budú mať viac ako dvanásť detí, štyridsať hektárov pôdy.

== Pozri aj ==
* [[Nové Francúzsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Samuel de Champlain}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.celebratechamplain.org/ Celebrate Champlain] 
* [http://www.ropfo.ca/champlain/region/ang_region.php Regions explored bei Samule de Champlain, Virtual Museum of Canada]
* [http://www.ropfo.ca/champlain/activite/ang_apprentissage.php Champlain's Astrolabe, Virtual Museum of Canada]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Samuel de Champlain|7815748}}

{{DEFAULTSORT:Champlain, Samuel de}}
[[Kategória:Francúzski objavitelia]]
[[Kategória:Francúzski geografi]]
[[Kategória:Dejiny Kanady]]
[[Kategória:Narodenia v 16. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 1635]]
[[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]]
[[Kategória:Nové Francúzsko]]