Évrard des Barres
| Évrard des Barres | |
| francúzsky šľachtic a veľmajster Rádu templárov | |
 | |
| Narodenie | cca 1113 Meaux, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. november 1176 kláštor Clairvaux, Francúzsko |
Évrard des Barres (iné mená: Eberhard von Bares, Eberhard De Bären; * cca 1113, Meaux, Francúzsko – † 15. november 1176, kláštor Clairvaux) bol francúzsky šľachtic a tretí veľmajster Rádu templárov v rokoch 1149 – 1152.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1143 pôsobil ako veľkopreceptor Francúzska a bol jedným z najvyšších hodnostárov rádu. Dňa 27. apríla 1146 predsedal spoločne s pápežom Eugenom III. rádovej kapitule pri ktorej dal pápež rádu právo nosiť červený kríž. Po smrti Roberta z Caronu (v januári 1149) sa stal veľmajstrom templárskeho rádu a ako prvý mohol používať titul: „Magister Dei Gratia“.
Svoju povesť si však vydobyl aj vo francúzskom vojsku druhej križiackej výpravy. Tu doprevádzal kráľa Ľudovíta VII., ktorému zachránil život počas bitky s Turkami pri Pisidii. Zdá sa, že mal na kráľa silný vplyv, krátko po svojom zvolení sa spoločne roku 1149 vrátili späť do Francúzska. Tam Évrard dlho nepobudol a na naliehanie Rádu sa vrátil späť do Palestíny.
Roku 1152 oficiálne abdikoval a odcestoval späť do vlasti a aj napriek protestom rádových bratov prestúpil do rádu cisterciánov v Clairvaux, kde v samote a odlúčení od svojej rodiny roku 1176 zomrel. Podľa kronikára Odo Deuila bol veľmi zbožný a statočný.
Po jeho návrate do Francúzska v roku 1149 neoficiálne nastúpil na jeho miesto vo "Svätej zemi" Bernard de Tramelay, ktorý sa v roku 1152 po abdikácii Évrarda des Barres stal štvrtým veľmajstrom Rádu.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Evrard z Barres na českej Wikipédii.