Ödön Lechner
| Ödön Lechner | |
 maďarský architekt | |
| Dielo | |
|---|---|
| Významné stavby | Kostol svätej Alžbety, Katolícke gymnázium na Grösslingovej ulici |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 27. august 1845 |
| Pešť | |
| Úmrtie | 10. júl 1914 (68 rokov) |
| Budapešť | |
| Odkazy | |
 Ödön Lechner(multimediálne súbory na commons) | |
Ödön Lechner (* 27. august 1845, Pešť – † 10. jún 1914, Budapešť) bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie. Patrí medzi najznámejších maďarských architektov.[1]
Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti. Študoval na reálke, v roku 1865 na technickej škole v Budíne, 1866 – 1868 v Berlíne. Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok.
Pôsobenie
Bol spolumajiteľom stavebnej kancelárie v Budapešti, v rokoch 1874 – 1878 pracoval vo Francúzsku. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu. Neskôr sa vypracoval na predstaviteľa maďarskej secesie. V jej duchu navrhol viaceré stavby aj na Slovensku.
Charakteristické prvky
Vo svojej tvorbe vychádzal z moderného dispozičného riešenia a v architektúre aplikoval prvky orientálnej indickej architektúry s filigránskymi strešnými ozdobami a farebnou glazovanou keramikou na fasádach budov. Svoje výtvarné názory zdieľal a publikoval v časopise Múvészet.
Tvorba všeobecne
V širšej škále projektov, vypracovaných Ödönom Lechnerom, môžeme spomenúť pravoslávny chrám v Michalovciach (1905–1910), Kostol sv. Alžbety v Bratislave (Modrý kostolík) (1906 – 1908), dnešné Gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave (1906 – 1908), Východoslovenské múzeum v Košiciach (1899 – 1901), obytné domy, bývalé evanjelické gymnázium v Rožňave (1910). Ďalej tvoril aj rôzne teoretické práce.
Lechner pri čiastkovej úprave mesta Bratislava navrhol budovu školy na Grösslingovej ulici. Ako je už u autora zvyčajné, taktiež pre dobu v ktorej tvoril, evidujeme na tejto stavbe prvky, ktoré doslova rozpoznávajú autorstvo tejto stavby. Bohato zdobená členená fasáda s rustikálnymi motívmi. Pilastre, okenné lemovania esteticky dotvárajú fasádu dnešného gymnázia.
Hneď v susedstve navrhol na Bezručovej ulici budovu kostola. Dnešný modrý kostolík, ktorý je zaradený do mnohých bratislavských turistických sprievodcov a javí sa ako Kontrolný bod hlavného mesta. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Hlavná mecénka stavby grófka Gabriela M. Szapáryová zabezpečila prenesenie relikvií svätej Alžbety z Viedne a uloženie do Bratislavského kostola slávnostne vysväteného 11. októbra 1913. Dispozične je riešený v duchu starých tradícií a historických slohových inšpirácií. Dominantou je valcovitá veža vysoká 36,8 m s kupolou a polygonálnou apsidou, ku ktorej je pripojená sakristia. Objekt je fasádne riešený modrou mozaikou, ktorá sa vyskytovala skôr vo východoslovanskej renesancii a strecha je pokrytá glazovanou škridlou, ktorá reprezentuje byzantskoorientálnu koncepciu. Tradičný alžbetínsky námet je s kvetmi zachytený aj pri výzdobe interiéru chrámovej lode. Pôvodne tu stál aj mramorový reliéf od Alojza Rigeleho zobrazujúci kráľovnú Alžbetu.
Lechner spolu s kostolíkom navrhol aj faru, ktorá kostolu v minulosti kostolu slúžila.
Na začiatku 20. storočia výrazne ovplyvnil väčšinu významných zástupcov maďarskej architektúry. Béla Málnai a Béla Lajta pracovali v Lechnerovom ateliéri a tvorili architektúru v Lechnerovom nezvyčajnom novom štýle. Spoločne vypracovali aj projekt Vily Sipeky, Budapešť (1905) a obytného domu na Irányiho ulici v centre Budapešti. Nezvyčajná sieťovo tvarovaná spevnená fasáda imituje vplyv viedenskej architektúry, ktorú sa Vágó (Lechnerov kolega) pokúsil dosiahnuť. Zvláštnosťou tejto stavby je vertikálne ukončenie budov vežovo ukončenou atikou.
V Maďarsku Lechner orientoval budapeštianskú architektúru na pozoruhodné prvky, ktoré sa aj pri vytváraní formy prejavilo na stavbe umeleckého múzea (1891 – 1896). Zameral sa hlavne na orientálne ľudové umenie, ktoré malo priniesť do architektúry nový obraz. Taktiež aj farebnosť v tomto štýle zohrávala svoju úlohu. Konkrétne túto stavbu Lechner odlišuje od iných výškou, rozmanitou strechou a kupolami z drahých škridiel a orientuje ho k nerovnochodnosti orientu ako Dogenov palác v Benátkach, ktorý sa smerom hore stále viac zužoval v priečne lomených stále dôležitejších stenových plôchách vo vzorovaní asociovanom texturovaní materiálu.
Geologický inštitút v Budapešti (1896 – 1899) a jeho fasáda pripomína maďarskú renesančnú architektúru. Tu sa po prvýkrát prejavila jedinečnosť tvorby Ödöna Lechnera, a to v dekorovaní fasádnych prvkov. Je to veľmi dobrý príklad vyplnenia fasády z hľadiska funkčného využitia. Skelet obalený secesnou fasádou, ktoré do seba esteticky zapadajú, je na svoju dobu nezvyčajný úkaz. Zo začiatku boli Lechner a Wagner terčom kritiky, v modernej architektúre sa však tento prvok uplatnil.
Referencie
- ↑ Hungarian cultural contributions [online]. [Cit. 2009-10-26]. Dostupné online. (anglicky)
Zdroje
- Zoznam diel (po maďarsky)
- Ödön Lechner na archINFORM (po anglicky)
- Lacika, J.: Bratislava a okolie - turistický sprievodca, Príroda 2004, Bratislava, ISBN 80-07-01237-0
- Moravánsky, Á.: Die Architektur der Donaumonarchie, Colvia 1988, Berlín ISBN 3-433-02037-X
- Szőnyi, E. : Tak rastie Bratislava, Pallas 1978, Bratislava
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1848 – 1918, Bradlo 1995, Bratislava
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ödön Lechner