Údol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°17′31″S 20°48′30″V / 49,2919°S 20,8084°V / 49.2919; 20.8084
Údol
obec
Okres stara.png
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Nadmorská výška 519 m n. m.
Súradnice 49°17′31″S 20°48′30″V / 49,2919°S 20,8084°V / 49.2919; 20.8084
Rozloha 13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo 385 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 29,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Starosta Štefan Arendáč[3] (SMER-SD)
PSČ 065 45 (pošta Plavnica)
ŠÚJ 527050
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Údol
065 45 Údol
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Údol je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v Ľubovnianskej kotline, v údolí rieky Poprad, ktorá preteká neďaleko obce z južnej časti. Susedí na juhu s obcou Plaveč, na východe s obcou Orlov, na severe s obcou Matysová a na západe s obcou Plavnica. Chotár je vŕškovitý, nerovný, ílovitý. Rovina sa rozprestiera jedine po obidvoch stranách rieky Poprad. Od severovýchodu chráni obec pásmo hôr Senečková a Magura, ktoré sú pokryté ihličnatým lesom.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez dedinu tečie malý potok Údolčanka, ktorý sa vlieva do rieky Poprad

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1349 v súvislosti s predajom šoltýstva, keď Michal, syn Fabiána, tamojší šoltýs, predal miestne šoltýstvo dvom spišským mešťanom. K šoltýstvu patrilo len pár pozemkov, pivovar a mlyn. Dedina jestvovala 2-3 desaťročia pred rokom 1349. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na majetku začiatkom 14. storočia. Dedina bola majetkovou súčasťou hradného panstva Plaveč nepretržite v 14. - 16. storočí.

V písomnostiach zo 14. a 16. storočia sa vyskytuje obec pod názvom Ujlak. Bol to slovakizovaný tvar pôvodného maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov Uj - nový, Lak - bydlisko, osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plaveč. Rok 1427 je doložený v portálnom súpise šarišskej stolice pod menom Wyak. Vtedy boli ujacké domácnosti zdanené daňou kráľovi od 32 port, takže Ujak už vtedy mohol byt veľkou dedinou.

Neskôr sa sedliaci postupne odsťahovali a sídlisko zaniklo. V písomnostiach o plavečskom panstve z druhej polovice 15. a začiatkom 16. storočia sa dedina v žiadaných písomnostiach nevyskytuje. Nové sídlisko založili rusínski usadlíci so šoltýsom v 20-tých - 30-tých rokoch 16. storočia. Roku 1600 sídlisko pozostávalo zo 17 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa. V obnovenej dedine v druhej polovici 16. storočia boli nové sedliacke domácnosti a domy. Koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou, v ktorej okrem rodiny šoltýsa žilo najmä poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. Roku 1755 obec vyhorela. V roku 1787 mala 61 a v roku 1828 už 88 domov. Roku 1861 obec postihla epidémia cholery.

Po vyhlásení ČSR došlo v obci k revolte proti predstaviteľom starého režimu pri ktorej bol vyrabovaný obchod a krčma.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a sezónnymi prácami v lesoch. Za prvej republiky mnohí obyvatelia emigrovali za prácou do USA a Kanady. Počas druhej svetovej vojny obyvateľstvo podporovalo partizánske skupiny a viacerí občania sa zapojili do SNP.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

  • V rokoch 1976 - 2007 bol starostom obce Emil Knap.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

23. január 1945 - Oslobodenie obce. V tomto čase každoročné občania oslavujú výročie oslobodenia obce Sovietskou armádou. Všetky kultúrne podujatia v priebehu roka sú realizované s miestnym súborom. V roku 1975 bol vytvorený a zorganizovaný spevácko - tanečný súbor, ktorý vystupuje nielen v našej obci na rôznych jubilejných podujatiach a výročiach, ale aj mimo obce. V roku 1993 bol v Bratislave na Dňoch národnostnej kultúry, avšak vyvrcholením jeho činnosti bola účasť súboru na festivale Červená ruža v Ruskom Keresture v Juhoslávii v roku 1990.

Súbor v rámci tohoto festivalu vystúpil 4-krát, spolu navštívili Nový Sad, dedinku Nové Selo, Lemkivský festival v Ždini v Poľsku. V roku 1996 súbor prestal pracovať. Detský folklórny súbor Údolčanka ešte pracuje naďalej a zúčastňuje sa na festivale vo Svidníku a Kamienke a na rôznych slávnostných podujatiach.

Výstavba kultúrneho domu začala v roku 1975 a v roku 1977 bol dokončený a daný do prevádzky.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky chrám
  • Pravoslávny chrám

Pamiatky a prírodné útvary[upraviť | upraviť zdroj]

  • V chotári smerom na Plaveč sa nachádzajú skameneliny. Miesto týchto skamenelín sa nazýva „Skalky pri Údole“.
  • Pamätná tabuľa umiestnená na kultúrnom dome obce Údol, venovaná ukrajinskej spisovateľke a verejnej činiteľke Irine Nevickej. .

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1949 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Do spoločného obrábania poľnohospodárskej pôdy bolo združené 650 hektárov. V priestranstve hospodárskych budov JRD sa začala výstavba budovy sociálneho zariadenia, ktorá má slúžiť pre potreby JRD. Družstvo dosahovalo veľmi dobré výsledky v celkovom hospodárení. Družstvo sa začalo rozrastať poľnohospodárskymi strojmi, zariadeniami a technikou.

Obec má stavané domy po oboch stranách cesty. Jej plocha ma podobu písmena U, pričom dĺžka obce je cca dva kilometre. Od roku 1935 je v obci telefón a v roku 1953 bol zavedený elektrický prúd.

V roku 1967 bola spravená cez obec asfaltová cesta. O rok neskôr sa začala výstavba novej školy, verejného osvetlenia a rozhlasu. Vodovod bol postavený v 90-tých rokoch.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1968 začala výstavba novej školy a v roku 1970 bola ukončená. Počet žiakov školy bol 113, v roku 1982 klesol na 65. Situácia sa zhoršovala stále klesajúcou tendenciou školskej dochádzky. Od školského roku 2001/2002 vyučuje už iba prvý stupeň a , ktorá je taktiež v budove školy.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]