Údolí Doubravy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Údolí Doubravy
Prírodná rezervácia
Vodopád pod tiesňavou Koryto
Štát Česko Česko
Región Kraj Vysočina
Okres Havlíčkův Brod
Lokalita Bílek, Horní Sokolovec,

Chotěboř, Malochyně

Nadmorská výška 450 – 546 m n. m.
Súradnice 49°42′57″S 15°42′47″V / 49,71583°S 15,71306°V / 49.71583; 15.71306
Rozloha 92,065 ha
Vznik 1. jún 1986[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Havlíčkův Brod
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 960
Česko: Údolí Doubravy
Údolí Doubravy
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Údolí Doubravy
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Údolí Doubravy je prírodná rezervácia v chránenej krajinnej oblasti Železné hory.

Umiestnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie prírodnej rezervácie leží severovýchodne od Chotěboře v okrese Havlíčkův Brod.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Doubrava vytvára na svojom hornom toku východne od Chotěboře (okres Havlíčkův Brod) pekné skalnaté údolie. Údolie je od roku 1986 chránené ako prírodná rezervácia.

PR Údolí Doubravy nad korytom

Skalami zovreté údolie rieky Doubravy začína pri obci Bílek. Doteraz pokojný, meandrující tok rieky sa tu zarezáva do ortoruly a spadá v nasledujúcom úseku početnými prahmi a vodopádmi až k obci Sokolovec. V hornej časti tohto údolia - na úseku 1340 m prekonáva rieka výškový rozdiel 55 metrov. Skalné odkryvy v tejto časti toku Doubravy je možné nájsť najmä na pravom brehu rieky (v súvislosti s uklonením plôch foliácie kryštalických bridlíc), zatiaľ čo na ľavom brehu sú častejšie pozvoľné stupňovité skalky.

Ak postupujeme údolím po prúde z obce Bílek, zaujmú nás hneď na začiatku údolia asi 18 m vysoké skaly na pravom brehu rieky. Nazývajú sa "Vláček" a mrazovým zvetrávaním vzniklo pod nimi charakteristické úpäťové suťovisko s balvanmi až 1,5 m veľkými. V mieste zvanom "Mikšova jáma", asi 1 km pod obcou Bílek, spadá Doubrava 1,5 m vysokým vodopádom do hlbokej tône. Skaly tu vystupujú priamo z rieky a dosahujú v dvoch stupňoch výšky až 20 metrov. Asi 300 metrov pod Mikšovou jamou sa nachádzajú na pravom brehu skaly "Hrádek". Ich hradba je široká asi 70 metrov a maximálna výška je 20 metrov. Pod nimi leží opäť úpäťové suťovisko siahajúce až k rieke. Neďaleko po prúde stojí nevysoká skala "Doupě", ktorá je zaujímavá stropovitým previsom s presahom až 2 metre.

PR Údolí Doubravy nad korytom

Údolie sa v tejto časti výrazne zužuje a stáva sa skalnatejším. Tento úsek epigeneticky zarezaného údolia Doubravy je najzaujímavejší. Rieka tu vytvorila v prekremenelých ortorulách úzku neprístupnú tiesňavu zvanú "Koryto". Tiesňava je široká iba 4 metre a skaly, vystupujúce priamo z rieky, majú výšku až 15 metrov. V tiesňave prekonáva Doubrava prevýšenie dvomi vodopádmi, vysokými 2 a 2,5 metra. Pod oboma sa vytvorili hlboké tône. Dĺžka tiesňavy je približne 200 metrov. Pri dolnom konci "Koryta" sa vyvinul eróznou činnosťou rieky dokonalý obrí hrniec s priemerom 120 cm a hĺbke 35 - 105 cm. Dnes je 1 m nad vodnou hladinou. Je teda vidieť, že rieka sa do podložia stále zarezáva.

Po ďalších 150 m sa dvíha z riečnej zákruty do výšky viac ako 40 metrov najvyššia skala v údolí "Sokolohrady". Na vrchole, kam nás zavedie turistický chodník, je upravená vyhliadka. Pri troche zvedavosti nám neujdú pozostatky hradu z 13. storočia - obranné valy.

Na protiľahlom, ľavom brehu Doubravy sa nad koruny smrekov vypína jediná skalná veža oblasti, nazvaná "Čertův stolek". Údolná stena dosahuje výšky asi 30 m, vrchol je turisticky sprístupnený. Pod Čertovým stolíkom sa mrazovým zvetrávaním vyvinulo najrozsiahlejšie kamenné more v údolí Doubravy. Balvany zasahujú až do riečneho toku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-03-19]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Údolí Doubravy na českej Wikipédii.