Úmysel (psychológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Úmysel je „odhodlanie podujať sa niečo, zámer súvisiaci s motiváciou osobnosti, jej cieľmi, úrovňou ašpirácia, vôľovým konaním a pod.“[1]. Iná definícia znie: „rozhodnutie človeka uskutočniť čin a dosiahnuť určitý výsledok“.[2]

Podľa Hartla je úmysel (synonymá: zámer, intencia) vedomé rozhodnutie zamerať sa na dosiahnutie určitého cieľa, podložené motívom alebo potrebou.[3]

Podľa Lewina úmysel navodzuje stav napätia.[4]

Pri formovaní úmyslu nastáva boj motívov. V boji motívov sa hodnotia rôzne motívy a pohnútky a na základe tohto hodnotenia sa konkretizuje úmysel. Toto rozhodovanie (formovanie úmyslu) býva v bežnom živote väčšinou krátke a jednoduché, ale niekedy býva dlhé a náročné (napr. ak ide o dôležitú alebo veľmi spornú vec, je nedostatok argumentov či schopností či peňazí a pod.).[1]

Úmyselnosť (úmysel) je dôležitý prvok psychických procesov. Úmyselnosť je opakom spontánnosti.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c úmysel. In: Pyramída
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  4. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.