Únětická kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Únětická kultúra bola kultúra zhruba v strede starej bronzovej doby (BA1 a BA2, teda podľa rôznych datovaní buď 2 000/1850 – 1 500 alebo 2 300 – 1 600 pred Kr.) rozšírená od nemeckého pohoria Harz a oblasti Magdeburgu v Nemecku, cez Česko po Považie na Slovensku, Dolné Rakúsko, Hornú a Dolnú Lužicu, Sliezsko a južné Veľkopoľsko. Jej jadro bolo na západ od Slovenska. Je pomenovaná podľa lokality Únětice severozápadne od Prahy, kde Čeněk Rýzner koncom 19. storočia preskúmal 31 kostrových hrobov. Vyvinula sa z kultúry zvoncovitých pohárov.

Rozlíšenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujú sa vývojové fázy:

  • stará – čiastočne ešte patrí do eneolitu
    • predúnětická
    • včasnoúnětická
  • mladá (klasická)

Významné lokálne varianty sú:

  • marsowská skupina – Sliezsko
  • leubingenská skupina kniežacích hrobov – Nemecko

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre túto kultúru bol typický tvar únětického pohárika a vyspelá bronzová industria (sekerky, ihlice, drôtený šperk, čelenky, hrivny). Z územia únětickej kultúry pochádzajú hromadné nálezy medených a bronzových hrivien, zhotovených z tyčinky okrúhleho tvaru a majúcich kruhových tvar. Tieto hrivny mohli byť akýsi polotovar, ale mohlo ísť aj o ekvivalent peňazí. Sídliská boli opevnené a otvorené s početnými zásobnicovými a odpadovými jamami. V staršej fáze sa vyskytovali ešte žiarové hroby, v mladšej fáze bolo pochovánie len kostrové, a to vždy v skrčenej polohe. U niektorých lokálnych skupín pozorujeme mohylové násypy.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytuje buď po 1850 pred Kr. (novšie datovanie) alebo po 1600 pred Kr. (konvenčné datovanie). Na Slovensku hovoríme najčastešie o hurbanovskom type únětickej kultúry, pre ktorý je charakteristický vplyv hatvanskej a kisapostáckej kultúry. Existovala ale napríklad aj tzv. nitriansko-únětická skupina.

Náleziská na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky tejto kultúry sa našli najmä v povodí Moravy, v okolí Trnavy, na Považí, ale aj v Ponitrí. Výnimočnou je lokalita Vráble-Fidvár, kde bolo na vtedajšiu dobu veľké sídlo.[1] V neveľkých hroboch boli mŕtvi pochovaní v skrčenej polohe s bronzovými ihlami, masívnymi náramcami, náušnicami a s jantárovými perlami. Okrem týchto predmetov sú v hroboch z týchto čias aj keramické predmety – čiernosivo alebo čiernohnedo tónované, ale vždy bez ornamentov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Archeologický objav najstaršieho „mesta“ v strednej Európe. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-04-24. Dostupné online [cit. 2022-04-28].