Únětická kultúra

Rozšírenie únětickej kultúry.

Únětická kultúra bola kultúra zhruba v strede starej bronzovej doby (BA1 a BA2, teda podľa rôznych datovaní buď 2 000/1850 – 1 500 alebo 2 300 – 1 600 pred Kr.) rozšírená od nemeckého pohoria Harz a oblasti Magdeburgu v Nemecku, cez Česko po Považie na Slovensku, Dolné Rakúsko, Hornú a Dolnú Lužicu, Sliezsko a južné Veľkopoľsko. Jej jadro bolo na západ od Slovenska. Je pomenovaná podľa lokality Únětice severozápadne od Prahy, kde Čeněk Rýzner koncom 19. storočia preskúmal 31 kostrových hrobov. Vyvinula sa z kultúry zvoncovitých pohárov.

Rozlíšenie

Rozlišujú sa vývojové fázy:

• stará – čiastočne ešte patrí do eneolitu
  • predúnětická
  • včasnoúnětická
• mladá (klasická)

Významné lokálne varianty sú:

• marsowská skupina – Sliezsko
• leubingenská skupina kniežacích hrobov – Nemecko

Charakteristika

Nebeský disk z Nebry.

Pre túto kultúru bol typický tvar únětického pohárika a vyspelá bronzová industria (sekerky, ihlice, drôtený šperk, čelenky, hrivny). Z územia únětickej kultúry pochádzajú hromadné nálezy medených a bronzových hrivien, zhotovených z tyčinky okrúhleho tvaru a majúcich kruhových tvar. Tieto hrivny mohli byť akýsi polotovar, ale mohlo ísť aj o ekvivalent peňazí. Sídliská boli opevnené a otvorené s početnými zásobnicovými a odpadovými jamami. V staršej fáze sa vyskytovali ešte žiarové hroby, v mladšej fáze bolo pochovánie len kostrové, a to vždy v skrčenej polohe. U niektorých lokálnych skupín pozorujeme mohylové násypy.

Slovensko

Rozšírenie únětickej kultúry na Slovensku.

Na Slovensku sa vyskytuje buď po 1850 pred Kr. (novšie datovanie) alebo po 1600 pred Kr. (konvenčné datovanie). Na Slovensku hovoríme najčastešie o hurbanovskom type únětickej kultúry, pre ktorý je charakteristický vplyv hatvanskej a kisapostáckej kultúry. Existovala ale napríklad aj tzv. nitriansko-únětická skupina.

Náleziská na Slovensku

Pamiatky tejto kultúry sa našli najmä v povodí Moravy, v okolí Trnavy, na Považí, ale aj v Ponitrí. Výnimočnou je lokalita Vráble-Fidvár, kde bolo na vtedajšiu dobu veľké sídlo. V neveľkých hroboch boli mŕtvi pochovaní v skrčenej polohe s bronzovými ihlami, masívnymi náramcami, náušnicami a s jantárovými perlami. Okrem týchto predmetov sú v hroboch z týchto čias aj keramické predmety – čiernosivo alebo čiernohnedo tónované, ale vždy bez ornamentov.