Ústav pamäti národa
Súradnice: 48°09′09″S 17°08′16″V / 48,152448°S 17,137744°V
| Ústav pamäti národa | |
| Právna forma | verejnoprávna inštitúcia |
|---|---|
| Odvetvie | Štátna správa |
| Založená | 2002 |
| Sídlo | Miletičova 19 820 18 Bratislava, Slovensko |
| Vedenie | Ján Pálffy predseda Správnej rady |
| Webová stránka | upn.gov.sk |
Ústav pamäti národa (skratka ÚPN) je špecializovaná dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná verejnoprávna inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií, vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989 a sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu.
Ústav bol založený a riadi sa zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).[1] Iniciatíva zriadiť na Slovensku tento typ inštitúcie pochádzala od vtedajšieho poslanca Národnej rady SR a aktéra Nežnej revolúcie Jána Langoša,[2][3] ktorý následne až do svojej smrti v roku 2006 pôsobil aj ako predseda jeho Správnej rady.[4]
Prvoradou úlohou ÚPN je v zmysle zákona:
- úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, predovšetkým analyzovanie príčin a spôsobov straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
- sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní
- zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti.[1]
Myšlienka vzniku podobne špecializovanej inštitúcie sa vynorila už v súvislosti s koncipovaním federálneho lustračného zákona. Ústav mal od začiatku veľké existenčné/priestorové a personálne problémy, napriek tomu sprístupnil verejnosti viaceré základné materiály evidencie orgánov Slovenského štátu a orgánov totalitného Česko-Slovenska.[2]
ÚPN medzinárodne spolupracuje s obdobnými inštitúciami z krajín strednej a východnej Európy, akými sú napr. Ústav pre štúdium totalitných režimov v Česku, Ústav národnej pamäti v Poľsku alebo Národná rada pre štúdium archívov Securitate v Rumunsku.[5]
Predsedovia Správnej rady[upraviť | upraviť zdroj]
- 2003 – 2006: Ing. Ján Langoš [4][3]
- 2007 – 2013: Ivan A. Petranský, PhD. [6][4]
- 2013 – 2017: PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. [7][8][4]
- 2018 – 2018: Mgr. Mgr. Andrea Kluknavská, PhD., LL.M. [9][4]
- od 2019: Ing. arch. Mgr. Ján Pálffy, PhD. [10][11]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2002-08-19, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 425.
- ↑ a b Ing. Ján Langoš [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Predchádzajúci predsedovia Správnej rady ÚPN [online]. upn.sk, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
- ↑ Výročná správa Ústavu pamäti národa za rok 2011 [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2012, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
- ↑ ČTK; SITA; TASR. Novým šéfom ÚPN Ivan Petranský. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-01-31. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Za nového šéfa ÚPN zvolili Ondreja Krajňáka, podporila ho aj opozícia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-02-13. Dostupné online [cit. 2019-11-09].
- ↑ Odstupujúci predseda ÚPN: O zneužívaní značky ÚPN, a o snahách bývalých komunistov, nacionalistov a sekecii pravdy [online]. Bratislava: omediach.com, 2017-10-30, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Predsedníčkou Správnej rady ÚPN sa stala Andrea Kluknavská. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-12. Dostupné online [cit. 2019-11-09].
- ↑ SITA. Správnu radu Ústavu pamäti národa povedie Ján Pálffy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-03-15. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Ing. arch. Mgr. Ján Pálffy, PhD. (1974) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- PETRANSKÝ, Ivan A. 10 rokov Ústavu pamäti národa. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2012. 192 s. ISBN 978-80-89335-58-9.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovenská republika (1939 – 1945)
- Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989
- arizácia
- februárový prevrat
- vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
- Nežná revolúcia
- Štátna bezpečnosť
- železná opona
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka
- Pamäť národa – časopis vydávaný ústavom
- Publikácie vydané ústavom (veľká časť k dispozícii aj v online forme)