Ústav pamäti národa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°09′09″S 17°08′16″V / 48,152448°S 17,137744°V / 48.152448; 17.137744

Ústav pamäti národa
Ústav pamäti národa
Právna formaverejnoprávna inštitúcia
OdvetvieŠtátna správa
Založená2002
SídloMiletičova 19
820 18 Bratislava, Slovensko
VedenieJán Pálffy
predseda Správnej rady
Webová stránkaupn.gov.sk
Sídlo ÚPN na Miletičovej 19 v Bratislave

Ústav pamäti národa (skratka ÚPN) je špecializovaná dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná verejnoprávna inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií, vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989 a sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu.

Ústav bol založený a riadi sa zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).[1] Iniciatíva zriadiť na Slovensku tento typ inštitúcie pochádzala od vtedajšieho poslanca Národnej rady SR a aktéra Nežnej revolúcie Jána Langoša,[2][3] ktorý následne až do svojej smrti v roku 2006 pôsobil aj ako predseda jeho Správnej rady.[4]

Prvoradou úlohou ÚPN je v zmysle zákona:

  • úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, predovšetkým analyzovanie príčin a spôsobov straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
  • sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní
  • zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti.[1]

Myšlienka vzniku podobne špecializovanej inštitúcie sa vynorila už v súvislosti s koncipovaním federálneho lustračného zákona. Ústav mal od začiatku veľké existenčné/priestorové a personálne problémy, napriek tomu sprístupnil verejnosti viaceré základné materiály evidencie orgánov Slovenského štátu a orgánov totalitného Česko-Slovenska.[2]

ÚPN medzinárodne spolupracuje s obdobnými inštitúciami z krajín strednej a východnej Európy, akými sú napr. Ústav pre štúdium totalitných režimov v Česku, Ústav národnej pamäti v Poľsku alebo Národná rada pre štúdium archívov Securitate v Rumunsku.[5]

Predsedovia Správnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2002-08-19, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  2. ↑ a b ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 425.
  3. ↑ a b Ing. Ján Langoš [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e Predchádzajúci predsedovia Správnej rady ÚPN [online]. upn.sk, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  5. ↑ Výročná správa Ústavu pamäti národa za rok 2011 [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2012, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  6. ↑ ČTK; SITA; TASR. Novým šéfom ÚPN Ivan Petranský. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-01-31. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ TASR. Za nového šéfa ÚPN zvolili Ondreja Krajňáka, podporila ho aj opozícia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-02-13. Dostupné online [cit. 2019-11-09].
  8. ↑ Odstupujúci predseda ÚPN: O zneužívaní značky ÚPN, a o snahách bývalých komunistov, nacionalistov a sekecii pravdy [online]. Bratislava: omediach.com, 2017-10-30, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Predsedníčkou Správnej rady ÚPN sa stala Andrea Kluknavská. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-12. Dostupné online [cit. 2019-11-09].
  10. ↑ SITA. Správnu radu Ústavu pamäti národa povedie Ján Pálffy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-03-15. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ Ing. arch. Mgr. Ján Pálffy, PhD. (1974) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PETRANSKÝ, Ivan A. 10 rokov Ústavu pamäti národa. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2012. 192 s. ISBN 978-80-89335-58-9.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ústav_pamäti_národa&oldid=7537581“