Ústavný súd Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u
Budova Ústavného súdu SR v Košiciach

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky. Ústavný súd sídli v Košiciach.

Základné postavenie Ústavného súdu a jeho sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 124 až 140. Okrem toho, že rozhoduje o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily (spravidla zákonov) s právnymi predpismi vyššej právnej sily (spravidla Ústava), Ústavný súd rozhoduje i o individuálnych ústavných sťažnostiach podaných fyzickými a právnickými osobami proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci, ak nimi boli porušené ich práva.

Ústavný súd rozhoduje ďalej kompetenčné konflikty medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná. Iba Ústavný súd je kompetentný súdiť úradujúceho prezidenta Slovenskej republiky, a to len na základe obžaloby Národnej rady Slovenskej republiky schválenej trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.[1]

Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky špecifikuje osobitný právny predpis (zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ústavný súd existoval už v prvej česko-slovenskej republike[2]. De iure bol inštitút Ústavného súdu znova zavedený roku 1968 ústavným zákonom o česko-slovenskej federácii, de facto ale nebol nikdy zriadený. Až v roku 1991 bol zriadený Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pozostávajúci zo 6 sudcov z Česka a 6 sudcov zo Slovenska. Od roku 1993 existuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Pôvodne sa skladal z 10 sudcov vymenúvaných na obdobie 7 rokov. Na základe novely Ústavy (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.) sa od roku 2002 Ústavný súd Slovenskej republiky skladá z 13 sudcov vymenúvaných na obdobie 12 rokov.

2007[upraviť | upraviť zdroj]

Od 22. januára 2007 bolo plénum ústavného súdu nefunkčné, ústavný súd mal len 4 sudcov, lebo Národná rada nenavrhla kandidátov.[3] Ani dnes (05/2018) ústava neprikazuje predsedovi Národnej rady vyhlásiť voľby na sudcov ústavného súdu.

2014[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom volebného obdobia Ivana Gašparoviča má byť vymenovaný predseda Najvyššieho súdu a šiesti ústavní sudcovia. Prezidentovo volebné obdobie sa končí 15. júna, sudcovia budú svoje funkcie vykonávať od 4. júla. Podľa názoru Daniela Lipšica by prezident nemal menovať do funkcie ľudí, ktorí nastúpia po konci jeho funkčného obdobia.[4] Kritizoval aj kandidátov na ústavných sudcov. Ján Bernát z Krajského súdu v Nitre (navrhnutý Jaromírom Čižnárom) má byť podľa neho „nomenklatúrny komunistický káder“.[4] Kandidáta Petra Filipa (navrhnutého predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory) spája s obhajobou zločineckých skupín a pripomína, že počas mečiarovej vlády bol riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry v čase únosu Michala Kováča ml. či zmareného referenda.[4]

V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska povedal, že Gašparovičovi vo veci napísal a požiadal ho o stretnutie. Myslí si však, že by ich mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[5]

Na schôdzi 3. apríla poslanci v tajnej voľbe zvolili piatich nominantov: Imrich Volkai získal 84 hlasov, Jana Baricová 78, Ján Bernát 78, Miroslav Duriš 77 a Eva Fulcová 79 hlasov. Posledného nominanta vyberú z ostatných účastníkov voľby: Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Peter Filip, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk a Ján Šikuta.[6] Prezident vymenoval 10. júla 2014 za sudkyňu Janu Baricovú na obdobie dvanástich rokov.[7] Dve sudcovké miesta zostávajú aj naďalej neobsadené.

Predsedovia a podpredsedovia[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia
Podpredsedovia

Sudcovia Ústavného súdu SR[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní sudcovia (podľa seniority)[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalí sudcovia (podľa dátumu prvého vymenovania)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Čič – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Július Černák – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Anna Danielčáková – sudkyňa od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ján Drgonec – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ján Klučka – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000; opätovne od 22. januára 2000 do 30. apríla 2004
  • Viera Mrázová – sudkyňa od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Štefan Ogurčák – sudca od 22. januára 2000 do 21. januára 2000; opätovne od 22. januára 2000 do 22. januára 2007
  • Richard Rapant – sudca od 21. januára 1993 do 28. decembra 1999
  • Miloš Seemann – sudca od 21. januára 1993 do 28. februára 1997
  • Tibor Šafárik – sudca od 21. januára 1993 do 21. januára 2000
  • Ľubomír Dobrík – sudca od 28. februára 1997, opätovne od 29. februára 2004 do 28. februára 2016
  • Juraj Babjak – sudca od 22. januára 2000 do 22. januára 2007
  • Alexander Bröstl – sudca od 22. januára 2000 do 22. januára 2007
  • Eduard Bárány – sudca od 22. januára 2000 do 22. januára 2007
  • Ján Mazák – sudca od 22. januára 2000 do 30. septembra 2006
  • Daniel Šváby – sudca od 22. januára 2000 do 30. apríla 2004
  • Ján Auxt – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014;
  • Juraj Horváth – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014
  • Ján Luby – sudca od 4. júla 2002 do 4. júla 2014

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky.
  2. http://www.usoud.cz/historie-ustavniho-soudnictvi/
  3. Tlačová správa z 22. januára 2007 [online]. 22.01.2007. Dostupné online.
  4. a b c Lipšic: Ak bude Gašparovič menovať ústavných sudcov, bude to protiústavné [online]. TA3, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  5. Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť [online]. PEREX, 10.04.2014, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  6. Poslanci zvolili iba piatich kandidátov na ústavných sudcov [online]. webnoviny.sk, 03.04.2014, rev. 2014-04-03, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.
  7. http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-vymenoval-za-sudkynu-ustavneho-sudu-janu-baricovu-623593

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°43′33″S 21°15′18″V / 48,725922°S 21,254983°V / 48.725922; 21.254983