Ústne podanie
Ústne podanie je spôsob šírenia komunikátu prostredníctvom reči, ktorá v takejto komunikácii vystupuje ako primárne komunikačné médium. Ide o najstarší spôsob interpersonálneho šírenia správ a informácií. Z hľadiska periodizácie (ľudskej) komunikácie sa zaraďuje do epochy hovorenia a jazyka (podľa DeFleurovej-Ballovej-Rokeachovej periodizácie) alebo obdobia orálnej kmeňovej kultúry, tzv. „svetu ucha“ (podľa McLuhanovej periodizácie).[1]
Intergeneračné ústne podávanie (prenášanie) zvykov a názorov sa označuje aj ako tradícia.[2][3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ JIRÁK, Jan – KÖPPPLOVÁ, Barbara. Média a společnost : stručný úvod do studia médií a mediální komunikace. Vyd. 2. Praha : Portál, 2007. 208 s. ISBN 978-80-7367-287-4, s. 17-19.
- ↑ tradícia [online]. In: Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X. Dostupné online. [cit. 2020-03-20].
- ↑ tradícia [online]. In: Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6. Dostupné online. [cit. 2020-03-20].