Čas (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Čas je dimenzia vystihujúca plynutie, trvanie bytia.

Názory na čas[upraviť | upraviť zdroj]

Aristoteles[upraviť | upraviť zdroj]

Čas je podľa Aristotela podmienka pohybu. Je to miera pohybu podľa zásady "predtým a potom". Miera všetkého pohybu, ktorá sa orientuje podľa pohybu planét. Čas je tam, kde je skôr a neskôr. Tak ako sa priestor viaže na skutočné bytie vecí tak sa zasa čas viaže na jeho pohyb: čas je niečím na pohybe.

Antický atomizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa antického atomizmu čas a pohyb považovali atomisti za zložený z atómov, a to asi pretože presun musel u nich znamenať vždy vlastne preskok z jednej elementárnej pozície do druhej, čo vedie k pojmu elementárneho časového intervalu (nemožno rozoznať menší časový interval ako ten, v ktorom sa odohrá jediný taký preskok) a k pojmu maximálnej rýchlosti (tej, ktorou sa pohybuje teliesko, ktoré v každom nasledujúcom okamihu prechádza ďalším a ďalším priestorovým elementom, zatiaľ čo všetky ostatné stupne rýchlosti znamenajú zotrvávavnie v nasledujúcich elementoch počas viacerých časových elementov).

Fyzika[upraviť | upraviť zdroj]

Čas je vo fyzike charakteristika hmotných objektov určujúca následnosť udalostí.

Kant[upraviť | upraviť zdroj]

Čas je podľa Kanta apriórna nazeracia forma, čisto formálna podmienka poznania, ktoré zabezpečuje jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Čas je čistým obrazom všetkých predmetov zmyslov vôbec.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.