Čas (filozofia)
Čas je dimenzia vystihujúca plynutie, trvanie bytia.
Názory na čas[upraviť | upraviť zdroj]
Aristoteles[upraviť | upraviť zdroj]
Čas je podľa Aristotela podmienka pohybu. Je to miera pohybu podľa zásady "predtým a potom". Miera všetkého pohybu, ktorá sa orientuje podľa pohybu planét. Čas je tam, kde je skôr a neskôr. Tak ako sa priestor viaže na skutočné bytie vecí tak sa zasa čas viaže na jeho pohyb: čas je niečím na pohybe.
Antický atomizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa antického atomizmu čas a pohyb považovali atomisti za zložený z atómov, a to asi pretože presun musel u nich znamenať vždy vlastne preskok z jednej elementárnej pozície do druhej, čo vedie k pojmu elementárneho časového intervalu (nemožno rozoznať menší časový interval ako ten, v ktorom sa odohrá jediný taký preskok) a k pojmu maximálnej rýchlosti (tej, ktorou sa pohybuje teliesko, ktoré v každom nasledujúcom okamihu prechádza ďalším a ďalším priestorovým elementom, zatiaľ čo všetky ostatné stupne rýchlosti znamenajú zotrvávavnie v nasledujúcich elementoch počas viacerých časových elementov).
Fyzika[upraviť | upraviť zdroj]
Čas je vo fyzike charakteristika hmotných objektov určujúca následnosť udalostí.
Kant[upraviť | upraviť zdroj]
Čas je podľa Kanta apriórna nazeracia forma, čisto formálna podmienka poznania, ktoré zabezpečuje jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Čas je čistým obrazom všetkých predmetov zmyslov vôbec.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čas (filozofia)
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Čas (filozofia)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.