Čatlošovo memorandum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ferdinand Čatloš

Čatlošovo memorandum je dokument, ktorý vypracoval minister obrany Slovenskej republiky Ferdinand Čatloš a ktorého cieľom bolo v spolupráci so Sovietskym zväzom realizovať vojenský prevrat na Slovensku a pripojiť tak štát k protihitlerovskej koalícii.[1] Ako vysoký predstaviteľ Slovenského štátu nemohol kontaktovať Sovietsky zväz priamo[chýba zdroj], ale rozhodol sa osloviť pre nadviazanie kontaktov prostredníctvom členov komunistického doboja. Vtedajšie Vojenské ústredie na čele s generálom Jánom Golianom nemalo o postupoch Ferdinanda Čatloša  s východoslovenskou armádou dostatok informácií. Ferdinand Čatloš, ako minister obrany, sa snažil svoj návrh predostrieť  Sovietskemu zväzu. Člen ilegálneho vedenia komunistickej strany Gustáv Husák jeho návrh prijal, pretože mohlo napomôcť organizácii povstania.

Vojenské ústredie na čele s Jánom Golianom napokon vypracovalo samostatný vojenský plán povstania, ktorý bol takmer totožný s plánom Ferdinanda Čatloša.[chýba zdroj] Ferdinand Čatloš bol poverený odletieť s Karolom Šmidke k Sovietom.[chýba zdroj] Hlavná myšlienka bola v oboch plánoch totožná, a to bolo previesť krajinu na stranu spojencov s čo najmenšími stratami. Kľúčovú úlohu v prevrate mali zohrať východoslovenské divízie, ktoré by vo vhodnej chvíli, t.j., keď bude dosiahnutý kontakt s červenou armádou, otvorili Sovietom karpatské priesmyky.[2]

Čatlošovo memorandum obsahuje dve verzie -  optimálnu a krízovú. Optimálna verzia obsahuje, že slovenská armáda má sovietsku armádu vpustiť cez severovýchodné Slovensko do záhlavia Nemcov až k Viedni.  Zápoľná armáda sa mala zatiaľ sústrediť na stredné Slovensko, pričom by sa uskutočnil aj štátny prevrat a vyhlásila by sa vojna Nemecku. Podľa Čatlošovho memoranda sa mala vojna vyhlásiť aj Maďarsku, čo by bolo pre Slovákov atraktívnejšie. Krízová verzia obsahuje vyhlásenie ozbrojeného odporu ako reakciu na priamu okupáciu Slovenska Nemcami. Druhá verzia sa napokon stala aj realitou.

Politické názory Ferdinanda Čatloša a Vojenského ústredia sa zásadne líšili. Československá skupina politikov a dôstojníkov chcela obnovu Československej republiky, Ferdinand Čatloš preferoval zachovanie slovenskej nezávislosti a samostatnosti.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HONZA, M.. Čatlošovo memorandum [online]. www.fronta.cz. Dostupné online.
  2. ČERNÁK, Tomáš; MOCKO, Martin. Husák v odboji a SNP 1938-1945. prvé. vyd. [s.l.] : Marenčin PT, 2016.
  3. LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, spol. s.r.o, 2008. S. 223.