Čcheng-tu J-20

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
J-20
J-20 at Airshow China 2016.jpg
J-20 počas letu
Typ stealth viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca Čcheng-tu fej-ťi kung-s'
Prvý let 11. januára 2011
Zavedený marec 2017
Charakter v službe
Hlavný používateľ Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vyrobených 8 prototypov a vyše 20 kusov počiatočnej výrobnej série[1][2]
Cena za kus 110 miliónov USD (v roku 2011)[3]

Čcheng-tu J-20 (čín. 歼-20 – Ťien-20; angl. Chengdu J-20) je čínske stealth jednomiestne dvojmotorové stíhacie lietadlo 5. generácie vyvíjané konštrukčnou kanceláriou Čcheng-tu fej-ťi kung-s' (Chengdu Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu). Predpokladá sa, že toto moderné bojové lietadlo bude zavedené do výzbroje čínskeho vojenského letectva v roku 2018.[4][5] V nasledujúcich desaťročiach bude spolu s menším typom Šen-jang J-31 tvoriť podstatnú časť stíhacích zložiek čínskeho letectva.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojica lietadiel J-20 počas prvého verejného vystúpenia na leteckej prehliadke v Ču-chaj, 2016
Čcheng-tu J-20 bočný pohľad

Prvé úvahy o bojovom lietadle novej generácie sa v Číne objavili už začiatkom 90-tych rokov. Išlo však len o teoretické práce, ktoré sa zaoberali možnosťami celkovej koncepcie a prípadným bojovým využitím nového lietadla.[6]

Koncom 90-tych rokov bol spustený program J-XX, v ktorom proti sebe stáli konštrukčné kancelárie Shenyang a Čcheng-tu. Na prelome rokov 2007 a 2008 bol za víťaza výberového konania vyhlásený návrh spoločnosti Čcheng-tu, ktorý neskôr získal oficiálne označenie J-20. V roku 2008 boli vyrobené dva technologické demonštrátory s trupovými číslami 2001 a 2002. Prvý let bol ohlásený na apríl 2010, kvôli komplikáciám sa však presunul na začiatok roka 2011.

Motory[upraviť | upraviť zdroj]

O pohon prototypov a prvých sériových lietadiel sa starajú dva ruské bližšie nešpecifikované motory z rodiny AL-31 a motory WS-10 s nižšími výkonmi a kratšou životnosťou domácej výroby. Niektoré zdroje hovoria o použití nových ruských motorov AL-41F1A (Izdelije 117S) s ťahom 142 kN. Tieto motory sú pôvodne určené pre lietadlá Su-35S.

Do budúcnosti sa počíta s použitím čínskych motorov WS-15. Každý s maximálnym ťahom až 180 kN. Na vývoji týchto motorov sa začalo pracovať už v 90-tych rokoch a predpokladá sa, že ich vývoj nebude ukončený skôr ako v roku 2020. Prvé úspešné testy tejto jednotky prebehli v roku 2005, pričom prototyp v roku 2009 dosiahol maximálny ťah 160 kN.[7]

Výkonné motory umožňujú lietadlu let nadzvukovou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania (tzv. supercruise).

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

J-20 nesie zbrane v troch vnútorných šachtách. Najväčšia šachta sa nachádza v strednej časti trupu, do ktorej je možné umiestniť napríklad štyri čínske rakety stredného až dlhého dosahu PL-15 alebo najnovšie PL-21. Dve menšie šachty pre rakety krátkeho dosahu PL-9 a PL-10 sa nachádzajú napravo a naľavo od centrálnej šachty.[8][9]

Žiadne ďalšie informácie o kanónovej alebo protizemnej výzbroji nie sú momentálne k dispozícii.

Testovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let Čcheng-tu J-20 sa v sprievode lietadla Čcheng-tu J-10 uskutočnil 11. januára 2011. Let trval približne 15 minút.[10][11] Druhý let trvajúci 80 minút sa uskutočnil 17. apríla 2011 a tretí let, pri ktorom bol už aj zatiahnutý podvozok, sa uskutočnil 5. mája toho istého roku.[12][13]

Takticko-technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Prototyp Čcheng-tu J-20

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 20,35 m
  • Rozpätie: 13,47 m
  • Výška: 4,45 m
  • Plocha krídel: 78 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 400 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 36 300 kg
  • Motor: 2× bližšie nešpecifikovaný Saturn-Ľuľka AL-31, 2× Šen-jang WS-10, alebo 2× Saturn-Ľuľka AL-41F1A (prototypy a prvé sériové stroje), 2× Si-an WS-15 s maximálnym ťahom 180 kN (budúce sériové stroje)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najvyššia rýchlosť: 2+ M
  • Dolet: 5 500 km (s prídavnými nádržami)
  • Dostup: 20 000 m

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 6th J-20 Stealth Fighter Rolls Out. Popular science. (2014-12-23). prístup: 2014-12-24.
  2. "China’s stealth fighter jet arsenal is growing", Defense One, 14 July 2016. z 14 July 2016.
  3. Axe, David. "At What Cost Stealth?" The Diplomat, 31 January 2011.
  4. Chinese Stealth Fighter Makes First Flight. Fox News. (11 January 2011).
  5. Sweetman, William (3 January 2011). China’s J-20 Stealth Fighter In Taxi Tests. Aviation Week. prístup: 30 June 2011.
  6. Čínske stíhacie lietadlá piatej generácie: J-XX a Čcheng-tu J-20 http://www.hitechweb.genezis.eu 2011-01-06
  7. "WS-15" Global Security, 11 July 2011
  8. Hsu, Brian. China Claims Innovation in J-20 Weapons Bay Design | Aviation International News. Ainonline.com. prístup: 2014-03-20.
  9. China Expects J-20 Stealth Fighter to Be Combat Ready in 2019 http://defense-update.com 2016-07-23
  10. "Chinese Stealth Fighter Makes First Test Flight". z 23 January 2011.
  11. Wall, Robert. J-20 Completes First Flight. Aviation Week & Space Technology. prístup: 30 June 2011.
  12. "China stealth fighter "appears" to have made second flight". z 21 August 2012.
  13. "Chinese J-20 stealth fighter makes third flight; landing gears folded." China Defence Mashup, 5 May 2011.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]