Čelová dutina
| Čelová dutina | |
| dutina čelovej kosti | |
 Čelná dutina je znázornená zelenou farbou. | |
| Podrobnosti | |
|---|---|
| Tepny | nadočnicová tepna, predná čuchová tepna (A. supraorbitalis, A. ethmoidalis anterior) |
| Inervácia | nadočnicový nerv (N. supraorbitalis) |
| Identifikácia | |
| Latinsky | sinus frontalis |
| MeSH | D005626 |
| TA98 | A06.1.03.004 |
| TA2 | 3179 |
| FMA | 57417 |
Čelová dutina (lat. sinus frontalis)[1] je párová dutina, ktorá je jedna zo štyroch prínosových dutín pod obočným oblúkom. Vyznačuje sa vejárovitým a štrbinovým tvarom. Čelovú dutinu rozdeľuje priehradka čelových dutín (lat. septum sinuum frontalium).[2]
Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Dutina sa nachádza pod čistinkou a jej ústie otvor čelovej dutiny prebieha do nosovej dutiny. Čelové dutiny sú len zriedka symetrické a často sa v nich vyskytujú prídavné, čiastočne neúplné kostné hrany. Priemerné rozmery čelovej dutiny sú nasledovné: výška 28 mm, šírka 24 mm, hĺbka 20 mm, čo vytvára priestor 6 – 7 ml. Šanca na hypopláziu sa pohybuje od 2 do 35 %.[2]
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Čelová dutina pri narodení novorodenca nie je prítomná. Pozorovať ju možno až v 1. roku života, pričom v 2. roku už dosahuje priemernú veľkosť 5x4x3 mm. Jej rýchly vývoj sa začína v 7. rokoch a trvá do 25. roku života, keď dosiahne svoju konečnú veľkosť a tvar. Čelové dutiny nie sú prítomné približne pri 5 % populácie.[3][4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ MAGIC, Peter; HUDÁK, Radovan. Anatomický Slovník [online]. anatomicalterm.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b Čihák, L. et al. Obecná anatómie 1. 2.vyd. Avicenum 2011. 158 s.
- ↑ Borovanský, L. et al. Sústavná anatómia človeka 1. 2.vyd. Martin: SPN, 1979. 91 s.
- ↑ SCHUMACHER, Gert-Horst. Anatómia pre stomatológov I: učebnica a atlas. 1. diel. Přeložil Eliseo Richard MEITNER, ilustroval Günther RITSCHEL, ilustroval Wolfgang RITSCHEL, ilustroval Eva-Maria ENGEL, ilustroval Renate SCHILLER. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 128 s. ISBN 80-217-0431-4.