Čereňany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°38′30″S 18°29′06″V / 48,6417°S 18,4849°V / 48.6417; 18.4849
Čereňany
obec
Cerenany 2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Rieka Čereniansky potok
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°38′30″S 18°29′06″V / 48,6417°S 18,4849°V / 48.6417; 18.4849
Rozloha 18,99 km² (1 899 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 672 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 88,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1329
Starosta Ján Mokrý[3] (SNS)
PSČ 972 46
ŠÚJ 513946
EČV PD
Tel. predvoľba +421-46
Adresa obecného
úradu
Pálenická,Čereňany 972 46
E-mailová adresa cerenany@cerenany.sk
Fax 046 5495 172
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Čereňany
Webová stránka: www.cerenany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Čereňanyobec na Slovensku v okrese Prievidza. K obci patrí miestna časť Fančová.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v južnej časti okresu Prievidza, v mieste styku Hornonitrianskej kotliny a pohoria Vtáčnik. Stredom prechádza cesta I/64 z Prievidze na Nitru, západne od obce aj železničná trať Nové Zámky – Prievidza. Z Vtáčnika vteká do obce niekoľko menších potokov, ktoré vtekajú do Čerenianskeho potoka, ústiaceho do Nitry.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie v okolí Čerenian je nálezmi doložené do 4. – 5. storočia pred naším letopočtom, no prvá písomná zmienka o obci, patriacej pánom z Bojníc, pochádza až z roku 1329. Neskôr prešla do majetku hradu Sivý Kameň, o čom sa uchovali pramene z roku 1388[4].

O polstoročie neskôr, okolo roku 1440 bol v obci postavený gotický kostol svätej Márie Magdalény. Kroniky popisujú jeho úpravy v rokoch 1651, 1710 a v roku 1876, kedy bola nutná jeho generálna oprava. Menšie opravy sa konali aj v rokoch 1974, 1983 a 1987, najnovšie bola vykonaná celková oprava fasády v roku 1996. Počas prác na začiatku 18. storočia bol kostol zbarokizovaný, zachovalý oltár je v empírovom slohu. Zvony pochádzajú z rokov 1818 a 1921.

Zo 17. storočia pochádza kaštieľ s nárožnými vežami. V minulosti bol opevnený a chránila ho vodná priekopa, no vzhľad stavby zmenila klasicistická prestavba majiteľov Majthényiovcov, neskôr Hunyadiovcov. Po 2. svetovej vojne bol kaštieľ sídlom Štátneho majetku, neskôr, od roku 1955 Miestneho národného výboru. V reštitúcii bol v roku 1992 kaštieľ vrátený dedičovi pôvodného majiteľa - rodine Bellovcov, ktorá ho následne predala súkromnej spoločnosti. Tá vykonala rozsiahlu rekonštrukciu objektu a zriadila v ňom reštauráciu.

Zo 17. storočia sa na Žiarskom potoku zachoval vodný mlyn, písomne doložený v roku 1659. Vlastníkmi boli mnísi z paulínskeho kláštora v Horných Lefantovciach, ktorý ho prenajímali miestnym.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. História obce

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]