Čerešňa vtáčia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vetva čerešne vtáčej s viditeľnými plodmi. Detailnejšie fotografie pozri v galérii

Čerešňa vtáčia (iné názvy pozri nižšie; lat. Cerasus avium, synonymá: Prunus avium, Cerasus dulcis, Cerasophora dulcis, Prunus cerasus avium [1]) je strom z čeľade ružovité (Rosaceae), zaraďovaný do rodu slivka (Prunus) alebo do rodu čerešňa (Cerasus). Plod sa nazýva čerešňa.

Slovenské názvy[upraviť | upraviť kód]

Slovenské názvy sú: čerešňa vtáčia[1][2], (najmä ako opak čerešne višňovej, teda višne) čerešňa[3][4][5][6], čerešňa obyčajná[7][8], čerešňa planá[9], čerešňa planá vtáčia[10]; historické názvy sú čerešňa vtačia[5] a u Gustáva Reussa slivoň Třešeňsladká čerešňa[6].

Systematika[upraviť | upraviť kód]

čerešňa vtáčia:

Čerešňa vtáčia pravá je divý taxón, ostatné tri sú pestované taxóny.[11][12][13][14][15][16]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Čerešňa vtáčia je vysoká od 10 do 30 m. Má priamy kmeň a veľkú vajcovitú až pyramidálnu korunu. Borka svetlohnedá alebo červenohnedá.[1]

Listové stopky sú okolo 4 cm dlhé, holé alebo riedko chlpaté. Listové čepele sú okolo 10 cm dlhé a okolo 6 cm široké, vajcovité, podlhovasto obrátene vajcovité alebo elipsovité, na báze krátko klinovité alebo zaokrúhlené, na vrchole s dlhou špickou; okraje sú nepravidelne žliazkato pílkovité alebo dvojito žliazkato pílkovité, na líci sú nelesklé. [1]

Kvety majú asi 2,7 cm v priemere a je ich 2 - 6 v približne sediacom okolíku. Kvetné stopky sú okolo 4 cm dlhé, holé. Hypantium je krčiažkovité, holé, kališné zuby sú vajcovité, tupé, celistvookrajové, naspäf zahnuté, korunné lupienky sú okolo 12 mm dlhé, biele alebo ružové, okrúhlasto vajcovité s krátkym nechtíkom, vpredu plytko vykrojené.[1]

Plod[upraviť | upraviť kód]

Plod je guľovitá kôstkovica. Má priemer 5 — 15 mm. Je žltkastý, svetlo- alebo tmavočervený až čierny. Dužina je tvrdá alebo mäkká, šťavnatá, sladká či horkastá. Okolo 0,7 cm dlhé kôstky sú jednosemenné, vajcovité, vajcovitoelipsoidné alebo až guľovité a sú hladké. [1]

Plod má vysoký obsah vody. Dozrieva v našich podmienkach od mája do júla a sú významným zdrojom minerálov (horčík, železo, jód, fosfor, zinok, vápnik, draslík a kremík) a vitamínov (A, B, C, E a P).[chýba zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 511.
  2. čerešňa. In: Encyclopaedia Beliana
  3. Čerešňa vtáčia (čerešňa) Cerasus avium/ Prunus avium L. Třešeň ptačí (čes.) [online]. herbar.org, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  4. STŘIHAVKOVÁ, Hana; SÍBRT, František. Prírodopis pre 5. ročník základných škôl. 6. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 171 s. ISBN 80-08-02311-2. S. 115. [chýba vhodnejší zdroj]
  5. a b čerešňa. In: Slovenský náučný slovník I 1932, S. 162
  6. a b REUSS: Května Slovenska čili opis včech jevnosnubných na Slovensku. 1853. S. 131
  7. GOGOLÁKOVÁ, A.,LORENCOVÁ, J. VYUŽITIE ARANŽÉRSKYCH PRÁC A DEKORÁCIÍ VO VÝCHOVNO-VZDELÁVACOM PROCESE NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH. In: Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“ [1]
  8. iuventa.sk, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  9. data.surany.sk, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  10. Zborník Slovenského národného múzea (Etnografia). [s.l.] : Osveta, 1979. 374 s. S. 205. (Poznámka: Pri tomto názve asi druh Prunus avium zahŕňa aj višňu - porovnaj Václav Machek: Korespondence I-II. Eds. Vít Boček and Petr Malčík. Praha: Nakladatelství Lidové noviny 2011. S. 116)
  11. BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 510-513.
  12. BARANEC et al. Systematická botanika, 2001, S. 96
  13. ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie, Bratislava: Príroda, 1986, S. 165
  14. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. čerešňa [online]. ludovakultura.sk, 2017-10-09, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  15. JÄGER, Eckehart J.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland. Gefäßpflanzen: Grundband. [s.l.] : Springer-Verlag, 2016. 924 s. ISBN 978-3-662-49708-1. S. 477.
  16. ŠTOCHL, M.. Moderní pěstitelské technologie třešní (Dizertační práce) [online]. theses.cz, 2014, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.