Černé jezero (Šumava)

Černé jezero (nem. Schwarzer See) je najväčšie karové ľadovcové jazero na Šumave a zároveň aj najväčšie prirodzené jazero v Česku – ak nepočítame vodné plochy vzniknuté s prispením človeka. Má rozlohu 18,43 ha. Vzniklo v poslednej dobe ľadovej. Nachádza sa 6 km severozápadne od Železnej Rudy, menej ako 1 km od česko-nemeckej štátnej hranice. Leží v nadmorskej výške 1 008 m a dosahuje hĺbku až 40,6 m.

Pobrežie, dno[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero leží pod severným svahom Jezerní hory, ktorá sa nad ním dvíha 320 m vysokou Jezerní stěnou. Čierna farba jazera je spôsobená odrazom tmavých lesov, ktoré ho obklopujú. Dno jazera tvorí skala na ktorej je v súčasnosti asi 9 m kalu. Tvorí ho peľ z okolitých stromov, ukladajúci sa tu tisíce rokov.

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Z juhu sa do jazera vlievajú dva menšie prítoky, ale väčšinu prítoku tvoria početné podzemné pramene, vyvierajúce pri úpätí Jezerní hory. Voda z jazera odteká Černým potokom do rieky Úhlavy, a ďalej potom do Berounky, Vltavy a Labe.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrana Černého aj neďalekého Čertovho jazera začala už v roku 1911 a od roku 1933 sú obe súčasťou národnej prírodnej rezervácie Černé a Čertovo jezero s rozlohou 174,86 ha. V jazere rastie Šidlatka jazerná a rašelinník. Z fytoplanktónu sú tu panciernatky Peridinium umbonatum a Gymnodinium uberrimum a riasa Dinobryon pediforme. Zo zooplanktónu potom perloočka Ceriodaphnia quadrangula a larvy potočníka Molanna nigra.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tajomné miesto inšpirovalo českých umelcov (Jan Neruda – Romance o Černém jezeře, Adolf Heyduk – U horského jezera, Jaroslav Vrchlický – Černé jezero, Antonín Dvořák – cyklus Ze Šumavy) aj štátnu bezpečnosť, ktorá tu roku 1964 zinscenovala aféru s nálezom tajných dokumentov z 2. svetovej vojny.^[1] Akciu Neptún, nález falošných dokumentov kompromitujúcich vedúcich činiteľov SRN na dne jazera, riadil agent ŠtB Ladislav Bittman.

Jazero je tiež opradené mnohými povesťami.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná elektráreň[upraviť | upraviť zdroj]

V údolí Úhlavy bola v rokoch 1929 až 1930 postavená prvá prečerpávacia elektráreň v Česko-Slovensku. Jej súčasťou sú dve Peltonove turbíny (1 500 kW a 370 kW) a menšia (40 kW) Kaplanova turbína s horizontálnym prietokom.

Doprava a turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1950 bolo jazero zahrnuté do pohraničného pásma a verejnosti neprístupné.^[2] V šesťdesiatych rokoch bolo pod dozorom pohraničnej stráže opäť sprístupnené,^[2] na začiatku 70. rokov tu začala byť sezónne zabezpečovaná aj autobusová doprava ČSAD.^[3] K nej bol o víkendoch využívaný napríklad autobus z Klatovskej mestskej hromadnej dopravy,^[2] neskôr autobus Škoda 706 RTO mestského úradu v Železnej Rude.^[2]^[3] Prevádzkovanie linky bolo ukončené okolo roku 1989 v súvislosti so zvýšením režimu ochrany tunajšej prírody.^[2]^[3]

Na objednávku mesta Železná Ruda je obnovená autobusová doprava spoločnosťou ČSAD autobusy Plzeň od 7. do 28. augusta 2010 zvláštnou autobusovou linkou pod číslom 439040 od parkoviska na Špičáckom sedle. Je vykonávaná štyrmi pármi plynových autobusov SOR CN 12 EKOBUS. Platí na nej tarifa a prepravné podmienky vyhlásené mestom Železná Ruda.^[2] Prevádzku linky umožnila výnimka a podmienky stanovené Správou CHKO Šumava, platné po štyri roky na obdobie od júna do septembra.^[4] Mesto rokovalo s CHKO o zavedení dopravy už od roku 2008, spočiatku rokovalo s iným dopravcom o prevádzke turistického vláčika, tento zámer bol však odsunutý na neurčito.^[4]

V súčasnosti okolo jazera vedie pešia, červene označená hrebeňová trasa KČT (Klub českých turistov) od Malého Špičáku a pokračuje ďalej na severozápad, žlto označená pešia trasa a cyklistická hrebeňová trasa 2055 zo Špičáckého sedla.