Černík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Černík pozri Černík (rozlišovacia stránka).
Černík
obec
Cernik kostol.jpg
Kostol sv. Ducha
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Dolná Nitra
Vodný tok Nitra
Nadmorská výška 129 m n. m.
Súradnice 48°09′19″S 18°13′23″V / 48,155208°S 18,223058°V / 48.155208; 18.223058
Rozloha 13,39 km² (1 339 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 037 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 77,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Peter Stuchlý[3] (HLAS-SD)
PSČ 941 05
ŠÚJ 503126
EČV (do 2022) NZ
Tel. predvoľba 035 (+42135)
Adresa obecného
úradu
OU, Černík č. 145
E-mailová adresa obec.cernik@datagate.sk
Telefón 035/657 81 05, 035/ 650 58 90
Fax 035/650 58 90
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Černík
Webová stránka: obeccernik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Černík je obec na Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na juhozápadnom Slovensku na nivách, ktoré vytvorila rieka Nitra, ako aj na terasách a svahoch, chotár obce pokrývajú lužné, nivné, černozemné a hnedozemné pôdy,[4]
ktoré v minulosti predurčovali prevažne poľnohospodársky a vinohradnícky charakter obce.
Černík sa nachádza 105 km východne od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 20 km južne od krajského mesta Nitra a 24 km severne od okresného mesta Nové Zámky. Najbližšia železničná stanica je v obci Komjatice vo vzdialenosti 5 km, železničný uzol v meste Šurany je vzdialený 12 km.[5]

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Zemepisná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Černík leží na 48,152070° s. z. š. a 18,223057° v. z. d.. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 190 m n. m., stred obce má výšku 129 m n. m.[4] Katastrálne územie obce má výmeru 1 339 ha (13 390 322 m²).
Na západe Černík susedí s obcou Komjatice, na juhu s Mojzesovom, na východe s obcou Maňa – jej časťou Malá Maňa, a s Kmeťovom, na severe s Michalom nad Žitavou a Vinodolom – jej časťou Dolný Vinodol, a na severozápade s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce).[5]

Geomorfologická charakteristika a členenie pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Černík leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu rieky Nitry. Západná časť chotára je na mokrej, čiastočne lužným lesom porastenej nive Nitry, východná na vyšších terasách a svahoch juhozápadného okraja Žitavskej pahorkatiny, pokrytých sprašmi.[4]

Informačná tabuľa pred Obecným úradom v Černíku so základnými údajmi, s mapou obce, kultúrnoturistickými dominantami a verejnými inštitúciami

Typickým pre obec je kopec Výhon s výškou 190 m nad morom s vinicami na jeho juhozápadných svahoch, severojužný pozdĺžny predel tvorí rieka Nitra a súbežná Hlavná ulica, časť západnej a severozápadnej strany katastrálneho územia lemujú lesy s názvami Berek a Bažantnica a na severovýchode obce sa rozprestiera Horný háj. Majú výmeru 315 ha. Poľnohospodárska pôda najmä na východe a západe zaberá 900 ha. Obrábané a neobrábané vinice zaberajú asi 100 ha.[6]

Hospodárske porasty a plodiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými hospodárskymi drevinami sú topoľ, šľachtený, dub, jaseň, agát, cer, javor a lipa. Les je bohatý aj na huby, ako dubáky, bedle, pečiarky, michalky, rýdziky a iné.[7] Na rovinných poliach sa pestuje sa predovšetkým obilie, repka olejnatá, slnečnica, ale aj zelenina.[5] JRD v obci obhospodarovalo 65 ha viníc (ktoré sa však po roku 1989 zmenili na neobrábané, neošetrené a zaburinené). Asi 35 ha viníc je v súčasnosti vo vlastníctve jednotlivých občanov. K miestne pestovaným odrodám sa radili (radia) Rizling vlašský, Tramín, Burgundské šedé, Malinger, Veltlínske zelené a ružové, Silván zelený, Muškát othonel, zo stolových odrôd Košútovo hrozno, Kozie cecky, Otelo, Isabella a i.[6]

Vodné toky a plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Nitra, s miestnym názvom Cetinka, preteká obcou severojužným smerom. Prechádza cez ňu most (s cestou do susednej obce Komjatice), ktorý spája intravilán obce so zalesneným a poľnohospodársky využívaným extravilánom na západe územia.
V západnej časti chotára je Rybník o výmere asi 2,5 ha vodnej plochy. Na severovýchode patrí obci časť štrkoviska (cca 3 ha), nazývaného aj Štrkáreň a na mapách Komjatické štrkoviská. (Vodná plocha, ktorá vznikla ťažbou štrkopieskov, má celkovú výmeru 33,9 ha a leží z väčšej časti v katastrálnom území susedných Komjatíc.) Obe vodné plochy sú využívané rybármi na rybolov, na rekreačné vychádzky rodín z obce[8] a štrkovisko aj na rekreačnú turistiku a vodné športy.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Černík má niekoľko častí s historickými pomenovaniami:

  • Beťár (pravdepodobne tu bolo sídlo Malého Černíka s písomnou zmienkou z roku 1221; význam je „beťár", „huncút")
  • Búdy (časť v strede obce pri kostole; boli v nej tri uličky „prepojené“ do kruhu)
  • Horný koniec (kedysi v časti bývali želiari, neskôr hofieri, bola to najchudobnejšia časť obce)
  • Padelky (dolná časť obce od kostola smerom na juh; traduje sa, že význam názvu je podľa obyvateľa, ktorý rád veci „prekrúcal“)
  • Vlasák (od obce je vzdialená asi 2 km smerom na východ, za lesom Horný háj; osada patrila do politickej obce Černík).[9]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavná (smeruje pozdĺž celej obce popri rieke Nitre, je na nej 6 autobusových zastávok)
  • Krížna (je paralelná s Hlavnou a spája Urbanovú s Vinohradníckou)
  • Pálenická (názov podľa niekdajšej pálenice známej v širokom okolí)
  • Ulica Polovice (názov podľa lánu Polovice)
  • Urbanova (názov podľa sochy sv. Urbana)
  • Vinohradnícka (chodilo sa po nej do gazdovských a grófových vinohradov).[9]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Černík sa prvý raz spomína v stredovekej listine z roku 1156 ako Cernic.[10] Proprium „Černík“ v sebe skrýva slovenské slovenské slovo „čierny“. Slovenský jazykovedec Ján Stanislav uvádza ako etymologicky pôvodný tvar slovo Černík, a taktiež uvádza, že „v listine teda je presný zápis dnešného tvaru“.[11] Názov obce Černík, v miestnom nárečí „Černok“, podľa ďalších historických dokladov znel Chornok utraque (1428), neskôr Felsewchornok (1439) a Alsochornok (1444), Cschornok (1886) a Čornok (1920). Po roku 1945 bol prijatý dnešný názov – zodpovedajúci najstaršiemu zaznamenanému názvu – „Černík“. Doložený je aj názov Malého Černíka ako Churnuk (1221).[4] Autor monografie obce Černík 1156 – 2000 J. Ondrišek uvažuje o možnom význame názvu z latinských slov: cer cernik, čo podľa neho môže byť dub – dubový les (ktoré sú aj dnes v chotári obce), cernõ (rozoznávať, vidieť; poznávať, znamenať a i.), cornũ (vojensky krídlo) či (rameno rieky), ku ktorému sa aj prikláňa. Táto hypotéza však nezahŕňa práve najstarší tvar Cernic z roku 1156, z ktorého J. Stanislav vyvodzuje slovenský pôvod slova totožný s dnešným názvom obce.[11]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Doklady najstaršieho osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie archeologické doklady osídlenia v katastrálnom území Černíka pochádzajú z obdobia eneolitu (sídlisko s kanelovanou keramikou).[4] Zo staršej bronzovej doby sa v severnej časti obce na ľavom brehu Citenky – rieky Nitry (na poli Horné Polovice) našli okrem kostier bronzové šperky, jantárové perly (súdkovitého a kruhovitého tvaru), fragmenty džbánov a iných hrncovitých nádob a i.[12] V bývalej časti chotára Balát (v smere k lesu Berek) sa našli aj hroby, ktoré možno datovať do mladšej fázy maďarovskej kultúry. V obci sa objavili aj neskorolaténske sídliskové nálezy (železná kopija, nákrčníky z masívneho bronzového drôtu, aké sa objavujú v bohatých hroboch napr. v Hornom Jatove v Trnovci nad Váhom [12]) a rímsko-barbarské sídliskové nálezy.[4]

Korene slovenského osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

K významným nálezom v Černíku patria staroslovenské sídliskové nálezy zo 7. – 9. storočia.[13] V bezprostrednej blízkosti chotára Černíka je v susedných Komjaticiach slovanské osídlenie najvýraznejšie doložené v 9. a 10. storočí, t. j. v období Veľkomoravskej ríše a v období po jej zániku, keď tu evidujeme až 5 sídlisk a 5 pohrebísk. Vysoká koncentrácia osídlenia poukazuje na to, že Komjatice – ich územie blízko Černíka – zohrávali významnú úlohu hospodárskeho zázemia jedného z hlavných centier Veľkomoravskej ríše a Nitrianskeho kniežatstva – Nitry.[14] Bohaté archeologické nálezy v obciach Komjatice, Černík či Ondrochov-Lipová sú dostatočnými dôkazovým materiálom, že na tomto teritóriu žili naši predkovia už v časoch Rastislavovej či Svätoplukovej ríše.[13] Korene a kontinuitu straroslovenského osídlenia pred prvou písomnou zmienkou o obci dokladá aj jej najstarší zachovaný písomný slovenský názov „Cernic“ z roku 1156, čo je presný zápis dnešného tvaru „Černík“.[11]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia a domy[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Černík má 1 037 obyvateľov, z toho 521 žien a 516 mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2021).
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 1 003 obyvateľov (50,15 % žien a 49,85 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 428 obyvateľov (44,62 % žien a 55,38 % mužov), pracujúcich 309 (40,45 % žien a 59,55 % mužov) a nezamestnaných 91 (42,86 % žien a 57,14 % mužov). V obci bolo 394 domov, trvalo obývaných 323 domov.

Etnické a náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná väčšina obyvateľov obce Černík sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.

  • Zloženie obyvateľstva podľa národností (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
    • Slováci – 98,80 %
    • Maďari – 0,30 %
    • Česi – 0,70 %
    • Rómovia – 0,00 %
    • Poliaci – 0,00 %
    • Ostatní – 0,20 %
  • Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
    • Rímskokatolícke – 96,51 %
    • Evanjelické – 0,10 %
    • Gréckokatolícke – 0,10 %
    • Pravoslávne – 0,10 %
    • Ostatné – 0,69 %
    • Bez vyznania – 1,30 %
    • Nezistené – 1,20 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, dvojloďová neobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1864. V roku 1948 bola realizovaná prístavba bočnej lode. Interiér je zaklenutý českými plackami.[15] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je taktiež členená lizénami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c d e f Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I., 1977, s. 287.
  5. a b c Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Černík 2008 – 2013, 2008.
  6. a b ONDRIŠEK, J.: Vinohradníctvo. In: Černík 1156 – 2000, 2000, s. 135 – 144.
  7. ONDRIŠEK, J.: Lesy v obci. In: Tamže, 2000, s. 149.
  8. Černík: Profil Obce: Všeobecné informácie. In: Oficiálna stránka obce Černík.
  9. a b ONDRIŠEK, J.: Hlavné časti obce. In: Tamže, 2000, s. 84.
  10. MARSINA, R. (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I, Bratislava 1971, s. 79.
  11. a b c STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 1. vyd. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1948. 664 s. (Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej ; ser. B; zv. 1.) S. 212, 213.
  12. a b ONDRIŠEK, J.: Hroby zo starej doby bronzovej v Černíku. In: Tamže, 2000, s. 9 – 15.
  13. a b ONDRIŠEK, J.: Černík 1156 – 2000, 2000, s. 7
  14. BÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 50.
  15. Černík - Kostol sv. Ducha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje – literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie
  • ONDRIŠEK, Jozef: doc. Ing., CSc.: Černík 1156 – 2000. 1. vydanie. Černík: Obecný úrad v Černíku, 2000. 204 s. + 24 s. obrazových príloh. ISBN 80-968361-4-5.
  • CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0.
Encyklopédie

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Černík