Černík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Černík pozri Černík (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°09′19″S 18°13′23″V / 48,155208°S 18,223058°V / 48.155208; 18.223058
Černík
obec
Cernik kostol.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Dolná Nitra
Rieka Nitra
Nadmorská výška 129 m n. m.
Súradnice 48°09′19″S 18°13′23″V / 48,155208°S 18,223058°V / 48.155208; 18.223058
Rozloha 13,39 km² (1 339 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 057 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 78,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Ľudovít Kuťka[3] (SMER-SD, KDH)
PSČ 941 05
ŠÚJ 503126
EČV NZ
Tel. predvoľba 035 (+42135)
Adresa obecného
úradu
OU, Černík č. 145
E-mailová adresa obec.cernik@datagate.sk
Telefón 035/657 81 05, 035/ 650 58 90
Fax 035/650 58 90
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Černík
Webová stránka: www.obeccernik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Černík je obec na Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky. Prvou zmienkou z roku 1156 sa radí medzi najstaršie písomne doložené slovenské obce.
Leží na juhozápadnom Slovensku na nivách, ktoré vytvorila rieka Nitra, ako aj na terasách a svahoch, chotár obce pokrývajú lužné, nivné, černozemné a hnedozemné pôdy,[4]
ktoré v minulosti predurčovali prevažne poľnohospodársky a vinohradnícky charakter obce.
Černík sa nachádza 105 km východne od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 20 km južne od krajského mesta Nitra a 24 km severne od okresného mesta Nové Zámky. Najbližšia železničná stanica je v obci Komjatice vo vzdialenosti 5 km, železničný uzol v meste Šurany je vzdialený 12 km.[5]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Zemepisná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Černík leží na 48,152070° s. z. š. a 18,223057° v. z. d.. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 190 m n. m., stred obce má výšku 129 m n. m.[4] Katastrálne územie obce má výmeru 1 339 ha (13 390 322 m²).
Na západe Černík susedí s obcou Komjatice, na juhu s Mojzesovom, na východe s obcou Maňa – jej časťou Malá Maňa, a s Kmeťovom, na severe s Michalom nad Žitavou a Vinodolom – jej časťou Dolný Vinodol, a na severozápade s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce).[5]

Geomorfologická charakteristika a členenie pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Černík leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu rieky Nitry. Západná časť chotára je na mokrej, čiastočne lužným lesom porastenej nive Nitry, východná na vyšších terasách a svahoch juhozápadného okraja Žitavskej pahorkatiny, pokrytých sprašmi.[4]

Informačná tabuľa pred Obecným úradom v Černíku so základnými údajmi, s mapou obce, kultúrnoturistickými dominantami a verejnými inštitúciami

Typickým pre obec je kopec Výhon s výškou 190 m nad morom s vinicami na jeho juhozápadných svahoch, severojužný pozdĺžny predel tvorí rieka Nitra a súbežná Hlavná ulica, časť západnej a severozápadnej strany katastrálneho územia lemujú lesy s názvami Berek a Bažantnica a na severovýchode obce sa rozprestiera Horný háj. Majú výmeru 315 ha. Poľnohospodárska pôda najmä na východe a západe zaberá 900 ha. Obrábané a neobrábané vinice zaberajú asi 100 ha.[6]

Hospodárske porasty a plodiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými hospodárskymi drevinami sú topoľ, šľachtený, dub, jaseň, agát, cer, javor a lipa. Les je bohatý aj na huby, ako dubáky, bedle, pečiarky, michalky, rýdziky a iné.[7] Na rovinných poliach sa pestuje sa predovšetkým obilie, repka olejnatá, slnečnica, ale aj zelenina.[5] JRD v obci obhospodarovalo 65 ha viníc (ktoré sa však po roku 1989 zmenili na neobrábané, neošetrené a zaburinené). Asi 35 ha viníc je v súčasnosti vo vlastníctve jednotlivých občanov. K miestne pestovaným odrodám sa radili (radia) Rizling vlašský, Tramín, Burgundské šedé, Malinger, Veltlínske zelené a ružové, Silván zelený, Muškát othonel, zo stolových odrôd Košútovo hrozno, Kozie cecky, Otelo, Isabella a i.[6]

Vodné toky a plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Nitra, s miestnym názvom Cetinka, preteká obcou severojužným smerom. Prechádza cez ňu most (s cestou do susednej obce Komjatice), ktorý spája intravilán obce so zalesneným a poľnohospodársky využívaným extravilánom na západe územia.
V západnej časti chotára je Rybník o výmere asi 2,5 ha vodnej plochy. Na severovýchode patrí obci časť štrkoviska (cca 3 ha), nazývaného aj Štrkáreň a na mapách Komjatické štrkoviská. (Vodná plocha, ktorá vznikla ťažbou štrkopieskov, má celkovú výmeru 33,9 ha a leží z väčšej časti v katastrálnom území susedných Komjatíc.) Obe vodné plochy sú využívané rybármi na rybolov, na rekreačné vychádzky rodín z obce[8] a štrkovisko aj na rekreačnú turistiku a vodné športy.

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Černík má niekoľko častí s historickými pomenovaniami:

  • Beťár (pravdepodobne tu bolo sídlo Malého Černíka s písomnou zmienkou z roku 1221; význam je „beťár", „huncút")
  • Búdy (časť v strede obce pri kostole; boli v nej tri uličky „prepojené“ do kruhu)
  • Horný koniec (kedysi v časti bývali želiari, neskôr hofieri, bola to najchudobnejšia časť obce)
  • Padelky (dolná časť obce od kostola smerom na juh; traduje sa, že význam názvu je podľa obyvateľa, ktorý rád veci „prekrúcal“)
  • Vlasák (od obce je vzdialená asi 2 km smerom na východ, za lesom Horný háj; osada patrila do politickej obce Černík).[9]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavná (smeruje pozdĺž celej obce popri rieke Nitre, je na nej 6 autobusových zastávok)
  • Krížna (je paralelná s Hlavnou a spája Urbanovú s Vinohradníckou)
  • Pálenická (názov podľa niekdajšej pálenice známej v širokom okolí)
  • Ulica Polovice (názov podľa lánu Polovice)
  • Urbanova (názov podľa sochy sv. Urbana)
  • Vinohradnícka (chodilo sa po nej do gazdovských a grófových vinohradov).[9]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia a domy[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Černík má 1 010 obyvateľov, z toho 506 žien a 504 mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2008).
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 1 003 obyvateľov (50,15 % žien a 49,85 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 428 obyvateľov (44,62 % žien a 55,38 % mužov), pracujúcich 309 (40,45 % žien a 59,55 % mužov) a nezamestnaných 91 (42,86 % žien a 57,14 % mužov). V obci bolo 394 domov, trvalo obývaných 323 domov.

Etnické a náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná väčšina obyvateľov obce Černík sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.

  • Zloženie obyvateľstva podľa národností (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
    • Slováci – 98,80 %
    • Maďari – 0,30 %
    • Česi – 0,70 %
    • Rómovia – 0,00 %
    • Poliaci – 0,00 %
    • Ostatní – 0,20 %
  • Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
    • Rímskokatolícke – 96,51 %
    • Evanjelické – 0,10 %
    • Gréckokatolícke – 0,10 %
    • Pravoslávne – 0,10 %
    • Ostatné – 0,69 %
    • Bez vyznania – 1,30 %
    • Nezistené – 1,20 %

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a význam názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

Černík sa prvý raz spomína v stredovekej listine z roku 1156 ako Cernic.[10] Proprium „Černík“ v sebe skrýva slovenské slovenské slovo „čierny“. Slovenský jazykovedec Ján Stanislav uvádza ako etymologicky pôvodný tvar slovo Černík, a taktiež uvádza, že „v listine teda je presný zápis dnešného tvaru“.[11] Názov obce Černík, v miestnom nárečí „Černok“, podľa ďalších historických dokladov znel Chornok utraque (1428), neskôr Felsewchornok (1439) a Alsochornok (1444), Cschornok (1886) a Čornok (1920). Po roku 1945 bol prijatý dnešný názov – zodpovedajúci najstaršiemu zaznamenanému názvu – „Černík“. Doložený je aj názov Malého Černíka ako Churnuk (1221).[4] Autor monografie obce Černík 1156 – 2000 J. Ondrišek uvažuje o možnom význame názvu z latinských slov: cer cernik, čo podľa neho môže byť dub – dubový les (ktoré sú aj dnes v chotári obce), cernõ (rozoznávať, vidieť; poznávať, znamenať a i.), cornũ (vojensky krídlo) či (rameno rieky), ku ktorému sa aj prikláňa. Táto hypotéza však nezahŕňa práve najstarší tvar Cernic z roku 1156, z ktorého J. Stanislav vyvodzuje slovenský pôvod slova totožný s dnešným názvom obce.[11]

Doklady najstaršieho osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie archeologické doklady osídlenia v katastrálnom území Černíka pochádzajú z obdobia eneolitu (sídlisko s kanelovanou keramikou).[4] Zo staršej bronzovej doby sa v severnej časti obce na ľavom brehu Citenky – rieky Nitry (na poli Horné Polovice) našli okrem kostier bronzové šperky, jantárové perly (súdkovitého a kruhovitého tvaru), fragmenty džbánov a iných hrncovitých nádob a i.[12] V bývalej časti chotára Balát (v smere k lesu Berek) sa našli aj hroby, ktoré možno datovať do mladšej fázy maďarovskej kultúry. V obci sa objavili aj neskorolaténske sídliskové nálezy (železná kopija, nákrčníky z masívneho bronzového drôtu, aké sa objavujú v bohatých hroboch napr. v Hornom Jatove v Trnovci nad Váhom [12]) a rímsko-barbarské sídliskové nálezy.[4]

Korene slovenského osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

K významným nálezom v Černíku patria staroslovenské sídliskové nálezy zo 7. – 9. storočia.[13] V bezprostrednej blízkosti chotára Černíka je v susedných Komjaticiach slovanské osídlenie najvýraznejšie doložené v 9. a 10. storočí, t. j. v období Veľkomoravskej ríše a v období po jej zániku, keď tu evidujeme až 5 sídlisk a 5 pohrebísk. Vysoká koncentrácia osídlenia poukazuje na to, že Komjatice – ich územie blízko Černíka – zohrávali významnú úlohu hospodárskeho zázemia jedného z hlavných centier Veľkomoravskej ríše a Nitrianskeho kniežatstva – Nitry.[14] Bohaté archeologické nálezy v obciach Komjatice, Černík či Ondrochov-Lipová sú dostatočnými dôkazovým materiálom, že na tomto teritóriu žili naši predkovia už v časoch Rastislavovej či Svätoplukovej ríše.[13] Korene a kontinuitu straroslovenského osídlenia pred prvou písomnou zmienkou o obci dokladá aj jej najstarší zachovaný písomný slovenský názov „Cernic“ z roku 1156, čo je presný zápis dnešného tvaru „Černík“.[11]

V obci je rímskokatolícky kostol Svätého Ducha z roku 1864.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c d e f Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I., 1977, s. 287.
  5. a b c Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Černík 2008 – 2013, 2008.
  6. a b ONDRIŠEK, J.: Vinohradníctvo. In: Černík 1156 – 2000, 2000, s. 135 – 144.
  7. ONDRIŠEK, J.: Lesy v obci. In: Tamže, 2000, s. 149.
  8. Černík: Profil Obce: Všeobecné informácie. In: Oficiálna stránka obce Černík.
  9. a b ONDRIŠEK, J.: Hlavné časti obce. In: Tamže, 2000, s. 84.
  10. MARSINA, R. (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I, Bratislava 1971, s. 79.
  11. a b c STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku, I. diel, 1948, ss. 212, 213.
  12. a b ONDRIŠEK, J.: Hroby zo starej doby bronzovej v Černíku. In: Tamže, 2000, s. 9 – 15.
  13. a b ONDRIŠEK, J.: Černík 1156 – 2000, 2000, s. 7
  14. BÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 50.

Zdroje – literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie
  • ONDRIŠEK, Jozef: doc. Ing., CSc.: Černík 1156 – 2000. 1. vydanie. Černík: Obecný úrad v Černíku, 2000. 204 s. + 24 s. obrazových príloh. ISBN 80-968361-4-5.
  • CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0.
Encyklopédie

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]