Čertova zeď
| Čertova zeď | |
| národná prírodná pamiatka | |
 Čertova zeď – ryha po vyťažení čadičovej žily
ohraničená pieskovcovou stenou | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký kraj |
| Okres | Liberec |
| Lokalita | Český Dub (k. ú. Smržov u Českého Dubu), Osečná (k. ú. Kotel) |
| Nadmorská výška | 445 – 494 m n. m. |
| Súradnice | 50°40′27″S 14°56′46″V / 50,67417°S 14,94611°V |
| Rozloha | 20 ha |
| Vznik | 10. november 1948[1] |
| - Vyhlásil | Zemský národný výbor Praha |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 2462 |
  Čertova zeď Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Čertova zeď | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Čertova zeď | |
| skalná stena | |
 Čertov stolec - časť čadičovej steny vystupujúcej na povrch
| |
| Štát | Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký kraj |
| Okres | okres Liberec |
| Pohorie | Ralská pahorkatina Zákupská pahorkatina Kotelská vrchovina |
| Poloha | Všelibická vrchovina |
| - výška | 494 m n. m. |
| Geologické zloženie | čadič, pieskovec |
| Perióda | treťohory |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice 50°40′27″S 14°56′46″V / 50,6742800°S 14,9460731°V | |
Čertova zeď je národná prírodná pamiatka (ev. č. 2462), ktorá sa nachádza asi 4 km západne od mesta Český Dub v okrese Liberec. Pamiatku spravuje CHKO Lužické hory. Ide o pozostatky skalnej steny tvorené treťohornou čadičovou žilou vypreparovanou z okolitých druhohorných pieskovcov. Pôvodne bola stena oveľa dlhšia, ale keďže sa väčšina čadiča vyťažila, dochoval sa dodnes len zlomok pôvodnej steny.
Predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Čertova zeď (tiež Velká Čertova zeď, nem. Taufelsmauer), spočívajúca na výraznom štruktúrnom chrbte v smere SV-JZ s maximálnou výškou 494 m n. m., vznikla v období treťohôr prienikom čadičovej hmoty (olivinický melilit) do pukliny v druhohorných kremenných a ílovitých pieskovcoch. Erózia pôsobiaca na mäkký pieskovec časom obnažila stuhnutý čadič. Vznikol tak prírodný val o hrúbke asi 2-4 metre, tvorený viacmenej horizontálnymi mnohostennými hranolmi striedanými s doskovou odlučnosťou.[2][3]
Odborne sa tento útvar nazýva dajka, Čertova zeď je jeho najlepším a najznámejším príkladom na území Česka.
Podľa istých zdrojov sa pôvodné Čertova zeď tiahla cez 20 km od Mazovej horky pri Světlej pod Ještědom až k Bezdězu.[4] Pri pohľade do máp, poťažmo pri osobnom zoznámení sa s miestnou krajinou, je to ale zjavne len tradovaná legenda bez opory v realite. Smer steny síce súhlasí, ale pozostatky v podobe výrazných hrebienkov či terénnych zárezov po odťažení steny sú sledovateľné len v dĺžke zhruba 12 km od Kotelského vrchu (498 m) cez vlastnú Čertovu zeď, Červený vrch (486 m), Dolánky, Brdy, Čertovu stěnu (378 m), až po Hřebínek (408 m) nad zaniknutou dedinou Olšina. Ani táto kratšia stena netvorí súvislú hradbu vzhľadom k niekoľkonásobnému preťatiu riečnymi údoliami (Zábrdky a jej prítokmi).[5]
Dnes je predmetom ochrany vo vyznačenej časti Čertovej zdi najvýznamnejší pozostatok steny, masívny blok zvaný Čertův Stolec (dĺžka 12 m, výška až 6 m) ležiaci 350 m juhozápadne od vrcholu chrbta, aj obojstranné svahy a ryhy po vyťaženom čadiči. Patrí sem, aj o ďalších 350 m juhozápadným smerom vzdialený, balvan Čertova hlava, spočívajúci na čadičovej žile. O 100 m ďalej na juhozápad bývala v stene prekopaná Čertova brána, pretože stena tvorila výraznú terénnu prekážku na ceste zo Smržova do Zábrdí.
Zo súvislého porastu prevládajú borovicové porasty, miestami buk, v dolných častiach svahov (miestami s pieskovcovými balvanovými suťami) smrekové porasty, často s hojnou prímesou brezy, hrabu, jarabiny. Miestami je hojný kríkový podrast, na skalných odkryvoch rastie teplomilná kvetena.[2]
História ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Tvrdý čadič sa ľahko lámal, bol teda vhodný ako materiál pre stavbu ciest. Ťažba začala v 19. storočí a väčšina steny bola v minulosti vyťažená, zostala po nej len ryha. Na záchrane zvyškov pamiatky má podiel Otakar Fendrych, riadiaci učiteľ vo Všelibiciach, ktorý sa zaoberal geologickým štúdiom v okolí Českého Dubu, ten zahájil snahu o zachovanie steny v roku 1916. V roku 1922, potom, čo správa vedcov z Geological Survey upozornila, že sa Čertova zeď spomína v anglickej, francúzskej, nemeckej i japonskej odbornej literatúre, prevzal ochranu nad Čertovou stenou štát. V roku 1929 poskytol štát prostredníctvom Ministerstva školstva a národnej osvety financie na vykúpenie pozemkov od súkromných vlastníkov.[4]
NPP bola vyhlásená v roku 1948 a ďalej rozšírená v roku 1964 na ochranu skalnej steny tvorenej treťohornou čadičovou žilou vypreparovanou z okolitých druhohorných pieskovcov. Najväčšia časť zostala zachovaná medzi dedinami Kotel a Smržov.
Povesti o vzniku útvaru[upraviť | upraviť zdroj]
Václav Hájek z Libočan v Kronike českej uvádza, že stenu vybudoval v roku 798 přemyslovský knieža Mnata na ochranu tunajšieho kraja pred nepriateľmi.[6]
S Čertovou zdí sa spája aj povesť o stávke sedliaka zo Zábrdí o dušu s čertom, že ten totiž nedokáže postaviť cez noc, do prvého ranného spevu kohúta, múr od Ještědu po Bezděz. Keď už bolo takmer isté, že na smrť vydesený sedliak prehrá, hodinu pred svitaním sám zakikiríkal, a zobudil tak všetkých kohútov na blízku, ktorí sa k nemu pridali.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Čertova zeď leží južne od cesty II/278 (Osečná - Český Dub), z ktorej je najrýchlejší prístup od rázcestia Pod Čertovou zdí. Týmto rázcestím prechádza žltý turistický chodník Osečná - Český Dub, dôležitejší je však modrý chodník Kotel – Hrubý Lesnov, ktorý vedie cez samotnú Čertovu zeď.
Systém žíl[upraviť | upraviť zdroj]
Veľká Čertova zeď je súčasťou až 5 km širokého pásma tvoreného viac ako dvadsiatimi zhruba súbežnými žilami, z ktorých je známa ešte napr. Malá Čertova zeď pri Smržove. Severozápadné ohraničenie tohto žilného pásma tvoria významný tektonický prvok, tzv. Lužický zlom, oddeľujúci od seba sedimentárne pokrývky vrchnokriedovej panvy a metamorfované útvary Ještědského chrbta, v ktorých tieto žily chýbajú. Vek žilných intrúzií bol určený na cca. 55 až 80 miliónov rokov, tzn. na obdobie paleocénu a neskorú vrchnú kriedu.[3]
Geomorfologické zaradenie[upraviť | upraviť zdroj]
Čertova zeď geomorfologicky patrí do celku Ralská pahorkatina, podcelku Zákupská pahorkatina, okrsku Kotelská vrchovina a podokrsku Všelibická vrchovina.[7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ a b Čertova zeď [online]. Geology.cz, [cit. 2016-04-24]. Dostupné online.
- ↑ a b ANDĚL, Rudolf; TECHNIK, Svatopluk. Český Dub. Ústí nad Labem : Severočeské nakladatelství, 1991. 240 s. ISBN 80-7047-037-2. S. 12.
- ↑ Čertova zeď (Taufelsmauer) [online]. Zabrdka.wz.cz (Místopis okolí Zábrdky), [cit. 2016-04-24]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
- ↑ a b Čertova zeď: Zpátky do pekel [online]. ČRo Sever, [cit. 2013-05-18]. Dostupné online.
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čertova zeď
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Článok o NPP na turistika.cz Archivované 2007-10-24 na Wayback Machine
- Článok o NPP na cittadella.cz Archivované 2013-11-09 na Wayback Machine
- Čertova zeď na zabrdka.wz.cz Archivované 2013-10-29 na Wayback Machine
- Malá Čertova zeď na zabrdka.wz.cz Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- Rasova roklina na zabrdka.wz.cz Archivované 2016-09-16 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čertova zeď na českej Wikipédii.
