Čertovická línia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Geológia Západných Karpát
Čertovická línia
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
OravikumVáhikumPeripieninský lineamentTatrikumSubtatranské príkrovyČertovická líniaFatrikumVeporikumLubenícko-margecianska líniaGemerikumHronikumRožňavská líniaSilicikumMeliatikumTurnaikumBükkikumTransdanubikumZemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Čertovická línia je významná zlomová oblasť vyššieho rádu v Centrálnych Západných Karpatoch. Oddeľuje tatrikum od veporika a je koreňovou zónou fatrika (krížňanského príkrovu).[1]

Pomenovaná je podľa sedla Čertovica v Nízkych Tatrách, ktoré sú jedinou oblasťou, kde je sledovateľná na povrchu v oblasti od Mýta pod Ďumbierom po Vyšnú Bocu. Jej ostatné oblasti sú prekryté hronikom, silicikom (príkrov Drienka) alebo mladším treťohorným potektonickým pokryvom a neovulkanitmi. Línia podľa geofyzikálnych meraní pokračuje pod povrchom juhozápadným smerom približne údolím rieky Hron, až na čiaru Levice - Komárno. V oblasti Komárna sa napája na rábsku zlomovú líniu[2] a pokračuje k pohoriu Leitha. Smerom na severovýchod je narušená mladším muránskym zlomom, prechádza pod Levočské vrchy. Podľa niektorých predpokladov sa severne od Braniska napája na peripieninský lineament.

Zlomová línia nemá vo svojom priebehu rovnakú veľkosť sklonu. V oblasti na západ od sedla Čertovica dosahuje sklon okolo 60-90°, na severovýchode a v sedle priamo je jej skon miernejší a dosahuje iba 20-30°.[3]

Medzi jej sprievodné zlomy patrí zlom Lenivá, podľa niektorých predpokladov aj mojmírovské zlomy južne od Tribeča.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

K jej vzniku došlo v strednej kriede medzi albom a cenomanom počas benkovskej fázy, kedy sa veporikum začalo nasúvať na priestor zliechovskej panvy fatrika. K tomuto pohybu došlo v dôsledku výzdvihu pochovaných častí veporika. Pri tom bol priestor fatrika takmer celkom uzavretý, s veporickým podkladom zostala súdržná len jeho časť tvoriaca jednotku Veľkého Boku. Veporikum sa pri tomto pohybe čiastočne nasunulo na tatrikum. V dnešnej dobe však javí Čertovická línia znaky opačného pohybu a extenzie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. On-line geologická encyklopedie - Čertovická linie [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-03]. Dostupné online.
  2. Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D. Veda, Bratislava, s. 364
  3. Maheľ, M., 1986, Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.