Červené vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°13′59″S 19°54′32″V / 49,233°S 19,909°V / 49.233; 19.909
Červené vrchy
(poľ. Czerwone Wierchy)
geomorfologická časť
Czerwone Wierchy a7.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Liptov
Okres Liptovský Mikuláš
Nadradená
jednotka
Západné Tatry
Susedné
jednotky
Liptovské kopy
Liptovské Tatry
Vysoké Tatry
Súradnice 49°13′59″S 19°54′32″V / 49,233°S 19,909°V / 49.233; 19.909
Najvyšší bod Kresanica
 - výška 2 122 m n. m.
 - súradnice 49°13′54″S 19°54′37″V / 49,23169°S 19,91022°V / 49.23169; 19.91022
Poloha celku
Red pog.svg
Poloha celku
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Červené vrchy – zľava: Malolučniak, Kresanica a Temniak
Pohľad zo svahu Kresanica na východ. Zľava: Malolučniak, Kondratova kopa, v pozadí Vysoké Tatry
Giewont a červený hrebeň Malolučniak
Malolučniak a sedlo Małołącka Przełęcz
Severný hrebeň Temniaku

Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) sú horský masív a jeden z geomorfologických okrskov nachádzajúci sa v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Prechádza nimi slovensko-poľská hranica. Nachádza sa nad údoliami: Tichá dolina, Dolina Tomanowa (v Poľsku), Tomanovská dolina (na Slovensku), Kondratowa, malej Laki a Miętusia a Kościeliska. Najvyšší vrchol je Kresanica, 2 122 m n. m.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Červené vrchy sa skladajú zo štyroch vrcholov. Od západu k východu to sú:

  • Temniak (poľsky Ciemniak) – 2 090 m n. m.
  • Kresanica (poľsky Krzesanica) – 2 122 m n. m.
  • Malolučniak (poľsky Małołączniak) – 2 105 m n. m.
  • Kondratova kopa (poľsky Kopa Kondracki) – 2 005 m n. m.

Sú rozdelené 3 sedlami:

  • Mułowa Przełęcz (slovenský azda Mulové sedlo) – 2 067 m n. m., medzi Temniakom a Kresanicou
  • Litvorové sedlo (poľsky Litworowa Przełęcz) – 2 037 m n. m., medzi Kresanicou a Malolučniakom
  • Małołącka Przełęcz – 1 924 m n. m., medzi Malolučňiakom a Kondratovou kopou.

Z Červených vrchov k severu odbočuje niekoľko hrebeňov. Sú to: hrebeň odbočujúci z Kondratovej kopy, ktorý končí na Giewonte; Červený hrebeň; Kozí chrbát ako najdlhší hrebeň odbočujúci z Temniaku cez Chudą Turnię a Upłaziańską Kopę až na Upłaziański Wierszyk. Na južnej strane odbočuje z Kresanice Rozpadlý grúň (Rozpadlý hrebeň), zatiaľ čo z Temniaku na západ vedie: Wysoki Grzbiet a Tomanowy Grzbiet. Na Temniaku hlavný hrebeň mení smer k juhu a od skál Stoly padá k Tomanovskému sedlu (1 686 m).

Geomorfológia a príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické zloženie Červených vrchov je veľmi pestré. Jadro masívu sa skladá zo sedimentárnych hornín (vápenca a dolomity zo stredného triasu) a vrcholy sú pokryté plášťom kryštalických hornín (žula, rula). Pod vrcholmi ležia ľadovcové kary. V masíve Červených vrchov sa nachádza mnoho jaskýň, vrátane najväčšej v Tatrách:

  • Jaskinia Marmurowa
  • Jaskinia Mała w Mułowej
  • Jaskinia Miętusia
  • Śnieżna Studnia
  • Veľká Snežná jaskyňa (poľsky Jaskinia Wielka Śnieżna) (vchod Wielka Litworowa)
  • Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami.

Názov Červených vrchov pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina sítina trojklaná (Juncus trifidus), ktorá sa na jeseň a často už v polovici leta prefarbí na červenú. Okrem tu rastie tráva hôľnička dvojradová (Oreochloa disticha) a rastlina chlpaňa gaštanová tmavá (Luzula alpinopilosa). Vzhľadom na pestrý geologický substrát Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín, vyskytujú sa tu kalcifilné rastliny (vápnomilné) a zároveň kalcifóbne rastliny (kyslomilné).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výšku hôr prvýkrát barometrický zmeral Ludwik Zejszner v roku 1838, on tiež prvýkrát opísal ich geologickú stavbu. Novšie výskum stavby hôr neskôr vykonal Ferdinand Rabowski. V rokoch 1923/24 prebehol komplexný prieskum a inventarizácia bohatej vegetácie. Výskum mnohých jaskýň sa začal v roku 1912, kedy Mariusz Zaruski prenikol v Jaskini Rozpadłej do hĺbky 45 m.

V Červených vrchoch sa páslo, a to až pod vrcholmi, už v dávnej minulosti. Poľská strana bola súčasťou pastvín Hali Mała Łąka, Hali Miętusiej a Hali Upłaz.[1]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Exponované hrebene a vrcholy Červených vrchov poskytujú po celej dĺžke rozsiahle výhľady. Vrcholy a hrebene sú relatívne ľahko dostupné a pre letných turistov nepredstavujú technické problémy. Sú trávnaté, mäkké a zaoblené, avšak končia prevažne veľmi prudkými, niekoľko stoviek metrov vysokými skalami, čo už bolo príčinou mnohých nehôd medzi turistami. Najmä v zime a za hmly sú tak Červené vrchy zradným terénom, pretože riziko straty orientácie zvyšuje riziko zablúdenia pri nejakej nehode.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zofia Radwańska-Paryska, Witold Henryk Paryski: Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin: Wydawnictwo Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené vrchy na českej Wikipédii.