Červené vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Červené vrchy – zľava: Malolučniak, Kresanica a Temniak
Pohľad z Kondratovej kopy
Pohľad zo svahu Kresanica na východ. Zľava: Malolučniak, Kondratova kopa, v pozadí Vysoké Tatry
Giewont a červený hrebeň Malolučniak
Malolučniak a sedlo Małołącka Przełęcz
Severný hrebeň Temniaku

Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) sú horský masív a jeden z geomorfologických okrskov nachádzajúci sa v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Prechádza nimi slovensko-poľská hranica. Nachádza sa nad údoliami: Tichá dolina, Dolina Tomanowa (v Poľsku), Tomanovská dolina (na Slovensku), Kondratowa, malej Laki a Miętusia a Kościeliska. Najvyšší vrchol je Kresanica, 2122 m n.m.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Červené vrchy sa skladajú zo štyroch vrcholov. Od západu k východu to sú:

  • Temniak (poľsky Ciemniak) – 2 090 m n. m.
  • Kresanica (poľsky Krzesanica) – 2 122 m n. m.
  • Malolučniak (poľsky Małołączniak) – 2 105 m n. m.
  • Kondratova kopa (poľsky Kopa Kondracki) – 2 005 m n. m.

Sú rozdelené 3 sedlami:

  • Mułowa Przełęcz (slovenský azda Mulové sedlo) – 2 067 m n. m., medzi Temniakom a Kresanicou
  • Litvorové sedlo (poľsky Litworowa Przełęcz) – 2 037 m n. m., medzi Kresanicou a Malolučniakom
  • Małołącka Przełęcz – 1 924 m n. m., medzi Malolučňiakom a Kondratovou kopou.

Z Červených vrchov k severu odbočuje niekoľko hrebeňov. Sú to: hrebeň odbočujúci z Kondratovej kopy, ktorý končí na Giewonte; Červený hrebeň; Kozí chrbát ako najdlhší hrebeň odbočujúci z Temniaku cez Chudą Turnię a Upłaziańską Kopę až na Upłaziański Wierszyk. Na južnej strane odbočuje z Kresanice Rozpadlý grúň (Rozpadlý hrebeň), zatiaľ čo z Temniaku na západ vedie: Wysoki Grzbiet a Tomanowy Grzbiet. Na Temniaku hlavný hrebeň mení smer k juhu a od skál Stoly padá k Tomanovskému sedlu (1 686 m).

Geomorfológia a príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické zloženie Červených vrchov je veľmi pestré. Jadro masívu sa skladá zo sedimentárnych hornín (vápenca a dolomity zo stredného triasu) a vrcholy sú pokryté plášťom kryštalických hornín (žula, rula). Pod vrcholmi ležia ľadovcové kary. V masíve Červených vrchov sa nachádza mnoho jaskýň, vrátane najväčšej v Tatrách:

  • Jaskinia Marmurowa
  • Jaskinia Mała w Mułowej
  • Jaskinia Miętusia
  • Śnieżna Studnia
  • Veľká Snežná jaskyňa (poľsky Jaskinia Wielka Śnieżna) (vchod Wielka Litworowa)
  • Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami.

Názov Červených vrchov pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina sítina trojklaná (Juncus trifidus), ktorá sa na jeseň a často už v polovici leta prefarbí na červenú. Okrem tu rastie tráva hôľnička dvojradová (Oreochloa disticha) a rastlina chlpaňa gaštanová tmavá (Luzula alpinopilosa). Vzhľadom na pestrý geologický substrát Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín, vyskytujú sa tu kalcifilné rastliny (vápnomilné) a zároveň kalcifóbne rastliny (kyslomilné).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výšku hôr prvýkrát barometrický zmeral Ludwik Zejszner v roku 1838, on tiež prvýkrát opísal ich geologickú stavbu. Novšie výskum stavby hôr neskôr vykonal Ferdinand Rabowski. V rokoch 1923/24 prebehol komplexný prieskum a inventarizácia bohatej vegetácie. Výskum mnohých jaskýň sa začal v roku 1912, kedy Mariusz Zaruski prenikol v Jaskini Rozpadłej do hĺbky 45 m.

V Červených vrchoch sa páslo, a to až pod vrcholmi, už v dávnej minulosti. Poľská strana bola súčasťou pastvín Hali Mała Łąka, Hali Miętusiej a Hali Upłaz.[1]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Exponované hrebene a vrcholy Červených vrchov poskytujú po celej dĺžke rozsiahle výhľady. Vrcholy a hrebene sú relatívne ľahko dostupné a pre letných turistov nepredstavujú technické problémy. Sú trávnaté, mäkké a zaoblené, avšak končia prevažne veľmi prudkými, niekoľko stoviek metrov vysokými skalami, čo už bolo príčinou mnohých nehôd medzi turistami. Najmä v zime a za hmly sú tak Červené vrchy zradným terénom, pretože riziko straty orientácie zvyšuje riziko zablúdenia pri nejakej nehode.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zofia Radwańska-Paryska, Witold Henryk Paryski: Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin: Wydawnictwo Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené vrchy na českej Wikipédii. Súradnice: 49°13′59″S 19°54′35″V / 49,233117°S 19,909801°V / 49.233117; 19.909801