Červení Khméri
Červení Khméri (kamb. ខ្មែរក្រហម, Khmêr Krâhâm, franc. Khmer rouge) bolo označenie pre členov Kambodžskej komunistickej strany vedených Pol Potom. V rokoch 1975 až 1979 na území Kambodže zaviedli brutálny maoistický režim, ktorý viedol k masovému násilnému presídľovaniu obyvateľstva miest na vidiek, likvidácií opozície, zákazu náboženstva a iným sociálnym experimentom vedených bezohľadnými a neľudskými metódami. V dôsledku brutálneho teroru, ktorý viedli proti vlastnému obyvateľstvu bolo povraždených alebo zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania okolo 1,7 - 2 milióny obyvateľov rôznych vrstiev spoločnosti (asi 1/4 obyvateľstva krajiny). Ich hrôzovládu ukončila vojenská invázia vietnamskej armády z roku 1979.[1] Červení Khméri následne pokračovali v partizánskej vojne až do prvej polovice 90. rokov 20. storočia.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vzostup Pol Pota
[upraviť | upraviť zdroj]Pol Pot, vlastným menom Saloth Sar absolvoval v období rokov 1949 až 1952 univerzitné štúdium v Paríži. Tam sa počas prednášok a seminárov zoznámil s myšlienkami Veľkej francúzskej revolúcie, ale aj marxistickou ideológiou, ktorá sa ideovo spájala spolu s anarchistickou slobodou a komunistickou rovnosťou.
V januári roku 1953 sa vrátil na územie Kambodže ako bojovník na strane hnutia Viet Minh, ktorého predstavitelia sa usilovali o oslobodenie obyvateľov Indočíny a priľahlých území spod francúzskej koloniálnej nadvlády. V roku 1954 sa zapojil do činnosti Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Pracoval ako učiteľ dejepisu, francúzskej literatúry a geografie na strednej súkromnej škole v kambodžskom hlavnom meste Phnom Pénh.[2]
Pol Pot bol spočiatku členom Ľudovej revolučnej strany Kambodže. Po relatívne krátkom čase však z nej odišiel. Jej činnosť chápal ako málo radikálnu. Roku 1960 sa mu vo veku 35 rokov podarilo naplniť jeho politické ambície a spolu s jeho priateľmi založil Komunistickú stranu Kambodže. V roku 1963 bol vymenovaný za generálneho tajomníka strany. A práve tento krok znamenal kľúčový obrat jednak v jeho živote ale aj chode celej krajiny.[3]
Uchopenie moci
[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 17. apríla 1975 sa podarilo Červeným Khmérom definitívne získať politickú moc nad Kambodžou. Stalo sa tak po tom, čo komunistické oddiely obsadili hlavné mesto krajiny Phnom Pénh. Hneď po uzurpácii moci boli všetci vojaci a štátni zamestnanci ešte z čias Khmérskej republiky popravení. Obyvatelia mesta Phnom Pénh boli evakuovaní pod falošnou zámienkou vojenského bombardovania americkým letectvom. Mnoho ľudí, ktorí boli prinútení odísť smerom na vidiek, cestou pešo zahynulo vo veľkých útrapách.[4]
Kambodža ako krvavé pole
[upraviť | upraviť zdroj]Komunistický režim na čele s diktátorom Pol Potom prinútil dva milióny obyvateľov Kambodže odísť z miest na vidiek. Hlavné mesto Phnom Phenh sa po tomto akte stalo úplne ako „mesto duchov”. Červení Khméri sa v politickej praxi zameriavali na budovanie novej beztriednej spoločnosti a zakázli súkromné vlastníctvo.
Školstvo sa zrútilo pre zatvorenie študijných inštitúcii. V krajine bol namiesto náboženstva zavádzaný ateizmus. Zakázané bolo všetko, čo pripomínalo západný spôsob života. Presnejšie išlo o nosenie okuliarov alebo farebného oblečenia.
V krajine bola zakázaná tlač. Sledovanie televízie bolo zrušené. Osobné dokumenty sa spálili.
Pri politických čistkách zahynulo 25 percent obyvateľov Kambodže. 1 milión obyvateľov skonalo buď na podvýživu, vyčerpanie alebo nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Až 500 tisíc ľudí skončilo na popravisku pre údajné sprisahanie proti štátu. Cieľom týchto politických procesov bolo očistiť Kambodžu od nečistých ľudí. Presnejšie išlo o menšiny, medzi ktoré patrili Vietnamci, Číňania ale aj Thajčania či dokonca takí Čamovia ako moslimská minorita. Červení Khméri si takisto vybili svoje násilné chúťky na inteligencii, teda na lekároch a učiteľoch. Navyše medzi popravenými boli takisto tisíce vojakov, vojenských dôstojníkov a štátnych zamestnancov z čias pravicovej vlády Lon Nola.
Konečná dohra červenej tyranie
[upraviť | upraviť zdroj]
V decembri roku 1978 podnikla vietnamská armáda vojenskú inváziu do Kambodže s cieľom zvrhnúť vládu Červených Khmérov. V januári roku 1979, sa podarilo vietnamským jednotkám úspešne dobyť hlavné mesto Phnom Penh. Vodca Červených Khmérov menom Pol Pot a jeho nasledovníci utiekli na územie Thajska. V meste Phnom Penh bola vtedy založená bábková vláda podporovaná Vietnamskou demokratickou republikou.
Až roku 1989 vydala vietnamská vláda rozkaz pre stiahnutie svojej armády.[5]
Dozvuky
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 2001 došlo k oficiálnemu schváleniu zákona o trestnom stíhaní politických vodcov Červených Khmérov za ukrutnosti, ktoré boli spáchané v čase pôsobenia ich vládneho režimu.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s, 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 490; 599.
- ↑ Krvilačnosť Červených Kmérov [online]. pohrebnictvo.sk, [cit. 2026-04-26]. Dostupné online.
- ↑ ŽIVOTY SLAVNÝCH. Pol Pot: Krutý diktátor, který nechal ve jménu rovnosti vyvraždit čtvrtinu svého národa [online]. 2024-06-18, [cit. 2026-04-27]. Dostupné online.
- ↑ RANGES, Trevor. Velký průvodce: Kambodža. 1. vyd. Brno : Computer Press, a. s, 2011. ISBN 978-80-251-3215-9. S. 34.
- ↑ https://web.science.upjs.sk/novotny/Asia/2021/studentske/cerveni_khmeri.pdf
- ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s, 2004. ISBN 80-551-0870-6. S. 546.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Svojtka & Co., (2011). Veľká obrazová encyklopédia zemepisu. Bratislava: Modrý chodník, 2011. ISBN 978-80-8107-386-1.
- TEEPLE, Bliss John, (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. ISBN 80-551-0870-6.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červení Khméri
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- RANGES, Trevor, (2011). Velký průvodce: Kambodža. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.