Červený Kláštor
O rovnomennom kláštore pozri Červený kláštor.| Červený Kláštor | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Kežmarok | |
| Nadmorská výška | 462 m n. m. | |
| Súradnice | 49°23′30″S 20°24′19″V / 49,3918°S 20,4053°V | |
| Rozloha | 3,04 km² (304 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 219 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 72,04 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1828 | |
| Starosta | Štefan Džurný[3] (SMER-SD, HLAS-SD) | |
| PSČ | 059 06 | |
| ŠÚJ | 523429 | |
| EČV (do r. 2022) | KK | |
| Tel. predvoľba | +421-52 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Červený Kláštor 65 05906 Červený Kláštor | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Červený Kláštor | ||
| Webová stránka: cervenyklastor.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Červený Kláštor (poľ. Czerwony Klasztor, gor. Švaby) je kúpeľná obec na Slovensku v okrese Kežmarok.
Dôležitú úlohu pri rozvoji obce malo goralské obyvateľstvo, ktoré žilo prevažne v osade Nižné Šváby zmiešane s nemeckým obyvateľstvom. Hoci Gorali na Slovensku nemajú špecifické náboženstvo a prevažne zdieľajú rímskokatolícku vieru podobne ako slovenská majorita, práve v Červenom Kláštore sa minoritne objavuje evanjelická cirkev. V súčasnosti ovláda goralské nárečie 40% dospelého obyvateľstva, medzi deťmi je to len 10%.[4]
V obci je evanjelický kostol z roku 1808.
Popri obci preteká rieka Dunajec, ktorý tečie smerom do Poľska. Obec sa nachádza pri hraniciach s Poľskom. Názov je podľa kláštora s názvom „Červený kláštor“, ktorý v súčasnosti slúži ako turistická atrakcia.
Od roku 2017 má právo označenia kúpeľné miesto. Rozhodla o tom vláda v októbri 2016. V roku 2012 boli obnovené kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka kde sa liečia choroby kože a dýchacích ciest.[5]
V roku 2025 práve v obci Červený Kláštor prijala vláda Slovenskej republiky návrh, ktorým sa goralská komunita považuje za národnostnú menšinu.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]- splavovanie Dunajca na drevených pltiach, až po hranice s Poľskom.
- splavovanie Dunajca na nafukovacích člnoch - Rafting v úseku Národný park Pieniny.
- prehliadka kláštora, kde personál vysvetlí život mníchov.
- prechádzka po turistických chodníčkoch (napr. popri Dunajci 8km).
Od januára 2013 boli po viac ako 60 rokoch znovuotvorené kúpele Smerdžonka.[6]
Splavovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Splavovanie Prielomu Dunajca na drevených pltiach. Dĺžka splavu je 9km, končí sa na štátnej hranici s Poľskom.
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]Médiá (foto, audio, dokumenty)
[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na Červený Kláštor a Sromowce Niżne
Červený kláštor
splavovanie Dunajca
plte na Dunajci
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : Veda, 2025. 160 s. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 8, 74, 80, 118.
- ↑ BALLOVÁ, Denisa. 7 dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli [online]. N Press, 2016-10-29, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Po viac ako 60 rokoch obnovili kúpele Smerdžonka [online]. Petit Press, 10.01.2013, [cit. 2013-01-11]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený Kláštor
