Česká komora architektov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Česká komora architektov (skratka ČKA) je samosprávne profesné združenie (ako orgán verejnej správy), ktoré bolo zriadené zákonom 12. mája 1992. Bola založená pre plnenie štátnej regulácie a kultivácie povolaní architekt a krajinný architekt. Zabezpečuje ich autorizáciu, vedie zoznamy a vykonáva dohľad nad ich výkonmi. Od roku 2003 je ČKA členom Architektonickej rady Európy – ACE. Sídlo má v Prahe a veľkú pobočku v Brne. Česká komora architektov udržiava veľmi priateľské kontakty so Slovenskou komorou architektov.

Poslanie[upraviť | upraviť kód]

Jedným z hlavných úloh, ktoré má komora plniť, je vytváranie riadnych a rovnovážnych relácií medzi účastníkmi procesu navrhovania stavieb, územného plánovania a ich následného vykonávania. Profesia architekta je vykonávaná na pomedzí verejných a súkromných záujmov.

Vznik[upraviť | upraviť kód]

Česká komora architektov vznikla z novej motivácie (po roku 1989), spojenej s túžbami po vzniku prostredia pre riadny výkon náročných povolaní, ktoré majú silný vplyv na verejný život, verejný priestor a týkajú sa zájmov takmer všetkých obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Česká komora architektov bola zriadená prijatím zákona č. 360/1992 Sb. (ČR) na 37. schôdzi Českej národnej rady 12. mája 1992[1] a na základe dlhodobého reštitučného procesu, ktorý bol začatý neformálnymi rozpravami pred „něžnou revolúciou“. Jej predchodkyňou bola Komora civilných inžinierov (1913 – 1951), ktorá mala aj sekciu architektov. Nedemokratický režim pred rokom 1989 zrušil profesné komory v roku 1951 a nedovolil slobodný výkon vysoko kvalifikovaných povolaní v samosprávnom modeli.

V čase neslobody nesmeli fyzické osoby samostatne projektovať, čo mohli len právnické osoby – tzv. „socialistické organizácie“ (rovnako ako tomu bolo na Slovensku), čím sa motivácia, zodpovednosť aj kreativita, ktorá sú vlastné len jednotlivcom, takmer vytratili. Prvé úvahy o obnovení komôr sa vynorili v prostredí libereckého ateliéru Sial, v byte architekta Otakara Binara a v kruhu K. Hubáčeka a M. Masáka a z popudu Václava Havla už v zime roku 1986.

Pôsobnosť autorizovaných architektov podľa krajov ČR[upraviť | upraviť kód]

Praha 1745
Brno 716
Kraj Množstvo autorizovaných architektov
Hlavné mesto Praha 1745
Stredočeský kraj 293
Juhočeský kraj 169
Plzenský kraj 101
Karlovarský kraj 50
Ústecký kraj 150
Liberecký kraj 104
Královohradecký kraj 141
Pardubický kraj 91
Kraj Vysočina 79
Juhomoravský kraj 726
Olomoucký kraj 145
Moravskoslezský kraj 257
Zlínský kraj 45
Česko 3946
Čechy 2760
Morava (a Sliezsko) 1291

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Těsnopisecká zpráva o 37. schůzi České národní rady 12.5.1992 http://www.psp.cz/eknih/1990cnr/stenprot/037schuz/obsah.htm

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Zdeněk Koudelka: Samospráva, Linde: Praha 2007, 399 s., ISBN 978-80-7201-665-5
  • Petr Serafin,David Dvořák: Zadávání veřejných zakázek ve stavebnictví. Praha (ABF) 2009.
  • Svoboda Petr: Ústavní základy správního zřízení. Praha Linde 2007
  • Pražanová Markéta: Ročenky ČKA 2007-2011. Praha ČKA ISBN 978-80-86790-16-9
  • Kancelář ČNR: Těsnopisecká zpráva o schůzi České národní rady 37. Praha ČNR 1992, s. 59-96

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]