Česká komora architektov
Česká komora architektov (skratka ČKA) je samosprávne profesné združenie (ako orgán verejnej správy), ktoré bolo zriadené zákonom 12. mája 1992. Bola založená pre plnenie štátnej regulácie a kultivácie povolaní architekt a krajinný architekt. Zabezpečuje ich autorizáciu, vedie zoznamy a vykonáva dohľad nad ich výkonmi. Od roku 2003 je ČKA členom Architektonickej rady Európy – ACE. Sídlo má v Prahe a veľkú pobočku v Brne. Česká komora architektov udržiava veľmi priateľské kontakty so Slovenskou komorou architektov.
Poslanie[upraviť | upraviť zdroj]
Jedným z hlavných úloh, ktoré má komora plniť, je vytváranie riadnych a rovnovážnych relácií medzi účastníkmi procesu navrhovania stavieb, územného plánovania a ich následného vykonávania. Profesia architekta je vykonávaná na pomedzí verejných a súkromných záujmov.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Česká komora architektov vznikla z novej motivácie (po roku 1989), spojenej s túžbami po vzniku prostredia pre riadny výkon náročných povolaní, ktoré majú silný vplyv na verejný život, verejný priestor a týkajú sa zájmov takmer všetkých obyvateľov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Česká komora architektov bola zriadená prijatím zákona č. 360/1992 Sb. (ČR) na 37. schôdzi Českej národnej rady 12. mája 1992[1] a na základe dlhodobého reštitučného procesu, ktorý bol začatý neformálnymi rozpravami pred „něžnou revolúciou“. Jej predchodkyňou bola Komora civilných inžinierov (1913 – 1951), ktorá mala aj sekciu architektov. Nedemokratický režim pred rokom 1989 zrušil profesné komory v roku 1951 a nedovolil slobodný výkon vysoko kvalifikovaných povolaní v samosprávnom modeli.
V čase neslobody nesmeli fyzické osoby samostatne projektovať, čo mohli len právnické osoby – tzv. „socialistické organizácie“ (rovnako ako tomu bolo na Slovensku), čím sa motivácia, zodpovednosť aj kreativita, ktorá sú vlastné len jednotlivcom, takmer vytratili. Prvé úvahy o obnovení komôr sa vynorili v prostredí libereckého ateliéru Sial, v byte architekta Otakara Binara a v kruhu K. Hubáčeka a M. Masáka a z popudu Václava Havla už v zime roku 1986.
Pôsobnosť autorizovaných architektov podľa krajov ČR[upraviť | upraviť zdroj]
| Praha | 1745 |
| Brno | 716 |
| Kraj | Množstvo autorizovaných architektov |
|---|---|
| Hlavné mesto Praha | 1745 |
| Stredočeský kraj | 293 |
| Juhočeský kraj | 169 |
| Plzenský kraj | 101 |
| Karlovarský kraj | 50 |
| Ústecký kraj | 150 |
| Liberecký kraj | 104 |
| Královohradecký kraj | 141 |
| Pardubický kraj | 91 |
| Kraj Vysočina | 79 |
| Juhomoravský kraj | 726 |
| Olomoucký kraj | 145 |
| Moravskoslezský kraj | 257 |
| Zlínský kraj | 45 |
| Česko | 3946 |
| Čechy | 2760 |
| Morava (a Sliezsko) | 1291 |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Těsnopisecká zpráva o 37. schůzi České národní rady 12.5.1992 http://www.psp.cz/eknih/1990cnr/stenprot/037schuz/obsah.htm
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Zdeněk Koudelka: Samospráva, Linde: Praha 2007, 399 s., ISBN 978-80-7201-665-5
- Petr Serafin,David Dvořák: Zadávání veřejných zakázek ve stavebnictví. Praha (ABF) 2009.
- Svoboda Petr: Ústavní základy správního zřízení. Praha Linde 2007
- Pražanová Markéta: Ročenky ČKA 2007-2011. Praha ČKA ISBN 978-80-86790-16-9
- Kancelář ČNR: Těsnopisecká zpráva o schůzi České národní rady 37. Praha ČNR 1992, s. 59-96
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Web Českej komory architektov Archivované 2012-01-03 na Wayback Machine