Česko-slovenské vojenské letectvo

	Česko-slovenské vojenské letectvo
	Emblém používaný do roku 1954 ; Emblém používaný do roku 1954
Krajina	Česko-Slovensko
Existencia	1918 – 1992
Vznik	30. október 1918
Zánik	31. december 1992
Typ	vojenské letectvo
Veľkosť	10 lietadiel (1918); 970 lietadiel (1938); 341 lietadiel (1992)
Motto	Vzduch je naše more
Nadradené jednotky	Československá branná moc (1918 – 1939); česko-slovenský odboj (1939 – 1945); Československá branná moc (1945 – 1950); Československá armáda (1950 – 1954); Československá ľudová armáda (1954 – 1990); Československá armáda (1990 – 1992);
Účasť
Vojny	maďarsko-česko-slovenská vojna; sedemdňová vojna; druhá svetová vojna
Bitky	bitka o Francúzsko; bitka o Britániu; druhá bitka o Atlantik; bitka o Normandiu; Slovenské národné povstanie; ostravská operácia
Insígnie
Znak	; 1919 – 1921; ; 1921 – 1926; ; 1926 – 1992

Česko-slovenské vojenské letectvo bolo leteckou zložkou Česko-slovenskej armády (v rokoch 1954 – 1990 Československej ľudovej armády). Vzniklo 30. októbra 1918 ako Letecký zbor Československej brannej moci. Pri vzniku česko-slovenského vojenského letectva stáli letci bojujúci počas prvej svetovej vojny v rakúsko-uhorských cisárskych a kráľovských leteckých zboroch a tiež aj príslušníci česko-slovenských légií. Rakúsko-uhorskú, nemeckú a francúzsku techniku v letectve postupne nahradili domáce konštrukcie hlavných dodávateľov Aero, Avia a Letov, ktoré boli tiež vyvážané do zahraničia. Mníchovská dohoda a následná okupácia Čiech a Moravy znamenali dočasný zánik letectva na území Česko-Slovenska, s výnimkou Slovenských vzdušných zbraní.

Mnohí príslušníci bývalého letectva prvej Česko-slovenskej republiky bojovali počas druhej svetovej vojny v exile. Dňa 1. júna 1940 bola podpísaná česko-slovensko-francúzska dohoda o zriadení samostatného česko-slovenského vojenského letectva vo Francúzsku. Prvou jednotkou letectva v Spojenom kráľovstve bola od 12. júla 1940 310. (česko-slovenská) peruť RAF, neskôr vznikli ešte tri ďalšie perute. V Sovietskom zväze sa 25. januára 1945 stala najväčšou jednotkou česko-slovenského letectva na východnom fronte 1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia.

Po skončení vojny bolo vojenské letectvo na území Česko-Slovenska obnovené a po roku 1948 sa dostalo pod kontrolu komunistickej strany. V roku 1955 sa stalo súčasťou síl Varšavskej zmluvy a bolo prezbrojené na sovietsku leteckú techniku. Medzi domáce typy vo výzbroji patrili, napríklad cvičné lietadlá Aero L-29 Delfín či Aero L-39 Albatros. Na začiatku 90-tych rokov malo česko-slovenské vojenské letectvo k dispozícií celkovo 500 lietadiel a 184 vrtuľníkov.^[1] Česko-slovenské vojenské letectvo zaniklo so zánikom Česko-Slovenska v roku 1992.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

od 30. októbra 1918 do 14. marca 1939: Letecký zbor Československej brannej moci
od 1. júna 1945 do 15. augusta 1950: Letectvo hlavného štábu brannej moci^[2]
od 15. augusta 1950 do 1. júna 1954: Letectvo Československej armády^[3]
od 1. júna 1954 do 1. januára 1957: Letectvo Československej ľudovej armády
od 1. januára 1957 do 1. novembra 1966: Letectvo a protivzdušná obrana štátu^[4]
od 1. novembra 1966 do 1. januára 1976: Letectvo a vojská protivzdušnej obrany štátu^[5]
od 1. januára 1976 do 14. marca 1990: Letectvo Československej ľudovej armády^[6]
od 14. marca 1990 do 1. mája 1990: Letectvo Československej armády
od 1. mája 1990 do 1. mája 1991: Letectvo a protivzdušná obrana štátu^[7]
od 1. mája 1991 do 31. decembra 1992: Letectvo a protivzdušná obrana^[8]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá svetová vojna a česko-slovenské légie[upraviť | upraviť zdroj]

História česko-slovenského letectva siaha do obdobia pred vznikom samostatnej Československej republiky. Počas prvej svetovej vojny vznikali v zahraničí české vojenské jednotky, neskôr označované ako légie. Niekoľko Čechov slúžilo tiež v dohodových letectvách – vo francúzskom deväť a v talianskom pätnásť letcov. Augustin Charvát zostrelil nad západným frontom dve nepriateľské lietadlá a Václav Pilát zničil nemecký pozorovací balón. Najviac českých vojakov (cca 500) však slúžilo v rakúsko-uhorskom letectve.

Prvé samostatné letecké útvary česko-slovenských légií vznikli v Rusku, kde bol koncom februára 1918 zriadený 1. česko-slovenský letecký a automobilový oddiel, ktorý mal k dispozícii tamojšie francúzske vojenské sklady. Činnosť jednotky negatívne ovplyvnil postup nemeckej armády do Ruska zmietaného občianskou vojnou a tiež vynútené odovzdanie piatich lietadiel boľševikom. K prvému letu českého vojenského lietadla došlo 10. apríla 1918, kedy odštartovalo lietadlo Sopwith 1½ Strutter pilotované Levom Melčom a Josefom Skálom. Krátko po vzlete však letci nezvládli riadenie a stroj bol pri núdzovom pristátí ťažko poškodený. Lietadlá légií boli využívané predovšetkým k prieskumným úlohám. K prvej strate v boji došlo 16. októbra 1918 pri stíhaní boľševického pozorovacieho lietadla, kedy padol ruský príslušník jednotky práporčík Vladimirov. Na začiatku roku 1920 sa letecký oddiel spolu s ďalšími legionármi prepravil z Vladivostoku do vlasti.

Vznik česko-slovenského letectva a medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu dní okolo 28. októbra 1918 sa na pražskom Žofíne zhromaždili českí vojaci rakúsko-uhorskej armády, ktorí sa vracali domov z frontov. Vzniklo tu jadro skupiny, z ktorej neskôr mala byť vytvorená vojenská jednotka. Hlavnou postavou tejto jednotky bol stotník Jindřich Kostrba, ktorý okolo seba zhromaždil asi 30 pilotov, pozorovateľov a niekoľko mechanikov. Následne vznikol Letecký zbor Československej brannej moci. Na lúke v Strašniciach vzniklo prvé letisko. Boli sem privezené všetky lietadlá, ktoré po zániku Rakúsko-Uhorska zostali na území nedávno vzniknutého Česko-Slovenska. Najviac lietadiel pochádzalo z bývalej leteckej školy v Chebe. Ďalšie lietadlá nám dodali vtedajší spojenci. Keďže česko-slovenské vojenské letectvo spoločne s celou armádou bolo pod vplyvom francúzskej vojenskej misie, Francúzsko z časti darovalo, z časti predalo Česko-Slovensku svoje prebytky lietadiel SPAD S.VII a S.XIII. Celkovo išlo o približne 140 až 150 kusov. Česko-slovenské vojenské letectvo sa tak stalo tretím najväčším používateľom týchto lietadiel. Na lietanie však bolo určených 117 SPADov a zvyšok bol určený ako zdroj náhradných dielov. Počet SPADov u bojových jednotiek bol ešte menší. Koncom decembra 1919 ich bolo 41, v januári 1921 47 a k 20. októbru 1921 ich bolo 44. Najväčší počet SPADov u bojových jednotiek bol dňa 11. októbra 1922, kedy bolo vo výzbroji 58 lietadiel SPAD S.VII a 29 SPADov S.XIII. Väčšina strojov bola presunutá do Vojenského leteckého učilišťa v Chebe, kde slúžili k základnému výcviku stíhacích pilotov. Lietadlá SPAD boli kvôli vysokej únave materiálu postupne uzemňované. V roku 1925 boli nahradené stíhacími lietadlami česko-slovenskej výroby Avia BH.21.

Lietadlá z obdobia prvej svetovej vojny boli už zastarané a často aj v nevyhovujúcom technickom stave. Vedenie letectva aj leteckí konštruktéri si tento fakt uvedomovali, a tak v roku 1920 po prvýkrát vzlietlo lietadlo Letov Š.1. Išlo o prvé lietadlo česko-slovenskej výroby. Následne vznikli aj prvé stíhačky Aero Ae.02 a jednoplošník Avia BH.3. V polovici 20. rokov sa štandardným stíhacím lietadlom stala Avia BH.21, ktorá umožnila aj radovým pilotom nacvičovať vysokú akrobaciu. Avia BH.21 bolo prvé česko-slovenské stíhacie lietadlo vyrábané vo veľkom počte. Jedným z mnohých úspechov bolo víťazstvo stroja BH.21 na medzinárodnej súťaži stíhacích lietadiel v Bruseli. Víťazné lietadlo zakúpila aj s licenčnými právami belgická firma SABCA. Na lietadlách BH.21 získal celý rad pilotov akrobatické skúsenosti, z ktorých mená ako Malkovský, Novák, Široký, Hubáček a ďalší boli známe po celom svete.

Zhoršujúca sa zahranično-politická situácia začiatkom 30. rokov si vyžiadala modernizáciu leteckého parku česko-slovenského vojenského letectva. Ministerstvo národnej obrany preto vyhlásilo súťaž na novú štandardnú stíhačku pre česko-slovenské letectvo. Konštrukcia továrne Avia sa ukázala spomedzi ostatných strojov tovární Letov a Praga zapojených do súťaže najlepšia. Išlo o stíhačku Avia B.534, ktorá oplývala výbornou stúpavosťou, manévrovateľnosťou aj pomerne vysokou rýchlosťou, ktorá sa blížila k 400 km/h. Avie B.534 si spoločne s akrobatickými Aviami Ba.122 získali veľkú popularitu na medzinárodnom leteckom mítingu v švajčiarskom Zürichu v roku 1937.

Všetky početne väčšie vojenské letectvá však v tom čase masovo prechádzali na jednoplošné dizajny. Česko-slovenskí predstavitelia, konfrontovaní s výkonným nemeckým jednoplošníkom Messerschmitt Bf 109 zistili, že Avia B.534 prekonáva nemecký stroj v stúpavosti a obratnosti, ale nie v rýchlosti. Preto bol zadaný vývoj jednoplošného nástupcu B.534, nazvaný Avia B.35, ktorý po prvýkrát vzlietol v čase mobilizácie 28. septembra 1938. Vývoj tohto lietadla začal až príliš neskoro na to, aby bolo možné ho zaradiť včas do výzbroje česko-slovenského vojenského letectva. Čoskoro na to, 30. septembra 1938, došlo k podpísaniu Mníchovskej dohody medzi Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Spojeným kráľovstvom, ktorá Česko-Slovensku nariaďovala postúpiť územie Sudet Nemecku pod vyhrážkou, že v prípade vypuknutia vojny s Nemeckom bude Česko-Slovensko prehlásené za agresora a ponechané bez pomoci. Česko-slovenská vláda sa aj napriek vysokej morálke vojska a nedokončenému, ale aj tak silnému systému opevnenia rozhodla mníchovskému diktátu podriadiť. O necelý pol rok neskôr, 15. marca 1939, bol celý zvyšok Česka, už bez Slovenska, ktoré po nemeckom viacmenej ultimáte vyhlásilo samostatnosť, obsadený Wehrmachtom a premenovaný na Protektorát Čechy a Morava. Znamenalo to aj konečnú likvidáciu česko-slovenského letectva. Letecký priemysel bol skonfiškovaný a veľká časť lietadiel bola zabavená. Nemecko časť rozpredalo a časť zaradilo do Luftwaffe k prevažne druholíniovým službám a na experimenty. Veľkému počtu pilotov a personálu zaniknutého česko-slovenského letectva sa podarilo uniknúť do Poľska a Francúzska. V Poľsku však úrady nejavili ochotu prípad riešiť (väčšina vojakov bola potom prevedená do Francúzska, kde vstúpili do cudzineckej légie, aby mohli byť prijatí do francúzskej armády). Začiatkom augusta 1939 si aj poľská vláda uvedomila nebezpečenstvo, ktoré jej hrozilo od nacistického Nemecka, a preto bola časť pilotov, ktorá zatiaľ neodišla do Francúzska, prijatá do poľského letectva. Medzitým už v nezávislom Slovenskom štáte vznikli Slovenské vzdušné zbrane na základe česko-slovenského Leteckého pluku 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“, ktorý ako jediný zo šiestich česko-slovenských leteckých plukov bol umiestnený na Slovensku.

Štruktúra leteckých jednotiek v roku 1938[upraviť | upraviť zdroj]

Tento zoznam zobrazuje rozsah pôsobnosti leteckých jednotiek Letectva Československej brannej moci (stav z 1. júla 1938):^[9]^[10]^[11]^[12]^[13]

Krajinské vojenské veliteľstvo v Prahe
- Veliteľstvo krajinského letectva v Prahe
  - Letecký pluk 1 „Tomáša Garrigue Masaryka“ (Hradec Králové)
    - Letka 2 (Praha-Kbely)
    - Letka 4 (Plzeň-Bory)
    - Letka 11 (Praha-Kbely)
    - I. peruť leteckého pluku 1 (Hradec Králové)
      - Letka 1
      - Letka 61
    - II. peruť leteckého pluku 1 (Milovice)
      - Letka 3
      - Letka 6
      - Letka 66
    - III. peruť leteckého pluku 1 (Hradec Králové)
      - Letka 31 – Avia B.534.3, Avia B.534.70, Avia B.534.77, Avia B.534.81, Avia B.534.103, Avia B.534.104, Avia B.534.129, Avia B.534.137, Avia B.534.276
      - Letka 32 – Avia B.534.004, Avia B.534.084, Avia B.534.128, Avia B.534.192, Avia B.534.193, Avia B.534.252, Avia B.534.261, Avia B.534.265, Avia B.534.277
      - Letka 34 – Avia B.534.227, Avia B.534.278, Avia B.534.279, Avia B.534.280, Avia B.534.281
    - Náhradná peruť leteckého pluku 1 (Hradec Králové)
      - Cvičná letka leteckého pluku 1
      - Náhradná letka leteckého pluku 1
Krajinské vojenské veliteľstvo v Brne
- Veliteľstvo krajinského letectva v Brne
  - Letecký pluk 2 „Dr. Edvarda Beneša“ (Olomouc)
    - I. peruť leteckého pluku 2 (Olomouc)
      - Letka 5
      - Letka 14
      - Letka 63
    - II. peruť leteckého pluku 2 (Vyškov)
      - Letka 7 – Letov Š.328
      - Letka 8
      - Letka 62
    - III. peruť leteckého pluku 2 (Olomouc)
      - Letka 33
      - Letka 35
      - Letka 36
      - Letka 51 – Avia B.534.180, Avia B.534.272, Avia B.534.273, Avia B.534.274
    - Náhradná peruť leteckého pluku 2 (Olomouc)
      - Cvičná letka leteckého pluku 2
      - Náhradná letka leteckého pluku 2
Krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave
- Veliteľstvo krajinského letectva v Bratislave
  - Letecký pluk 3 „Generála-letca Milana Rastislava Štefánika“ (Piešťany)
    - I. peruť leteckého pluku 3 (Vajnory)
      - Letka 9
      - Letka 64 – Aero A.100
    - II. peruť leteckého pluku 3 (Spišská Nová Ves)
      - Letka 12
      - Letka 13
      - Letka 49 – Avia B.534.221, Avia B.534.241, Avia B.534.255, Avia B.534.258, Avia B.534.318, Avia B.534.322, Avia B.534.324, Avia B.534.366
    - III. peruť leteckého pluku 3 (Vajnory)
      - Letka 37 – Avia B.534
      - Letka 38
      - Letka 45 – Avia B.534.242, Avia B.534.315, Avia B.534.316, Avia B.534.317, Avia B.534.321, Avia B.534.323, Avia B.534.362, Avia B.534.363 (Piešťany)
    - IV. peruť leteckého pluku 3 (Nitra)
      - Letka 10 – Letov Š.328
      - Letka 15 – Letov Š.328 (Žilina)
      - Letka 16 (Tri Duby)
    - Náhradná peruť leteckého pluku 3 (Piešťany)
      - Cvičná letka leteckého pluku 3
      - Náhradná letka leteckého pluku 3
Letecká brigáda (Praha-Kbely)
- Letecký pluk 4 (Praha-Kbely)
  - I. peruť leteckého pluku 4 (Praha-Kbely)
    - Letka 40 – Avia B.534.IV
    - Letka 41
    - Letka 42 – Avia B.534
  - II. peruť leteckého pluku 4 (Praha-Kbely)
    - Letka 43 – Avia B.534
    - Letka 44 – Avia B.534
    - Letka 50 – Avia B.534
  - III. peruť leteckého pluku 4 (Pardubice)
    - Letka 46 – Avia B.534
    - Letka 47 – Avia B.534
    - Letka 48 – Avia B.534
  - Náhradná peruť leteckého pluku 4 (Praha-Kbely)
    - Cvičná letka leteckého pluku 4
    - Náhradná letka leteckého pluku 4
- Letecký pluk 5 (Brno)
  - I. peruť leteckého pluku 5 (Brno)
    - Letka 81 – Avia F.IX
    - Letka 82 – Aero MB.200
  - II. peruť leteckého pluku 5 (Brno)
    - Letka 83 – Aero Ab.101, Aero MB.200.7, Aero MB.200.9, Aero MB.200.22, Aero MB.200.23, Aero MB.200.24, Aero MB.200.31, Aero MB.200.54, Aero MB.200.55, Aero MB.200.56
    - Letka 84 – Aero MB.200.02, Aero MB.200.05, Aero MB.200.06, Aero MB.200.10, Aero MB.200.21, Aero MB.200.25, Aero MB.200.50, Aero MB.200.51, Aero MB.200.57, Avia F.IX.03, Avia F.IX.08, Avia F.IX.10
  - III. peruť leteckého pluku 5 (Brno)
    - Letka 75 – Aero Ab.101 (Nitra)
    - Letka 76 – Aero Ab.101
    - Letka 77 – Aero Ab.101
  - Náhradná peruť leteckého pluku 5 (Brno)
    - Cvičná letka leteckého pluku 5
    - Náhradná letka leteckého pluku 5
- Letecký pluk 6 (Praha-Kbely)
  - I. peruť leteckého pluku 6 (Praha-Kbely)
    - Letka 71 – Avia B.71
    - Letka 72 – Avia B.71
  - II. peruť leteckého pluku 6 (Hradec Králové)
    - Letka 73 – Avia B.71
    - Letka 74 – Avia B.71
  - III. peruť leteckého pluku 6 (Praha-Kbely)
    - Letka 85
    - Letka 86
  - Náhradná peruť leteckého pluku 6 (Praha-Kbely)
    - Cvičná letka leteckého pluku 6
    - Náhradná letka leteckého pluku 6

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Bojová činnosť Čechov a Slovákov v Poľsku však bola veľmi krátka, rýchla porážka Poľska znamenala jej skoré ukončenie. Niektorí piloti ustúpili so svojimi poľskými kolegami do Rumunska, odtiaľ sa dostali na Blízky východ a ďalej do Francúzska, iní sa dostali do Sovietskeho zväzu, kde boli najskôr internovaní, ale po intervencii česko-slovenských orgánov v zahraničí boli presúvaní k jednotkám vo Francúzsku, neskôr v Spojenom kráľovstve. Po obsadení Poľska zostala jedinou cestou pre českých emigrantov trasa na západ z Protektorátu cez Slovensko a Maďarsko, kde však pri ich dolapení hrozilo vydanie Nemcom. Do bezpečia sa českí letci a vojaci dostali až pri prekročení hraníc vtedajšej Juhoslávie, kde pôsobil česko-slovenský konzul, ktorý zabezpečoval ich prevoz do Bejrútu v Libanone, odkiaľ pokračovali smerom do Francúzska a neskôr do Spojeného kráľovstva.

Česko-slovenská exilová vláda aktívne podporovala úteky letcov z Protektorátu organizovanou pomocou odbojovým skupinám. Rozhodnutie o podpore útekov letcov padlo aj preto, že Česko-Slovensko, ako okupovaná krajina nebola schopná postaviť v zahraničí rozsiahle exilové vojsko, ktoré by bolo nápomocné Spojencom a mohlo tak presadzovať záujmy krajiny, ako tomu bolo, napr. počas prvej svetovej vojny. Preto aj pri svojom malom počte, predstavovali českí a slovenskí letci významnú silu, ktorá bola užitočným článkom spojeneckého vojnového úsilia.

Na západe sa česko-slovenskí letci zúčastnili bitky o Francúzsko. Vznik leteckých jednotiek vo Francúzsku bol sprevádzaný radom byrokratických prieťahov, a to aj po vstupe Francúzska do druhej svetovej vojny. Až v decembri 1939 bolo niekoľko česko-slovenských letcov včlenených do francúzskych jednotiek. Francúzi totiž Čechov a Slovákov najprv nevítali s nadšením, kládli im za vinu zatiahnutie Francúzska do vojny. Vo februári 1940 bol prijatý projekt, v ktorom sa počítalo s výstavbou samostatných česko-slovenských stíhacích a bombardovacích jednotiek. Vpádom Wehrmachtu do krajín Beneluxu dňa 10. mája 1940 sa skončilo obdobie tzv. čudnej vojny. Nemecké jednotky vtrhli do Francúzska a situácia začínala byť vážna. Jednou z najlepších leteckých jednotiek vo Francúzsku bola 5. stíhacia peruť, v ktorej slúžilo 18 česko-slovenských letcov, napr. kapitán Alois Vašátko či rotmajster František Peřina. Títo letci boli veľmi úspešní a patrili k elitným stíhačom. Dňa 1. júna 1940 bola podpísaná česko-slovensko-francúzska letecká dohoda o zriadení samostatného česko-slovenského vojenského letectva vo Francúzsku, ale rýchla kapitulácia Francúzska jej realizáciu znemožnila. Česko-slovenskí letci sa museli presunúť do Spojeného kráľovstva.

Česko-slovenskí letci spočiatku neboli v britských jednotkách nijako organizovaní. Prvou leteckou peruťou vytvorenou z česko-slovenských letcov bola 12. júla 1940 310. (česko-slovenská) peruť RAF (No. 310 (Czechoslovak) Squadron RAF), ktorá vznikla na letisku Duxford. Onedlho na to 29. júla 1940 vznikla na letisku Honington 311. (česko-slovenská) peruť RAF (No. 311 (Czechoslovak) Squadron RAF). Dňa 5. septembra 1940 nasledoval vznik 312. (česko-slovenskej) perute RAF (No. 312 (Czechoslovak) Squadron RAF) tiež na letisku v Duxforde. O niečo neskôr sa k týmto jednotkám pridala 313. (česko-slovenská) peruť RAF (No. 313 (Czechoslovak) Squadron RAF), ktorú založili 10. mája 1941 na letisku Catterick. Dňa 3. mája 1942 bolo z 310., 312. a 313. perute v Exeteri vytvorené Česko-slovenské stíhacie krídlo (Czechoslovak Fighter Wing), ktorému velil úspešný pilot Alois Vašátko.

Časť česko-slovenských letcov pomerne úspešne zasiahla do bitky o Britániu. Najúspešnejším spojeneckým letcom celej tejto operácie bol Čech Josef František, ktorý v priebehu jediného mesiaca zostrelil 17 nemeckých lietadiel. Dňa 8. októbra 1940 zahynul pri leteckej havárii počas hliadkového letu. Česko-slovenskí piloti sa v nasledujúcich rokoch zúčastnili aj ďalších významných operácií na západnom fronte. Ďalšia významná operácia, ktorej sa vo veľkej miere zúčastnili aj Česi a Slováci bolo vylodenie pri Dieppe, pri ktorom boli nasadené všetky tri stíhacie perute. Bombardovací letci pre britské Coastal Command (Pobrežné veliteľstvo) podnikali dlhodobú hliadkovú činnosť nad Atlantickým oceánom, pričom sa zameriavali najmä na pátranie po nepriateľských ponorkách. Posádky boli pritom vystavené navyše ďalšiemu nebezpečenstvu v prípade zostrelenia nad nemeckými územiami. Na rozdiel od iných letcov neboli podkladaní za vojnových zajatcov, ale ako príslušníci Nemeckom ovládaného Protektorátu za zradcov – to sa týkalo potom v zosilnenej miere posádok 311. bombardovacej perute, ktorá podnikala diaľkové nálety do nemeckého vnútrozemia (čiastočne až do Talianska). Česko-slovenské perute sa úspešne zúčastnili na krytí spojeneckého vylodenia v Normandii a boli jedni z prvých, ktorí pristáli na oslobodenom francúzskom území. Neskôr podporovali spojeneckú ofenzívu cez krajiny západnej Európy a podieľali sa aj na bombardovaní Nemecka. Najúspešnejším slovenským pilotom v službách britskej RAF bol Otto Smik, ktorý zostrelil 8 nemeckých lietadiel plus 2 v spolupráci a 3 strely V-1. Dňa 28. novembra 1944 pri útoku na stanicu v Zwolle v Holandsku protilietadlová obrana Smikovo lietadlo ťažko poškodila. Pri pokuse o pristátie Smik havaroval a bol na mieste mŕtvy. Poslednou veľkou akciou česko-slovenských stíhacích perutí RAF bola účasť na výsadkovej operácii v priestore nemeckého Weselu dňa 24. marca 1945.

Veľmi úspešní boli aj slovenskí piloti na východnom fronte v službách Slovenských vzdušných zbraní. Hoci sa ocitli na strane Osi preukázali aj napriek tomu svoje kvality. Dňa 22. júna 1941 nemecká armáda prekročila hranice Sovietskeho zväzu, ktorému nacistické Nemecko vzápätí vyhlásilo vojnu. Na fronte bolo okrem pozemného vojska nasadené aj slovenské letectvo. Napriek nedostatkom vo výzbroji a výcviku si slovenskí letci viedli pomerne úspešne a na zastaraných dvojplošníkoch získali množstvo vzdušných víťazstiev. Legendárna letka 13, prezbrojená na Messerschmitty Bf 109, pokračovala v boji po boku Luftwaffe aj po stiahnutí väčšiny ostatných slovenských jednotiek. Najúspešnejším pilotom bol Ján Režňák s 32 potvrdenými zostrelmi. Obrat vo vojne na východnom fronte však čoskoro demoralizoval aj letectvo, rovnako ako u pozemného vojska aj tu dochádzalo k prípadom dezercie a po vypuknutí Slovenského národného povstania dňa 29. augusta 1944 sa niektorí letci pridali na stranu povstalcov. Povstalecké letectvo, resp. Kombinovaná letka využívala viacero strojov bývalých Slovenských vzdušných zbraní (Avia B.534, Letov Š.328, Messerschmitt Bf 109 (verzie E a G), Focke-Wulf Fw 189 a ďalšie). Jej hlavnou oporou však bol 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, ktorý prišiel na povstalecké územie zo Sovietskeho zväzu a operoval na sovietskych stíhačkách Lavočkin La-5FN. Pluku velil štábny kapitán František Fajtl a bol tvorený radom kvalifikovaných pilotov – hlavne česko-slovenskými dobrovoľníkmi, ktorí už predtým slúžili v britskej RAF. Letci Kombinovanej letky sa zúčastnili 350 bojových letov v trvaní 460 letových hodín, pričom zostrelili sedem nepriateľských lietadiel (jeden Ju 52, dva Ju 88, štyri Fw 189). Ich činnosť spočívala hlavne v prieskumných letoch a útokoch na pozemné ciele. Na zemi poškodili tri nemecké Ju 87, päť tankov a samohybných diel. Počas útokov na pozemné ciele v palebnom postavení zničili, vážne poškodili a umlčali 12 delostreleckých batérií, 2 železničné lokomotívy, 16 železničných nákladných vozňov s vojenským materiálom, 35 nákladných a 12 osobných automobilov, 2 rádiovozy, 39 guľometných a 21 mínometných hniezd, 45 trénov s muníciou a proviantom a 5 pozorovacích stanovíšť. Z bojov vyradili presne nezistený počet nemeckých vojakov.^[14] Aktivita leteckých síl na Slovensku bola na konci roku 1944 často narušovaná zlým počasím a nízkou oblačnosťou, ktorá je nebezpečná pre let v horských oblastiach stredného Slovenska. Príslušníci Kombinovanej letky bránili uzavierajúci sa vzdušný priestor nad zvyškom povstaleckého územia do 24. októbra 1944. Letisko Tri Duby opustili 25. októbra. Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk musel byť v ten deň evakuovaný, pričom 11 letuschopných lietadiel La-5FN odletelo v smere na Poľsko a Rumunsko. Po ústupe povstalcov do hôr nebolo možné evakuovať všetok pozemný ani letecký personál.

Už v priebehu Slovenského národného povstania preletela do Sovietskeho zväzu skupina 108 slovenských letcov, ku ktorým sa postupne pridávali ďalší slovenskí piloti z Kombinovanej letky, kde už chýbali lietadlá a piloti, ktorí buď prebehli, alebo boli transportovaní zo Slovenska dopravnými lietadlami. Sovietske velenie dalo súhlas s vytvorením ďalších dvoch leteckých plukov – 2. česko-slovenského stíhacieho a 3. česko-slovenského bojového. Z týchto troch jednotiek vznikla 1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia, ktorej velením bol poverený pplk. Ludvík Budín. Česko-slovenskí letci boli vyzbrojení stíhacími lietadlami Lavočkin La-5 a La-7, bojovými lietadlami Il-2 „Šturmovik“ a strmhlavými bombardérmi Pe-2. Dňa 14. apríla 1945 sa uskutočnila prvá bojová akcia, kedy úspešne zaútočili dve skupiny bojových lietadiel podporované stíhačmi na vojenské ciele nepriateľa neďaleko dediny Olzy. Česko-slovenskí letci útočili na bojovú techniku, pevnôstky, palebné postavenia, veliteľské stanovištia, dopravné prostriedky a zhromaždisko tankov nepriateľa, podporovali a chránili pozemné vojská, útočili na komunikácie, vykonávali letecký prieskum. Divízia vykonala od 14. apríla do 9. mája 1945 celkovo 567 bojových vzletov v trvaní 515 operačných hodín. Zničila desiatky áut, tankov, obrnených vozidiel, povozov, železničných vagónov a veľké množstvo živej sily nepriateľa. Dňa 9. mája 1945 pristáli dva bombardéry 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie na letisku v Kbeloch, čo bol symbolický príspevok Pražskému povstaniu. Dňa 10. mája 1945 sa česko-slovenské lietadlá presunuli z Poľska na poľné letisko v Albrechtičkách pri Ostrave a 14. mája pristáli prvé lietadlá na letiskách v Kbeloch a Letňanoch.

Druhá svetová vojna v Európe skončila 8. mája 1945. V lete 1945 sa z exilu postupne vrátili aj česko-slovenskí letci pôsobiaci v RAF. Dňa 13. augusta 1945 pristálo na pražskom letisku Ruzyně 54 stíhačiek Spitfire česko-slovenskej stíhacej skupiny. Príslušníci 311. česko-slovenskej bombardovacej perute boli privítaní v Prahe o týždeň neskôr. V obnovenom Česko-Slovensku boli piloti privítaní ako hrdinovia. Česko-slovenské perute RAF boli do roku 1946 postupne rozpustené a ich príslušníci zaradení do novej Česko-slovenskej armády. Ich príslušníci ako skúsení odborníci preverení bojmi prevzali mnoho vedúcich úloh v oblasti vojenského letectva. Po februári 1948 však mnohí predstavitelia nového režimu videli v účastníkoch zahraničného odboja zo západného frontu nebezpečenstvo. Obávali sa totiž, že by mohli títo odhodlaní vlastenci opäť začať bojovať za demokraciu. A tak boli bývalí príslušníci RAF postupne prepúšťaní z armády a odsúvaní do úzadia. Režim často postihoval aj ich rodinných príslušníkov. Ich manželky bezdôvodne strácali zamestnanie a ich deti stratili prístup k vyššiemu školstvu. Mnohí príslušníci západného odboja boli obvinení zo „špionáže pre západné mocnosti“, uväznení, a odsúdení k dlhoročnému žaláru, či k ťažkým a nebezpečným núteným prácam.

Lietadlový park v roku 1992[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	V službe
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-21	ZSSR	stíhacie lietadlo prieskumné lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	MiG-21MA MiG-21MF MiG-21R MiG-21UM MiG-21US	16 88 20 30 7
Mikojan-Gurevič MiG-23	ZSSR	prepadové stíhacie lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	MiG-23MF MiG-23ML MiG-23U	12 17 7
Mikojan-Gurevič MiG-29	ZSSR	viacúčelové stíhacie lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	MiG-29A MiG-29UB	18 2
Bojové lietadlá
Aero L-39 Albatros	Česko-Slovensko	cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo	L-39ZA Albatros	26
Mikojan-Gurevič MiG-23BN	ZSSR	stíhací bombardér	MiG-23BN	28
Suchoj Su-22	ZSSR	stíhací bombardér cvičné/bojové lietadlo	Su-22M4 Su-22UM-3K	49 8
Suchoj Su-25	ZSSR	lietadlo priamej podpory pozemných vojsk cvičné/bojové lietadlo	Su-25K Su-25UBK	36 2
Prieskumné lietadlá
Antonov An-30	ZSSR	fotogrametrické lietadlo	An-30FG	1
Avia Av-14	Česko-Slovensko	fotogrametrické lietadlo	Av-14FG	1
Let L-410 Turbolet	Česko-Slovensko	fotogrametrické lietadlo	L-410FG Turbolet	7
Dopravné lietadlá
Antonov An-12	ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-12BP	2
Antonov An-24	ZSSR	taktické dopravné lietadlo	An-24V	6
Antonov An-26	ZSSR	taktické dopravné lietadlo lietadlo pre rádioelektronický prieskum	An-26 An-26Z-1	5 1
Jakovlev Jak-40	ZSSR	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Jak-40	1
Let L-410 Turbolet	Česko-Slovensko	viacúčelové dopravné lietadlo	L-410MA Turbolet L-410UVP Turbolet L-410UVP-E Turbolet L-410UVP-T Turbolet	7 4 2 8
Tupolev Tu-134	ZSSR	dopravné lietadlo (VIP)	Tu-134A	1
Tupolev Tu-154	ZSSR	dopravné lietadlo (VIP)	Tu-154B-2	2
Cvičné lietadlá
Aero L-29 Delfín	Česko-Slovensko	cvičné prúdové lietadlo cvičné prúdové/prieskumné lietadlo	L-29 Delfín L-29R Delfín	50
Aero L-39 Albatros	Česko-Slovensko	cvičné prúdové lietadlo	L-39C Albatros L-39MS Albatros L-39V Albatros	25 5 6
Vrtuľníky
Mil Mi-2	ZSSR Poľsko	ľahký cvičný vrtuľník	Mi-2	51
Mil Mi-8	ZSSR	vrtuľník pre rádioelektronický boj dopravný vrtuľník lietajúce veliteľské stanovisko	Mi-8PPA Mi-8PS Mi-8T Mi-9	3 7 17 1
Mil Mi-17	ZSSR	dopravný vrtuľník vrtuľník pre rádioelektronický boj	Mi-17 Mi-17Z-2	48 2
Mil Mi-24	ZSSR	bojový/dopravný vrtuľník cvičný/bojový/dopravný vrtuľník	Mi-24D Mi-24V Mi-24DU	24 29 2

Po rozdelení Česko-Slovenska pripadla letecká technika a systémy protivzdušnej obrany medzi nástupnické štáty v pomere 2:1 (pomer podľa počtu obyvateľov) v prospech Česka. Výnimku tvoril typ MiG-29, ktorý bol rozdelený v pomere 1:1.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Prehľad rozdelenia vojenských lietadiel po rozpade ČSFR : Vyhledávací přehledy letounů databáze Naše letadla. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-01-16].
↑ Velitelství letectva hlavního štábu [1945-1950]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
↑ Velitelství letectva [1950-1957]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
↑ Velitelství letectva a protivzdušné obrany státu [1957-1966]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
↑ Správa letectva a vojsk protivzdušné obrany státu [1969-1976]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
↑ Velitelství letectva [1976-1990]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
↑ Velitelství letectva a protivzdušné obrany státu [1990-1991]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
↑ Velitelství letectva a protivzdušné obrany [1991-1992]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-25].
↑ Hlavní štáb branné moci [1919-1938]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
↑ Zemské vojenské velitelství v Praze [1925-1938]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
↑ Zemské vojenské velitelství v Brně [1925-1938]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
↑ Zemské vojenské velitelství v Bratislavě [1925-1938]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
↑ Letecká brigáda [1933-1939]. http://forum.valka.cz. Dostupné online [cit. 2017-07-26].
↑ STANISLAV, Ján; KLABNÍK, Viliam. Slovenské letectvo 1944-1945. 1. vyd. [Bratislava] : Magnet press, 2003. 246 s. ISBN 80-89169-00-7. Kapitola Kombinovaná letka v SNP, s. 98.