Čierna Hora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Čierna Hora pozri Čierna Hora (rozlišovacia stránka).
Čierna Hora
Vlajka Čiernej Hory Znak Čiernej Hory
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Oj, svijetla majska zoro
Europe-Montenegro.svg
Miestny názov  
 • dlhý
 • krátky Црна Гора
Hlavné mesto Podgorica1
42°47′ s.š. 19°28′ v.d.
Najväčšie mesto Podgorica
Úradné jazyky čiernohorčina
Regionálne jazyky srbčina, gegská albánčina, bosniančina a chorvátčina oficiálne používané[1]
Demonym Čiernohorec, Čiernohorka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
Republika
Filip Vujanović
Milo Đukanović
Vznik 3. jún 2006
Susedia Chorvátsko Chorvátsko
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Srbsko Srbsko
Albánsko Albánsko
Kosovo Kosovo (sporné)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
14 026 km² (161.)  
214 km² (1.5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2011)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2011)
 
620 029
625266

53/km² (121.)
Index ľudského rozvoja (2011) 0,771[2] (54.) – vysoký
Mena euro ()2 (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ (UTC+1)
CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód ME
Medzinárodná poznávacia značka MNE
Internetová doména .me
Smerové telefónne číslo +382
1Ústava Čiernej Hory deklaruje Cetinje ako tradičné staré hlavné mesto (prijestonica) Čiernej Hory.
2Prijaté jednostranne, Čierna Hora nie je oficiálnym členom eurozóny.

Čierna Hora (čiernohor. Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po špa. Montenegro, angl. Montenegro, nem. Montenegro a pod.)[chýba zdroj] je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodená od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora. Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a kandidátskou krajinou na vstup do Severoatlantickej aliancie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Obce a mestá v Čiernej Hore

Čiernohorské obce

Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po čiernohorsky opština):

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory

Etnická štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Etnická mapa Čiernej Hory, jednotlivé obce podľa majoritného etnika.

Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva. Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)[3]:

Počet  %
Čiernohorci 278 865 44.98
Srbi 178 110 28.73
Bosniaci 53 605 8.65
Albánci 30 439 4.91
Moslimovia 20 537 3.31
Rómovia 6 251 1.01
Chorváti 6 021 0.97
ostatní a nezistené 46 201 7.44
Celkom 620 029 100

Jazyková štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyková mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.

Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Ale, od roku 2004 sa vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka – čiernohorčiny – a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním, srbčina, bosniančina, gegská albánčina a chorvátčina sú používané. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné[3]:

Počet  %
Srbčina 265 895 42.88
Čiernohorčina 229 251 36.97
Bosniančina 33 077 5.33
Albánčina 32 671 5.27
Srbochorvátčina 12 559 2.03
Rómčina 5 169 0.83
Bosniacky dialekt 3 662 0.59
Chorvátčina 2 791 0.45
ostatné a nezistené 34 954 5.65
Celkom 620 029 100

Náboženská štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženská mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.

Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia – 17,7%, žijú na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki -3,5% Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny -4,6%. Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011[3]:

Počet  %
Pravoslávni 446 858 72.07
Islam/Moslimovia 118 477
(99,038 Islam, 19 439 Moslimovia)
19.11
(15.97 Islam, 3.14 Moslimovia)
Katolíci 21 299 3.44
Ateisti 7 667 1.24
ostatní a nezistené 25 728 4.14
Celkom 620 029 100
Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom "islam", a druhá "Moslimovia". Stojí za povšimnutie, že počet "moslimov" sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. prechádza vždyzelená vegetácia do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je v na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory

Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Národný park Biogradska gora, ktorý sa rozprestiera na 54 km² nedotknutého lesa.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (19. október, 2007) “Jazyk a abeceda Article 13”, Ústava Čiernej Hory. WIPO.
  2. Human Development Report 2011. United Nations: (2011). prístup: 5 November 2011.
  3. a b c Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v Čiernej Hore 2011. Monstat. prístup: 12 July 2011.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montenegro na anglickej Wikipédii.