Čierna Hora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Čierna Hora pozri Čierna Hora (rozlišovacia stránka).
Čierna Hora
Vlajka Čiernej Hory Znak Čiernej Hory
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Oj, svijetla majska zoro
Europe location MNE.png
Miestny názov  
 • dlhý Crna Gora
 • krátky
Hlavné mesto Podgorica1
42°47′ s.š. 19°28′ v.d.
Najväčšie mesto Podgorica
Úradné jazyky čiernohorčina
Regionálne jazyky srbčina, gegská albánčina, bosniančina a chorvátčina oficiálne používané[1]
Demonym Čiernohorec, Čiernohorka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
Republika
Filip Vujanović
Milo Đukanović
Vznik 3. jún 2006
Susedia Chorvátsko Chorvátsko
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Srbsko Srbsko
Albánsko Albánsko
Kosovo Kosovo (sporné)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
14 026 km² (161.)  
214 km² (1.5 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2011)
 • hustota ()
 
625266
53/km² (121.)
Index ľudského rozvoja (2011) 0,771[2] (54.) – vysoký
Mena euro ()2 (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ (UTC+1)
CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód ME
Medzinárodná poznávacia značka MNE
Internetová doména .me
Smerové telefónne číslo +382
1Ústava Čiernej Hory deklaruje Cetinje ako tradičné staré hlavné mesto (prijestonica) Čiernej Hory.
2Prijaté jednostranne, Čierna Hora nie je oficiálnym členom eurozóny.

Čierna Hora (po čiernohorsky Crna Gora/Црна Гора, Montenegro [doslova „čierna hora“] po taliansky a odtiaľ aj po špan., angl., nem. a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Prvýkrát sa názov Čierna Hora objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodená od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora. Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami, od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a kandidátskou krajinou na vstup do Severoatlantickej aliancie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je Čierna Hora jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Obce a mestá v Čiernej Hore

Čiernohorské opštiny

Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po srbsky/čiernohorsky opština):

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory

Etnická štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Etnická mapa Čiernej Hory, jednotlivé obce podľa majoritného etnika.

Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva. Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)[3]:

Počet %
Celkom 620 029 100
Čiernohorci 278 865 44.98
Srbi 178 110 28.73
Bosniaci 53 605 8.65
Albánci 30 439 4.91
Moslimovia 20 537 3.31
Rómovia 6 251 1.01
Chorváti 6 021 0.97
ostatní a nezistené 46 201 7.44

Jazyková štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyková mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.

Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Ale, od roku 2004 sa vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka – čiernohorčiny – a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním, srbčina, bosniančina, gegská albánčina a chorvátčina sú používané. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné[3]:

Počet %
Celkom 620 029 100
Srbčina 265 895 42.88
Čiernohorčina 229 251 36.97
Bosniančina 33 077 5.33
Albánčina 32 671 5.27
Srbochorvátčina 12 559 2.03
Rómčina 5 169 0.83
Bosniacky dialekt 3 662 0.59
Chorvátčina 2 791 0.45
ostatné a nezistené 34 954 5.65

Náboženská štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženská mapa Čiernej Hory v jednotlivých obciach, 2011.

Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia - 17,7%, žijú na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki -3,5% Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny -4,6%. Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011[3]:

Počet %
Celkom 620 029 100
Pravoslávni 446 858 72.07
Islam/Moslimovia 118 477
(99,038 Islam, 19 439 Moslimovia)
19.11
(15.97 Islam, 3.14 Moslimovia)
Katolíci 21 299 3.44
Ateisti 7 667 1.24
ostatní a nezistené 25 728 4.14
Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom "islam", a druhá "Moslimovia". Stojí za povšimnutie, že počet "moslimov" sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. prechádza vždyzelená vegetácia do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je v na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory

Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Národný park Biogradska gora, ktorý sa rozprestiera na 54 km² nedotknutého lesa.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (19. október, 2007) “Jazyk a abeceda Article 13”, Ústava Čiernej Hory. WIPO.
  2. Human Development Report 2011. United Nations: (2011). prístup: 5 November 2011.
  3. a b c Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v Čiernej Hore 2011. Monstat. prístup: 12 July 2011.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montenegro na anglickej Wikipédii.