Čierna Voda (okres Galanta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°07′43″S 17°39′15″V / 48,128611°S 17,654167°V / 48.128611; 17.654167
Čierna Voda
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Nadmorská výška 117 m n. m.
Súradnice 48°07′43″S 17°39′15″V / 48,128611°S 17,654167°V / 48.128611; 17.654167
Rozloha 12,14 km² (1 214 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 375 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 113,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1217
Starosta Zuzana Csadyová[3] (MOST-HÍD)
PSČ 925 06
ŠÚJ 503690
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Webová stránka: www.ciernavoda-nyek.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Čiernovodčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Obec Čierna Voda (historicky slov. Čierne Nekyje, maď. Feketenyék, nem. Schwarzwasser, Schwarz Wasser) leží na okraji Žitného ostrova na Slovensku v okrese Galanta. Pre obec je charakteristická rieka Čierna Voda, ktorá preteká popri obci a vytvára peknú prírodnú atmosféru. Rozloha verejnej zelene je približne 2 ha a z toho parky 1 ha.

V obci je rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie z roku 1924.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je doložená v Zoborskej listine r. 1113 ako Nek. Ďalšia písomná zmienka pochádzajúca z roku 1165 spomína obec v podobe Nech, Niech, Neku. V chotári obce bola kedysi osada Peteháza, v listine doložená r.1323. Čierna Voda začiatkom 14. storočia patrila k panstvu Matúša Čáka, neskôr bola poddanskou dedinou šintavského panstva a po roku 1817 Ceklínskeho panstva. V prvej polovici 19. storočia tu bol rozsiahly chov oviec. Obyvatelia sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom a rozvozom soli zo soľného skladu v Trsticiach. Najstaršia pečať obce s kruhopisom PAGUS NEIK 1688 sa vyskytuje na písomnostiach obce z 18. a 19. storočia. Symboly umiestnené v pečatnom obraze poukazujú na geografickú polohu obce, ktorá sa nachádzala na území medzi dvoma riekami Dudváhom a Malým Dunajom. Pečatný obraz zároveň poukazuje aj na spôsob živobytia obyvateľov, ktorým pravdepodobne bolo prievozníctvo, ale tradíciu tu malo aj chytanie rakov.

Čierna Voda prešla cez posledné desaťročia mnohými zmenami. Bola tu postavená budova materskej školy, vybudovaný obecný vodovod a plynovod, rekonštruovaný kultúrny dom a kostol.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol Panny Márie bol postavený začiatkom 20.storočia. Stavba čerpá z domácej klasicistickej tradície. Kostol bol zrekonštruovaný v rokoch 2001-2002. Obnova bola realizovaná pomocou brigádnickych prác obyvateľmi obce. Finančné prostriedky na rekonštrukciu boli väčšinou z rozpočtových nákladov obce, no prispeli aj sponzori a veriaci z miestneho cirkevného spolku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Čiernovodčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.