Čierna hora (vrch v rovnomennom pohorí)
| Čierna hora | |
| vrch | |
 Čierna hora vľavo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Prešov, Gelnica |
| Obce | Hrabkov, Margecany |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Roháčka |
| Povodia | Hornád, Svinka |
| Nadmorská výška | 1 024,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′39″S 21°00′16″V / 48,9275°S 21,0044°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Klenova
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čierna hora[1] (1 024,5 m n. m.[2]) je vrch v rovnomennom pohorí, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Hrabkov, približne 8 km severovýchodne od Gelnice.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Roháčka.[3] Leží na hranici Prešovského a Košického kraja, na rozhraní okresov Prešov a Gelnica a zasahuje na katastrálne územie obce Hrabkov a Margecany.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Hrabkov a Ovčie, západne leží Kluknava, južne Margecany a východne Miklušovce a Klenov.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Čierna hora leží v širšom masíve Roháčky (1 029 m n. m.), v hrebeni, vedúcom severozápadným smerom na vrch Koľvek (800 m n. m.). Severne sa nachádza Vtáčia hora (698 m n. m.), Zimná hora (664 m n. m.), Široká hora (985 m n. m.) a Ostrý vrch (603 m n. m.), východne je Mestické (828 m n. m.) a Roháčka (1 029 m n. m.), južne Grúň (901 m n. m.), Šľuchta (781 m n. m.) a Kurtavá skala (791 m n. m. a západne Krompašský vrch (1 025 m n. m.), Biela skala (926 m n. m.) a Koľvek (800 m n. m.).[2] Voda zo severných svahov odteká Krížoviankou do Svinky, južné odvodňuje bezmenný prítok Hornádu. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z blízkeho brala je však kruhový výhľad na okolité vrcholy pohoria, no tiež Vysoké a východnú časť Nízkych Tatier, Volovské a Slanské vrchy, Čergov, Bachureň a Branisko.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-01]. Dostupné online.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-01]. Dostupné online.