Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierna skala
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj, Bratislavský kraj
Okresy Trnava, Malacky
Obce Lošonec, Plavecký Mikuláš
Časť Biele hory
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Pezinské Karpaty
Povodia Dudváh, Morava
Nadmorská výška 662,0 m n. m.
Súradnice 48°29′57″S 17°20′32″V / 48,4992°S 17,3421°V / 48.4992; 17.3421
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po žltej značke z Plaveckého Mikuláša
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Čierna skala
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čierna skala (662,0 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Plavecký Mikuláš, približne 19 km južne od Senice.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[3] Vrch leží na pomedzí Bratislavského a Trnavského kraja, na hranici okresov Trnava a Malacky a zasahuje na katastrálne územie obce Lošonec a Plavecký Mikuláš.[4] Najbližším sídlom je západne ležiaci Plavecký Mikuláš, severne sa nachádza Plavecký Peter a východne Lošonec a Smolenice.[2] Z Plaveckého Mikuláša vedie na vrchol značený turistický chodník.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Čierna skala leží v hlavnom hrebeni, ktorý na severe nadväzuje na mohutný masív Veterlína a južným smerom pokračuje na Starý plášť (644 m n. m.) a Klokoč (661 m n. m.). Západným smerom susedí Dubový vŕšok (505 m n. m.) a Javorinka (562 m n. m.), severným Hurtovec (448 m n. m.), severovýchodným Veterlín (724 m n. m.) a Čelo (716 m n. m.), východne sa nachádza Podvrh (434 m n. m.) a južne vrch Tatárske (486 m n. m.) a Polámané (612 m n. m.).[5] Severné a západné svahy odvodňujú prítoky Rudavy do Moravy, voda z východnej časti masívu odteká prítokmi Parnej do Dudváhu. Juhovýchodnú časť Čiernej skaly tvorí rovnomenná prírodná rezervácia, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. V oblasti je viacero jaskýň.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Lesný porast pokrýva hrebeň i vrchol, preto výhľady umožňujú najmä južne situované skalné bralá. Z nich, no tiež z lokalít s redšou vegetáciou je vidieť okolité vrchy Malých Karpát, no tiež Borskú a Podunajskú nížinu. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Vtáčnika, Považského Inovca a Tribča, vzácne i vrcholky Álp.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 73.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]