Čierny Váh (osada)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierny Váh
miestna časť Kráľovej Lehoty
Kostol, zvonica a cintorín v osade Čierny Váh
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Vodné toky Čierny Váh, Ipoltica
Nadmorská výška 741 m n. m.
Súradnice 49°00′50″S 19°56′28″V / 49,014°S 19,941°V / 49.014; 19.941
PSČ 032 33
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa miestnej časti
Wikimedia Commons: Čierny Váh (osada)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Čierny Váh je miestna časť obce Kráľova Lehota[1] v okrese Liptovský Mikuláš.

Osada leží na sútoku Čierneho Váhu s Ipolticou, nad vtokom Čierneho Váhu do rovnomennej priehrady v Čiernovážskej doline, v nadmorskej výške 741 m n. m., 11 km východne od Kráľovej Lehoty v katastrálnom území obce Východná[2]. Na severe ju obklopujú Kozie chrbty, na juhu Nízke Tatry.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste osady bola v roku 1764 zriadená prvá horáreň v Nízkych Tatrách. Osada vznikla na prelome 18. a 19. storočia a pôvodne sa volala Hošková. Patrili k nej aj samoty Benkovo, Dikula, Medvedzia a Ráztoky. Lesnícka osada sa prvýkrát spomína v roku 1808. Najväčší počet obyvateľov mala k roku 1970 – 136. V tom čase tu fungovala aj škola, obchod a krčma s kolkárňou. Nachádza sa na ceste, ktorá sleduje tok Čierneho Váhu z Kráľovej Lehoty do Šuňavy a Liptovskej Tepličky, ktorou je však prejazd zakázaný.

Od roku 1914 údolím viedla Považská lesná železnica z Liptovského Hrádku do Liptovskej Tepličky, ktorá mala v osade zastávku. Práve tu sa od hlavnej trate odpájala vetva do doliny Ipoltica. Trať bola v 70. rokoch zrušená, no zachovala sa drevená budova železničnej staničky.

V roku 1944 prebiehali v okolí ťažké boje medzi partizánmi a nemeckou armádou. Stojí tu pomník padlým partizánom.

Liatinový náhrobok na cintoríne

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V osade sa nachádza klasicistický kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý nechalo postaviť v roku 1803 hrádocké komorské panstvo pre tunajší lesnícky personál. V interiéri kostola sa zachovali pôvodné drevené lavice a časť tehlovej dlažby. Vedľa chrámu stojí drevená zvonica s hodinami. Nachádza sa tu aj malý cintorín s liatinovými krížmi z 19. storočia. Je na ňom pochovaný aj Anton Sokol (1903 – 1973), dekan Lesníckej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Celý komplex bol v roku 1990 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Osadou prechádza modro-značkovaná turistická trasa, ktorá vychádza od železničnej stanice Východná, pokračuje cez sedlo Muránsko (1 080 m n. m.), osadu Muránska a ďalej údolím Ipoltice do sedla Priehybka (1 555 m n. m.) v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Verejná správa : Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky [online]. MV SR, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.
  2. MAPKA - Mapový portál Katastra nehnuteľností [online]. mapka.gku.sk, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]