Čierny humor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Čierny humor je humor, pri ktorom zdrojom komična sú nepredstierané nehody a ťažkosti. Zdrojom komického efektu je kontrast medzi šokujúcou a tragickou povahou skutočnosti a spôsobom akým o nej hovoríme. Témy a udalosti, ktoré sú štandardne považované za tabu sú opisované v nevhodne nevážnom, prípadne satirickom a humornom podtóne. Humor samotný však nepopiera ich závažnosť.

Zdroj komična[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade čierneho humoru sú za témy vtipov vyberané situácie a témy ktoré sú v spoločnosti určitým spôsobom tabu. Dôležitým prvkom nie sú samotné poostavy a situácie ktoré v anekdote vystupujú, ale je to práve kontrast medzi samotnou situáciou ktorá vyvoláva u diváka pocity určitého diskomfortu, a spôsobu akým mu bola informácia podaná.

Čierny humor niekedy využíva aj prvky skepticizmu a cynizmu.

Odvodené typy humoru[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálnym druhom čierneho humoru je šibeničný humor. V prípade šibeničného humoru je rozprávač sám aktérom anekdoty. Častokrát ide o reálne vtipkovanie o súčasnej ťažkej situácii rozprávača. Príkladom šibeničného humoristu môže byť stand up komik Bekim Aziri, ktorý si s nadhľadom robí žarty zo života na vozíku.

Pôvod čierneho humoru[upraviť | upraviť zdroj]

[1] Určite sa zhodneme na tom, že čierny humor nie je výdobytkom modernej doby. Je pravda, že vtipy môžu vznikať omnoho rýchlejšie, to však súvisí s tým, že rýchlosť prenosu informácii sa zrýchlila oproti časom keď nebol dostupný internet a podobne. Myslím, že je správne predpokladať, že samotné vtipy s tématikou čierneho humoru vznikali spoločne s vývojom humoru v spoločnosti. 

Prvá známa publikácia ktorá použila pojem čierny humor je Antológia čierneho humoru ('Anthologie de l’humour noir).' Napísal ju francúzsky spisovateľ André Breton. Bretón označil ako pôvodcu čierneho humoru Jonathana Swifta. Antológia obsahuje úryvky diel celkovo 45 autorov.

Čierny humor sa niekedy označuje aj ako špeciálny druh satiry.

Sociálne funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Avner Ziv definoval všeobecné sociálne funkcie humoru.

  1. Uvoľnenie sociálneho napätia
  2. Sociálna kritika
  3. Upevnenie skupinovej príslušnosti
  4. Obrana pred strachom a úzkosťou
  5. Intelektuálna hra

Druhý bod je pre čierny humor veľmi dôležitý - totiž samotnou existenciou anekdoty upozorňujeme na danú situáciu a vo všeobecnosti dávame najavo, že je to niečo zlé.

Čierny humor v súčasnosti[upraviť | upraviť zdroj]

S rozvojom internetu a informačnej spoločnosti sa zrýchlil tok informácii. To umožnilo aj ankedotám vznikať rýchlejšie. Zároveň stand-up komcici doma aj v zahraničí začali na vystúpeniach bežne používať čierny humor.

S rozmachom internetových sociálnych sietí začal čierny humor využívať aj fenomém meme ako novú formu obrázkovej anekdoty.

Kontroverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Kedže čierny humor rozpráva o tabuizovaných témach, je kontroverzný. Skupiny ľudí ktoré vystupujú v anekdotách sa často cítia dotknuté. Humoristi využívajúci čierny humor sú často týmito skupinami tlačený k ospravedlneniam za svoje výroky. Niektorí humoristi tak aj urobia a priznajú, že anekdotou prekročili isté hranice, no je známych veľa prípadov kedy humorista odmietol ospravedlnenie.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

- Viete čo má 7 metrov a je to plešaté?

- Detský vláčik na onkológii.

---

Príde Mikuláš do Afriky a vraví:

- Tak čo detičky papkali ste papkali?

- Nie.

- Tak Mikuláš nebude...

---

Príde žena domov a nájde muža obeseného. Založí ruky v bok a zreve:

- To si celý ty! Sám sa tu hojdáš, ale chlapca na kolotoč nezoberieš!

---

Viete ako sa žije v koncentračnom tábore?

Na plný plyn!

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O čiernom humore - Čierny humor. Čierny humor. Dostupné online [cit. 2018-01-13].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]