Činčilovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
činčilovité
vrchný oligocén – súčasnosť
Chinchilla lanigera (Wroclaw zoo)-2.JPG
Činčila vlnatá (Chinchilla lanigera) vo vroclavskej zoo v Poľsku
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Chinchillidae
Bennett, 1833
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Činčilovité (Chinchillidae) sú čeľaď hlodavcov. Patria do nej 3 recentné rody a niekoľko vyhnutých rodov.

Obývajú Južnú Ameriku, vyskytujú sa predovšetkým v horských oblastiach Ánd, pričom jeden druh žije v nížinách. Sú to stredne veľké až veľké hlodavce, vážiace od 500 gramov do 8 kilogramov. Majú silné zadné končatiny, veľké uši a huňaté chvosty. Všetky druhy majú hustú, jemnú srsť, ktorá je cenená v niektorých kultúrach.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Zástupcovia čeľade činčilovitých sú hlodavce podobné králikom a vevericiam, s hmotnosťou od 0,5 do 8 kilogramov. Majú veľké oči, veľké uši, jemnú hustú kožušinu a krátke huňaté chvosty. Predné končatiny sú kratšie ako zadné. Na predných labkách majú 4 prsty, na zadných 4 prsty s malými pazúrikmi u rodov Lagidium (po slovensky viskača) a Chinchilla (činčila), pričom u hrabavého rodu Lagostomus (viskača) sú to na zadných labkách 3 prsty s veľkými pazúrikmi.

Ich dentálna formula je:

  • 1.0.1.3
  • 1.0.1.3

Rezáky im počas života neustále dorastajú. Vrchná časť tela je väčšinou šedá až hnedo-šedá, spodná časť tela bledá. Viskače pampové majú na tvári charakteristické čierno-biele zafarbenie.[2]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Činčilovité obývajú Južnú Ameriku. Činčily a viskače rodu Lagidium žijú v odľahlých horských oblastiach Čile a Peru, na skalnatých terénoch a balvanoch. Viskače pampové (Lagostomus maximus) obývajú pláne Argentíny, od oblasti Gran Chaco, až južne do Patagónie.[2]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Zástupcovia tejto čeľade sú rastlinožravce a žijú v kolóniach, v ktorých môže žiť až niekoľko stoviek jedincov. Viskače pampové (Lagostomus maximus) obývajú rozsiahle podzemné systémy nôr. Horské viskače rodu Lagidium a činčily žijú v strmých, skalnatých horských oblastiach, kde obývajú rôzne štrbiny a pukliny, sú to tiež zdatní lezci. Aj keď dokážu skákať, väčšinou sa pohybujú chôdzou alebo behom. Komunikujú pomocou zvukov, čo platí hlavne u viskáč pampových.[2]

Stupeň ohrozenia[upraviť | upraviť zdroj]

Oba druhy činčíl sú podľa červeného zoznamu IUCN ohrozené. V minulosti boli relatívne bežné, ale po nadmernom love pre kožušiny ich počty klesli.[3][4] Viskača pampová (Lagostomus maximus) má stupeň ohrozenia "najmenej ohrozený". Zdá sa, že tento druh je voči narúšaniu svojich biotopov tolerantný, aj keď niektoré populácie boli kvôli opatreniam voči škodcom a loveniu vyhubené, pričom niektoré sa zasa rozšírili do zón, ktoré boli nedávno vyrúbané.[5] Viskača horská (Lagidium viscacia) je “najmenej ohrozený” druh, keďže má veľkú oblasť rozšírenia a v niektorých miestach má početné populácie.[6] Ostatné dva druhy rodu Lagidium nemajú pre nedostatok údajov vyhodnotený stupeň ohrozenia.[7][8] Viskača druhu Lagostomus crassus je v červenom zozname IUCN zaradená ako “vyhynutá”, keďže pravdepodobne vyhynula pomerne nedávno, aj keď existencia tohto druhu je spochybnená.[9][10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MACDONALD, David W. (David Whyte). The Encyclopedia of mammals. [s.l.] : New York, NY : Facts on File, 1984. Dostupné online. ISBN 978-0-87196-871-5.
  2. a b c MYERS, Phil. Chinchillidae (chinchillas and viscachas) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. D'ELIA, G.; ORJEDA, R.. "Chinchilla chinchilla" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/4651/22191157, 2008-06-30, [cit. 2013-10-02]. Dostupné online.
  4. D'ELIA, G.; TETA, P.. "Chinchilla lanigera" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/4652/117975205, 2008-06-30, [cit. 2013-10-02]. Dostupné online.
  5. LESSA, E.; OJEDA, R.; BIDAU, C.. "Lagostomus maximus" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/11170/78320596, 2008-06-30, [cit. 2013-10-04]. Dostupné online.
  6. DUNNUM, J.; VARGAS, J.; BERNAL, N.; ZEBALLOS, H.; LESSA, E.; OJEDA, R.; BIDAU, C.. "Lagidium viscacia" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/11148/22190789, 2008-06-30, [cit. 2013-10-04]. Dostupné online.
  7. ROACH, N.. "Lagidium ahuacaense" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/48295808/48295811, 2016, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
  8. ROACH, N.. "Lagidium wolffsohni" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/11149/78320504, 2016, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
  9. ROACH, N.. "Lagostomus crassus" [online]. https://www.iucnredlist.org/species/136452/78324250, 2016, [cit. 2021-11-13]. Dostupné online.
  10. SPOTORNO, A; PATTON, J.L.. "Superfamily Chinchilloidea Bennett 1833." Mammals of South America. Volume 2, Rodents.. [s.l.] : The University of Chicago Press, 2015. S. 762-782.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chinchillidae na anglickej Wikipédii.