Čongerský kanál
| Čongerský kanál | |
| Čongerský potok | |
| umelý vodný tok | |
 Čongerký kanál v listnatom lese, s hlbokým rázom koryta
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Záhorie |
| Okres | Malacky |
| Prítoky | |
| - ľavostranné | Dlhá mláka |
| - pravostranné | Nový kanál |
| Vznik | Borská nížina |
| - poloha | Nad krom, Bor |
| - výška | 147 m |
| - súradnice | 48°26′13″S 16°56′33″V / 48,437019°S 16,942488°V |
| Ústie | Zohorský kanál |
| - poloha | Za haťou, Záhorské pláňavy |
| - výška | 144 m |
| - súradnice | 48°26′11″S 16°53′23″V / 48,436453°S 16,889589°V |
| Dĺžka | 4,767 km |
| Povodie | 8,818 km² (882 ha) |
| Rád toku | V. |
| Číslo recipienta | 4-17-02-067 |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Čongerský kanál | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čongerský kanál, miestne nazývaný aj Čongerský potok je umelý, melioračný kanál V. rádu na Záhorí, v okrese Malacky, v chotári obce Gajary. Ide o trvalo zavodnený vodný tok čisto nížinného charakteru, jeho dĺžka predstavuje 4,767 km, plocha povodia 8,818 km² a plocha odtokových oblastí zahŕňa 5,116 km². Vzniká v nadmorskej výške 147 m n. m. a ústi do Zohorského kanála, vo výške 144 m n. m.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká na okraji trávnatého močiara, ktorým neskôr preteká, v lokalite Nad krom (157 m n. m.), uprostred poľa medzi Gajarmi, Jakubovom a Kostolišťom, v Záhorskej nížine, v podcelku Borská nížina, v časti Bor[1], v nadmorskej výške 147 m n. m.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Po vzniku kanál chvíľu pokračuje severozápadoseverným smerom, onedlho sa stáča na severozápad a v rúre podteká Dolečkovú cestu medzi Gajarmi a Jakubovom. Po premostení ešte krátko tečie na severozápad a vzápätí sa obracia na západ, pričom koryto toku je trávnaté. Ďalej pokračuje severozápadným smerom, poľnohospodársky využívanou krajinou a tesne pred premostením panelovou vozovkou mení smer na západný. Tečie v čoraz hlbšom koryte, popri ktorom sa sem tam objaví strom jablone. Kanál sa na malý úsek stáča na západojuhozápad a neďaleko plynovej stanice už pokračuje opäť západným smerom. Vteká do dorasteného listnatého lesa a je premostený mostom lesnej cesty. Opúšťa les, onedlho priberá ľavostrannú Dlhú mláku a stočí sa na juhozápad, kde na chvíľu znovu tečie v stromovom poraste. Tok pokračuje uprostred poľa, podteká poľnú, sprašnú cestu a stáča sa ešte viac na juh ale v princípe tečie stále na juhozápad. Vstupuje do zmiešaného lesa, a po jeho opustení kanál mení smer na západný. Zakrátko ho premosťuje miestna účelová komunikácia a následne tvorí esovitý oblúk smerujúci najprv na juh a potom na západ. Tečie v koryte so stromovým charakterom a prijíma vody Nového kanála, ktorý ústi sprava. Vteká do močaristého listnatého lesa, pričom posledné dva razy podteká lesné cesty a k svojmu ústiu už pokračuje juhozápadojužným smerom. Križuje elektrické vysokonapäťové vedenie a nakoniec sa v blízkosti hranice lesa vlieva zľava do Zohorského kanála, v nadmorskej výške 144 m n. m.[2]
Význam[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný kanál bol vystavaný pre odvodnenie močiara a zamokrenej pôdy, aby sa mohla začať významnejšie poľnohospodársky využívať na pestovanie predovšetkým pšenice, kukurice a slnečnice.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.