Ďateľ veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďateľ veľký
Dendrocopos major 2 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos major
Linnaeus, 1758
Synonymá
ďateľ (strakatý) veľký,
ďateľ strakatý
Dendrocopos major distribution map.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ veľký (iné názvy: ďateľ (strakatý) veľký, ďateľ strakatý[2]; lat. Dendrocopos major) je druh z čeľade ďatľovité.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták veľký približne ako škorec obyčajný, meria 22[3] – 23 cm[3][4] a váži 68,5 – 100 g (♂♂), 60 - 90 (♀♀).[5]. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.[4] Lieta v dlhých vlnovkách.

Hlas a inštrumentálne zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Bubnovanie

32 s, Anglicko, okrem bubnovania ďatla veľkého počuť spev červienky obyčajnej.

Hlas "kix"

21 s, Slovensko, okrem ďatla veľkého počuť spev nasledujúcich druhov: drozd plavý, strnádka obyčajná, vlha obyčajná, slávik obyčajný, penica čiernohlavá a pinka obyčajná.

Hlasy mláďat z hniezdnej dutiny

15 s

Vydáva najčastejšie tvrdé "čikk", "tükk"[4], kovové "kik"[3] či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západná časť Palearktickej oblasti (západná Eurázia vrátane severnej Afriky a Prednej Ázie), východná časť Palearktickej oblasti (východná Eurázia vrátane Japonska a severnej Číny). Vyskytuje sa aj na Slovensku.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Najhojnejší z ďatľov. Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, hniezdi až do 1 000 - 1 400 m n. m.[6], nad 1 000 – 1 200 m je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať, zvyčajne do 2 km. Výnimočne do južnejších oblastí Európy. V mimohniezdnom období zaletí aj do kosodreviny 1 600 m n. m..[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 - 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 - 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom si tesá sám. Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú. Živia sa hmyzom nachádzajúcom sa v dreve, semenami ihličnatých stromov, ovocím a bobuľami.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-25]. Dostupné online.
  3. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ veľký, s. 401 – 404.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]