Ďateľ veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďateľ veľký
Dendrocopos major 2 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos major
Linnaeus, 1758
Synonymá
ďateľ strakatý, ďateľ strakatý veľký
Dendrocopos major distribution map.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ veľký (iné názvy: ďateľ strakatý, zriedkavo ďateľ strakatý veľký[2][3] [podľa staršieho pravopisu sa písalo ďatel..., t.j. s tvrdým l, porov. napr. PSP 1940], ľudovo: strakopud, strachopud[4]; lat. Dendrocopos major, Dendrocopus major, Picoides major, Picus major [5]) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva Palearktídu a v Európe je to najpočetnejší ďateľ. Hniezdi i zimuje na celom Slovensku (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % mapovacích kvadrátov).[6]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vták veľký približne ako škorec obyčajný, meria 22[7] – 23 cm[7][8] a váži 68,5 – 100 g (♂♂), 60 - 90 (♀♀).[9]. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.[8] Lieta v dlhých vlnovkách.

Hlas a inštrumentálne zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Bubnovanie

32 s, Anglicko, okrem bubnovania ďatla veľkého počuť spev červienky obyčajnej.

Hlas "kix"

21 s, Slovensko, okrem ďatla veľkého počuť spev nasledujúcich druhov: drozd plavý, strnádka obyčajná, vlha obyčajná, slávik obyčajný, penica čiernohlavá a pinka obyčajná.

Vydáva najčastejšie tvrdé "čikk", "tükk"[8], kovové "kik"[7] či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Západná časť Palearktickej oblasti (západná Eurázia vrátane severnej Afriky a Prednej Ázie), východná časť Palearktickej oblasti (východná Eurázia vrátane Japonska a severnej Číny). Vyskytuje sa aj na Slovensku.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Najhojnejší z ďatľov. Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, hniezdi až do 1 000 - 1 400 m n. m.[6], nad 1 000 – 1 200 m je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať, zvyčajne do 2 km. Výnimočne do južnejších oblastí Európy. V mimohniezdnom období zaletí aj do kosodreviny 1 600 m n. m..[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 - 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 - 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 5 cm si tesá sám. Zúčastňujú sa obaja partneri, no najmä samec.[9] Dutina dosahuje hĺbku 20 - 30 cm, šírku 15 cm.[9] Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ veľký konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu. Hmyz všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre stromov.

V zime i na jeseň sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov. Spolu s krivonosom a vevericou patrí k najväčším spotrebiteľom semena smreka. Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %.[9] Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú semená. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať semienka. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto stromom. Obľubuje aj semená iných ihličnatých stromov. Z listnatých napríklad žalude, bukvice, lieskovce, orechy, oriešky hrabu, tiež plody javora horského (klen), javorov a líp. Žerú aj ovocím i bobule, napríklad moruše, čerešne, višňe, slivky, bazu čiernu, bazu červenú, jarabinu, hrušky a šípky.

Skoro na jar robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na miazgu v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú vitamíny a výživné zložky miazgy.[9]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.2. Prístup 5. októbra 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  3. ďatel. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305
  4. strakopud. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  5. ďateľ veľký in: Avibase [1]
  6. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ veľký, s. 401 – 404.
  7. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  9. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]