Ďumbierske Tatry
| Ďumbierske Tatry | |
| Pohorie | |
 Okolie Chopku
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Horehronie, Liptov |
| Časť | Fatransko-tatranská oblasť |
| Najvyšší bod | Ďumbier |
| - výška | 2 043 m n. m. |
| Šírka | 15 - 30 km, S-J |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum, veporikum |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
 Poloha Nízkych Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ďumbierske Tatry | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďumbierske Tatry sú geomorfologický podcelok Nízkych Tatier. Zaberajú vyššiu západnú, turisticky atraktívnejšiu časť pohoria. Veľká časť územia patrí do národného parku.
Poloha a prírodné pomery
Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 50 km smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Na severe susedí s Liptovskou kotlinou, na juhu ho Horehronské podolie oddeľuje od Slovenského rudohoria a Bystrických vrchov. Od Starohorských vrchov na západe delí pohorie Hiadeľské sedlo a od Kráľovohoľských Tatier na východe sedlo Čertovica.
Geomorfológia
Z geomorfologického hľadiska je pohorie podcelkom Nízkych Tatier.
- Ďumbierske Tatry sa členia na časti:
Geológia
Pozri hlavný článok Nízke Tatry
Podnebie
Pozri hlavný článok Nízke Tatry
Turistika
Ďumbierske Tatry patria medzi turisticky najatraktívnejšie a po Vysokých Tatrách i najnavštevovanejšie pohoria Slovenska. Vybudované alebo v posledných rokoch výrazne zmodernizované strediská poskytujú množstvo hotelov, autokempingov, sedačkových lanoviek a vlekov. Strediská Jasná, Tále, Srdiečko, Donovaly či Čertovica sú s vysokým komfortom ponúkaných služieb zaujímavé na zimnú i letnú turistiku.
Pre turistov je príťažlivá najmä najvyššia centrálna časť pohoria, kde hlavný hrebeň presahuje štyrmi vrcholmi výšku 2 000 m n. m.. Hrebeň je prístupný lanovkami a množstvom značených chodníkov. Pre horolezcov je atraktívne okolie Ďumbiera a Kohútika, ako aj vápencové steny nad Demänovskou ľadovou jaskyňou.
Významné vrcholy
|
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďumbierske Tatry.
