Ľubeľská pahorkatina
| Ľubeľská pahorkatina | |
| geomorfologická časť Liptovskej kotliny | |
.jpeg) Okolie Liptovských Sliačov
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Ružomberok |
| Časť | Liptovskej kotliny |
| Hranice | Demänovské vrchy, Salatíny, Revúcke podolie, Šípska Fatra, Liptovské nivy, Galovianske háje |
| Mestá | Ružomberok, Liptovský Ján, Liptovské Sliače, Ľubeľa |
| Rieky | Revúca, Ľupčianka, Demänovka, Štiavnica |
| Súradnice | 49°03′00″S 19°26′46″V / 49,05°S 19,446°V |
| Najnižší bod | severozápadný okraj územia |
| - poloha | Ružomberok |
| - výška | cca 490 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľubeľská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia v juhozápadnej časti, východne od Ružomberka.[2]
Polohopis
Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v juhozápadnej časti podcelku Liptovská kotlina. Zaberá pás územia od Ružomberka po Liptovský Ján, pričom z významnejších sídiel tu leží Ľubeľa, Liptovské Sliače, Partizánska Ľupča a Závažná Poruba. Južný okraj vymedzuje ostrý nástup Nízkych Tatier s geomorfologickými časťami Demänovské vrchy a Salatíny, na západe leží Veľká Fatra s podcelkami Revúcke podolie a Šípska Fatra. Severne pokračuje Liptovská kotlina časťami Liptovské nivy a Galovianske háje.[2]
Z juhu na sever pretekajú územím Ľubeľskej pahorkatiny mnohé potoky, smerujúce z Nízkych Tatier do rieky Váh, resp. vodnej nádrže Liptovská Mara. Najvýznamnejšie z nich sú Revúca, Ľupčianka, Demänovka a Štiavnica.[3]
Z dopravného hľadiska prechádzajú okrajovými časťami medzinárodne významné komunikácie, konkrétne na západnom okraji je to E 77, vedúca v trase cesty I/59 (Dolný Kubín – Ružomberok – Zvolen), na severnom okraji E 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Poprad). Regionálne významné sú aj cesty I/18 (Ružomberok – Poprad) a cesta II/584 (Liptovský Mikuláš – Jasná). Okrajom územia údolím Váhu prechádza i železničná trať Žilina – Košice.[3]
Ochrana územia
Celá juhozápadná časť Liptovskej kotliny zasahuje do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Hranica samotného národného parku kopíruje okraj geomorfologickej časti Demänovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami je tu chránený areál Bodický rybník, prírodná rezervácia Jelšie a Sliačske travertíny.[3]
Turizmus
Južná časť Liptovskej kotliny patrí vďaka polohe v podhorí Nízkych Tatier k zaujímavým lokalitám. Tvorí zázemie veľmi atraktívnej centrálnej časti pohoria so strediskom Jasná, no vyhľadávané je tiež okolie obce Liptovský Ján, či mesta Ružomberok. Z menších lokalít je vyhľadávaná tiež bobová dráha v Pavčinej Lehote, v zime využívaná ako lyžiarske stredisko. Ďalšie zimné strediská sú v Liptovskom Jáne, Závažnej Porube, či v okolí Ružomberka. Zaujímavosťou je Aerodrome Jasna, umožňujúci malým lietadlám prepravovať turistov priamo pod úpätie Nízkych Tatier.
Turistické trasy
- po
červenej trase:
- z Liptovského Jána cez Stanišovské sedlo do Liptovského Hrádku
- z Ludrovej na Salatín (1 630 m n. m.)
- po
modrej trase:
- z Liptovského Jána Jánskou dolinou ku Chate generála Milana Rastislava Štefánika
- z Iľanova na vrch Poludnica (1 549 m n. m.)
- z Partizánskej Ľupče na Malý Salatín (1 444 m n. m.)
- po
zelenej trase:
- z Liptovského Jána na vrch Kúpeľ (1 270 m n. m.)
- z Ludrovej na Salatín (1 630 m n. m.)
- z Bieleho Potoka na vrch Ostré
- po
žltej trase:
- z Iľanova do Sedla pod Kúpeľom
- z ATC Bystrina pri Pavčinej Lehote na Demänovskú horu (1 304 m n. m.)
- z Partizánskej Ľupče na Prednú Maguru (1 171 m n. m.)
- z Bieleho Potoka na Vlkolínec[3]
Referencie
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.