Ľubomír Galko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ľubomír Galko
Ľubomír Galko
Súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 2016
minister obrany Slovenska
V úrade
9. júla 2010 – 23. novembra 2011
Predchodca Jaroslav Baška Iveta Radičová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie14. február 1968 (52 rokov)
Klieština
Politická stranaSaS (2009-2019)
DS (2019-súčasnosť)[1]
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Odkazy
www.lubomirgalko.sk
Spolupracuj na CommonsĽubomír Galko
(multimediálne súbory)

Mgr. Ľubomír Galko (* 14. február 1968, Klieština) je slovenský politik a bývalý podpredseda pravicovo-liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita. V rokoch 19861991 vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti žije v Stupave.

Životopis[2][upraviť | upraviť kód]

  • 1991 – 1992 programátor, Podnik výpočtovej techniky, Bratislava.
  • 1992 – 1993 programátor – analytik, CK Arrangement a Consulting, s.r.o., Bratislava
  • 1993 – 2001 SZČO, Riadenie vlastnej siete MO a VO prevádzok a tvorba softwarových aplikácií
  • 2001– 2003 riaditeľ hypermarketu, Kaufland, Slovenská republika, Bratislava
  • 2003 – 2004 zástupca manažéra prevádzky, Interfruct Slovakia, Bratislava
  • 2004 – 2007 riaditeľ spoločnosti, DN centrum,Bratislava
  • 2007 – riaditeľ spoločnosti, DONA DN, a.s.,Bratislava

Pôsobenie vo vláde[upraviť | upraviť kód]

Ľubomír Galko bol vo vláde Ivety Radičovej ministrom obrany od 9. júla 2010. Koncom roku 2011 bol z postu odvolaný pre podozrenia týkajúce sa odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom, ktoré patrilo pod jeho rezort. Galko sa bránil, že spravodajská služba konala autonómne a na odpočúvanie bolo vydané platné povolenie sudcu.[3] Odpočúvanie najviac postihlo denník Pravda (pozri kauza Bejby).

Pôsobenie v opozícii[upraviť | upraviť kód]

V septembri 2019 bol navrhnutý na post podpredsedu Národnej rady, ktorý zastávala súčasná europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.[4]12. septembra 2019 ho však parlament neschválil. Za bolo len 60 (zo 75 potrebných) poslancov.[5]

Na jeseň 2019 nastala podľa politológa Tomáša Koziaka v SaS kritická situácia pre prehnané osobné ambície Ľubomíra Galka. Zo SaS s Galkom vystúpili celkovo siedmy členov republikovej rady.[6] V októbri 2019 vstúpili 9 členovia SaS do Demokratickej strany.

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandiduje Galko na 4. mieste kandidátky Demokratickej strany.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. TASR, cho. Politici okolo Galka a Kiššovej odkryli karty, vstupujú do Demokratickej strany. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2019-10-26]. ISSN 1336-1996.
  2. Ľubomír Galko [online]. demagog.sk, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  3. STUPŇAN, Igor. Galkovi tajní sú už obvinení, odpočúvanie bolo zneužívané [online]. Pravda, 20.2.2012, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  4. S Galkom sa ťahá škandál, aj tak chce funkciu [online]. Pravda.sk, 2019-09-12, [cit. 2019-09-12]. Dostupné online.
  5. ŠTEFÚNOVÁ, Ivana. Parlament Galka za podpredsedu NR SR nezvolil. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-09-12. Dostupné online [cit. 2020-02-11]. ISSN 1336-197X.
  6. hdm. Koziak: Galko mal prehnané ambície. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-09-24. Dostupné online [cit. 2020-02-11]. ISSN 1336-197X.
  7. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-10]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]