Ľudová strana (Španielsko)
| Ľudová strana | |
.svg) | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | PP |
| Založenie | 20. január 1989 |
| Predseda | Pablo Casado |
| Najviac poslancov | 186 (KP 2011) 28 (EP 1994) |
| Poslancov | 89 / 350 (Kongres poslancov) |
| Volebný výsledok | 20,81 % (Voľby do KP 2019) 20,15 % (Voľby do EP 2019) |
| Ideológie | Konzervativizmus[1] Liberálny konzervativizmus[2] Kresťanská demokracia[3] Pro-europanizmus[4] |
| Politické spektrum | Stredopravica[5] až pravica[6] |
| Poslancov (Senát) | 97 / 265 |
| Poslancov (EP) | 13 / 59 |
| Počet členov | ▼ 66 706 (2018) |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Skupina Európskej ľudovej strany |
| Európska politická strana | Európska ľudová strana |
| Medzinárodné organizácie | Centristická demokratická internacionála Medzinárodná demokratická únia |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Nuevas Generaciones |
| Sídlo | C/ Génova, 13 28004 Madrid, Španielsko |
| Farby | modrá |
| Web | pp.es |
.jpg)
Ľudová strana[7] (po španielsky Partido Popular, skratka PP) is a konzervatívna[1][3] kresťansko-demokratická[3][8] politická strana pôsobiaca v Španielsku.
Ľudová strana vznikla v roku 1989 transformáciou Ľudovej aliancie (AP), strany, ktorú založil v roku 1976 ako alianciu post-frankovských strán bývalý minister z čias Francovho režimu, Manuel Fraga. Nová strana PP spojila konzervatívnu AP s viacerými malými kresťansko-demokratickými a liberálnymi stranami, pričom túto fúziu nazvala "reformný centrizmus". Manuel Fraga dostal v roku 2002 titul "zakladajúceho predsedu". Mládežnícka organizácia pri PP je Nové generácie (Nuevas Generaciones, NNGG).
PP je na európskej úrovni členom stredopravej Európskej ľudovej strany (EĽS) a poslanci za PP sú členmi frakcie EĽS v Európskom parlamente. PP je tiež členom Centristickej demokratickej internacionály a Medzinárodnej demokratickej únie. Ľudová strana bola jedným zo zakladateľom Inštitútu Roberta Schumana v Budapešti pre rozvoj demokracie v Strednej a Východnej Európe.
Po korupčnom škandále, tzv. prípade Gürtel, Národný súd v máji 2018 rozhodol o vine strany zo zavedenia systému korupčného správania.[9][10] V následnosti na rozsudok dolná komora parlamentu vyvolala hlasovanie o nedôvere vláde Mariana Rajoya, ktoré bolo 1. júna 2018 úspešné (ako prvé v dejinách Španielska po Francovi).[11] Rajoy v júni 2018 odstúpil z čela PP, nahradil ho Pablo Casado.[12][13][14] V januári 2021 bola Ľudová strana druhou najsilnejšou stranou v oboch komorách Generálnych kortesov, ako aj v Európskom parlamente a hlavnou opozičnou silou v krajine.[15]
Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]
Generálne kortesy[upraviť | upraviť zdroj]
| Generálne kortesy | |||||||||
| Voľby | Kongres | Senát | Líder kandidátky | Postavenie v parlamente | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlasy | % | # | Mandáty | +/– | Mandáty | +/– | |||
| 1989 | 5 285 972 | 25,79 % | 2. miesto | 107 / 350 |
 2
|
78 / 208 |
15
|
José María Aznar | Opozícia |
| 1993 | 8 201 463 | 34,76 % | 2. miesto | 141 / 350 |
34
|
93 / 208 |
15
|
José María Aznar | Opozícia |
| 1996 | 9 716 006 | 38,79 % | 1. miesto | 156 / 350 |
15
|
112 / 208 |
19
|
José María Aznar | Menšinová vláda |
| 2000 | 10 321 178 | 44,52 % | 1. miesto | 183 / 350 |
27
|
127 / 208 |
15
|
José María Aznar | Vláda |
| 2004 | 9 763 144 | 37,71 % | 2. miesto | 148 / 350 |
 35
|
102 / 208 |
25
|
Mariano Rajoy | Opozícia |
| 2008 | 10 278 010 | 39,94 % | 2. miesto | 154 / 350 |
6
|
101 / 208 |
1
|
Mariano Rajoy | Opozícia |
| 2011 | 10 866 566 | 44,63% | 1. miesto | 186 / 350 |
32
|
136 / 208 |
35
|
Mariano Rajoy | Vláda |
| 2015 | 7 236 965 | 28,71 % | 1. miesto | 123 / 350 |
63
|
124 / 208 |
12
|
Mariano Rajoy | Nové voľby |
| 2016 | 7 941 236 | 33,01 % | 1. miesto | 137 / 350 |
14
|
130 / 208 |
6
|
Mariano Rajoy | Menšinová vláda |
| Opozícia (od júna 2018) | |||||||||
| 2019 (Apr) | 4 373 653 | 16,69 % | 2. miesto | 66 / 350 |
71
|
54 / 208 |
76
|
Pablo Casado | Nové voľby |
| 2019 (Nov) | 5 047 040 | 20,81 % | 2. miesto | 89 / 350 |
23
|
83 / 208 |
29
|
Pablo Casado | Opozícia |
Voľby do Európskeho parlamentu[upraviť | upraviť zdroj]
| Európsky parlament | ||||||
| Voľby | Hlasy | % | # | Seats | +/– | Líder kandidátky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1989 | 3 395 015 | 21,41 % | 2. miesto | 15 / 60 |
2
|
Marcelino Oreja |
| 1994 | 7 453 900 | 40,12 % | 1. miesto | 28 / 64 |
13
|
Abel Matutes |
| 1999 | 8 410 993 | 39,74% | 1. miesto | 27 / 64 |
1
|
Loyola de Palaciová |
| 2004 | 6 393 192 | 41,21% | 2. miesto | 24 / 54 |
3
|
Jaime Mayor Oreja |
| 2009 | 6 670 377 | 42,12% | 1. miesto | 24 / 54 |
 0
|
Jaime Mayor Oreja |
| 2014 | 4,098,339 | 26.09% | 1. miesto | 16 / 54 |
8
|
Miguel Arias Cañete |
| 2019 | 4 519 205 | 20,15 % | 2. miesto | 13 / 59 |
▼3 | Dolors Montserratová |
Predstavitelia strany[upraviť | upraviť zdroj]
Predsedovia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1989 – 1990: Manuel Fraga
- 1990 – 2004: José María Aznar
- 2004 – 2018: Mariano Rajoy
- 2018 – súčasnosť: Pablo Casado
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b ERSSON, Svante; LANE, Jan-Erik. Politics and Society in Western Europe. 4th. vyd. [s.l.] : SAGE, 1998. Dostupné online. ISBN 978-0-7619-5862-8. S. 108.
- ↑ Carmen del Riego, Madrid. El PP se separa de la línea de Rajoy y apuesta por un partido más ideológico [online]. lavanguardia.com, 2019-02-05, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c HLOUŠEK, Vít; KOPEČEK, Lubomír. Origin, Ideology and Transformation of Political Parties: East-Central and Western Europe Compared. [s.l.] : Ashgate, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-7840-3. S. 159.
- ↑ Spain [online]. europeelects.eu, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
- ↑ FIELD, Bonnie N.; BOTTI, Alfonso. Politics and Society in Contemporary Spain: From Zapatero to Rajoy. [s.l.] : Palgrave Macmillan, 2013. ISBN 1137306629. S. 256. (po anglicky)
- ↑ POLITICO EUROPE [online]. politico.eu, 2019-04-18, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
- ↑ Ávila López, E. (2016) Modern Spain, p. 85 ISBN 978-1-61069-600-5
- ↑ MAGONE, José María. The Politics of Southern Europe: Integration Into the European Union. [s.l.] : Greenwood Publishing Group, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-275-97787-0. S. 145.
- ↑ JONES, Sam. Court finds Spain's ruling party benefited from bribery scheme. The Guardian, 24 May 2018. Dostupné online [cit. 2018-05-25].
- ↑ VÁZQUEZ, Ángeles. El PP y Correa tejieron "un sistema de corrupción institucional", según la Audiencia. El Periódico de Catalunya, 24 May 2018. Dostupné online [cit. 2018-05-25]. (Spanish)
- ↑ Mariano Rajoy Ousted in Spanish No-Confidence Vote [online]. . Dostupné online.
- ↑ Rajoy se va: "Es lo mejor para mí, para el PP y para España". El Mundo, 5 June 2018. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ Rajoy dimite como presidente del PP: "Es lo mejor para mí, para el partido y para España". El Confidencial, 5 June 2018. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ Spain: People's Party picks Pablo Casado as new leader [online]. aljazeera.com, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
- ↑ Navegación [online]. congreso.es, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
