Ľudová strana (Španielsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ľudová strana
Ľudová strana
Základné informácie
SkratkaPP
Založenie20. január 1989
PredsedaPablo Casado
Najviac poslancov186 (KP 2011)
28 (EP 1994)
Poslancov
89 / 350

(Kongres poslancov)
Volebný výsledok20,81 % (Voľby do KP 2019)
20,15 % (Voľby do EP 2019)
IdeológieKonzervativizmus[1]
Liberálny konzervativizmus[2]
Kresťanská demokracia[3]
Pro-europanizmus[4]
Politické spektrumStredopravica[5]pravica[6]
Poslancov (Senát)
97 / 265
Poslancov (EP)
13 / 59
Počet členov 66 706 (2018)
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuSkupina Európskej ľudovej strany
Európska politická stranaEurópska ľudová strana
Medzinárodné organizácieCentristická demokratická internacionála
Medzinárodná demokratická únia
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaNuevas Generaciones
SídloC/ Génova, 13
28004 Madrid, Španielsko
Farby     modrá
Webpp.es

Ľudová strana[7] (po španielsky Partido Popular, skratka PP) is a konzervatívna[1][3] kresťansko-demokratická[3][8] politická strana pôsobiaca v Španielsku.

Ľudová strana vznikla v roku 1989 transformáciou Ľudovej aliancie (AP), strany, ktorú založil v roku 1976 ako alianciu post-frankovských strán bývalý minister z čias Francovho režimu, Manuel Fraga. Nová strana PP spojila konzervatívnu AP s viacerými malými kresťansko-demokratickými a liberálnymi stranami, pričom túto fúziu nazvala "reformný centrizmus". Manuel Fraga dostal v roku 2002 titul "zakladajúceho predsedu". Mládežnícka organizácia pri PP je Nové generácie (Nuevas Generaciones, NNGG).

PP je na európskej úrovni členom stredopravej Európskej ľudovej strany (EĽS) a poslanci za PP sú členmi frakcie EĽS v Európskom parlamente. PP je tiež členom Centristickej demokratickej internacionály a Medzinárodnej demokratickej únie. Ľudová strana bola jedným zo zakladateľom Inštitútu Roberta Schumana v Budapešti pre rozvoj demokracie v Strednej a Východnej Európe.

Po korupčnom škandále, tzv. prípade Gürtel, Národný súd v máji 2018 rozhodol o vine strany zo zavedenia systému korupčného správania.[9][10] V následnosti na rozsudok dolná komora parlamentu vyvolala hlasovanie o nedôvere vláde Mariana Rajoya, ktoré bolo 1. júna 2018 úspešné (ako prvé v dejinách Španielska po Francovi).[11] Rajoy v júni 2018 odstúpil z čela PP, nahradil ho Pablo Casado.[12][13][14] V júli 2020 bola Ľudová strana druhou najsilnejšou stranou v oboch komorách Generálnych kortesov, ako aj v Európskom parlamente a hlavnou opozičnou silou v krajine.

Volebné výsledky[upraviť | upraviť kód]

Generálne kortesy[upraviť | upraviť kód]

Generálne kortesy
Voľby Kongres Senát Líder kandidátky Postavenie v parlamente
Hlasy % # Mandáty +/– Mandáty +/–
1989 5 285 972 25,79 % 2. miesto
107 / 350
Green Arrow Up Darker.svg2
78 / 208
Green Arrow Up Darker.svg15 José María Aznar Opozícia
1993 8 201 463 34,76 % 2. miesto
141 / 350
Green Arrow Up Darker.svg34
93 / 208
Green Arrow Up Darker.svg15 José María Aznar Opozícia
1996 9 716 006 38,79 % 1. miesto
156 / 350
Green Arrow Up Darker.svg15
112 / 208
Green Arrow Up Darker.svg19 José María Aznar Menšinová vláda
2000 10 321 178 44,52 % 1. miesto
183 / 350
Green Arrow Up Darker.svg27
127 / 208
Green Arrow Up Darker.svg15 José María Aznar Vláda
2004 9 763 144 37,71 % 2. Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg35 Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg25 Mariano Rajoy Opposition
2008 10 278 010 39,94 % 2. miesto Šablóna:Composition bar Green Arrow Up Darker.svg6 Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg1 Mariano Rajoy Opposition
2011 10 866 566 44,63% 1. miesto Šablóna:Composition bar Green Arrow Up Darker.svg32 Šablóna:Composition bar Green Arrow Up Darker.svg35 Mariano Rajoy Majority
2015 7 236 965 28,71 % 1. miesto Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg63 Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg12 Mariano Rajoy New election
2016 7 941 236 33,01 % 1. miesto Šablóna:Composition bar Green Arrow Up Darker.svg14 Šablóna:Composition bar Green Arrow Up Darker.svg6 Mariano Rajoy Menšinová vláda
Opozícia (od júna 2018)
2019 (Apr) 4 373 653 16,69 % 2. miesto Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg71 Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg76 Pablo Casado Nové voľby
2019 (Nov) 5 047 040 20,81 % 2. miesto Šablóna:Composition bar Green Arrow Up Darker.svg23 Šablóna:Composition bar Green Arrow Up Darker.svg29 Pablo Casado Opozícia

Voľby do Európskeho parlamentu[upraviť | upraviť kód]

Európsky parlament
Voľby Hlasy % # Seats +/– Líder kandidátky
1989 3 395 015 21,41 % 2. miesto
15 / 60
Red Arrow Down.svg2 Marcelino Oreja
1994 7 453 900 40,12 % 1. miesto
28 / 64
Green Arrow Up Darker.svg13 Abel Matutes
1999 8,410,993 39.74% 1st Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg1 Loyola de Palacio
2004 6,393,192 41.21% 2nd Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg3 Jaime Mayor Oreja
2009 6,670,377 42.12% 1st Šablóna:Composition bar Arrow Blue Right 001.svg0 Jaime Mayor Oreja
2014 4,098,339 26.09% 1st Šablóna:Composition bar Red Arrow Down.svg8 Miguel Arias Cañete
2019 4 519 205 20,15 % 2. miesto
13 / 59
3 Dolors Montserrat


Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b ERSSON, Svante; LANE, Jan-Erik. Politics and Society in Western Europe. 4th. vyd. [s.l.] : SAGE, 1998. Dostupné online. ISBN 978-0-7619-5862-8. S. 108.
  2. Carmen del Riego, Madrid. El PP se separa de la línea de Rajoy y apuesta por un partido más ideológico [online]. lavanguardia.com, 2019-02-05, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  3. a b c HLOUŠEK, Vít; KOPEČEK, Lubomír. Origin, Ideology and Transformation of Political Parties: East-Central and Western Europe Compared. [s.l.] : Ashgate, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-7840-3. S. 159.
  4. Spain [online]. europeelects.eu, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  5. FIELD, Bonnie N.; BOTTI, Alfonso. Politics and Society in Contemporary Spain: From Zapatero to Rajoy. [s.l.] : Palgrave Macmillan, 2013. ISBN 1137306629. S. 256. (po anglicky)
  6. POLITICO EUROPE [online]. politico.eu, 2019-04-18, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  7. Ávila López, E. (2016) Modern Spain, p. 85 ISBN 978-1-61069-600-5
  8. MAGONE, José María. The Politics of Southern Europe: Integration Into the European Union. [s.l.] : Greenwood Publishing Group, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-275-97787-0. S. 145.
  9. JONES, Sam. Court finds Spain's ruling party benefited from bribery scheme. The Guardian, 24 May 2018. Dostupné online [cit. 2018-05-25].
  10. VÁZQUEZ, Ángeles. El PP y Correa tejieron "un sistema de corrupción institucional", según la Audiencia. El Periódico de Catalunya, 24 May 2018. Dostupné online [cit. 2018-05-25]. (Spanish)
  11. Mariano Rajoy Ousted in Spanish No-Confidence Vote [online]. . Dostupné online.
  12. Rajoy se va: "Es lo mejor para mí, para el PP y para España". El Mundo, 5 June 2018. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. (po španielsky; kastílsky)
  13. Rajoy dimite como presidente del PP: "Es lo mejor para mí, para el partido y para España". El Confidencial, 5 June 2018. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. (po španielsky; kastílsky)
  14. Spain: People's Party picks Pablo Casado as new leader [online]. aljazeera.com, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]