Ľudovít Ódor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudovít Ódor
slovenský ekonóm, vysokoškolský pedagóg a bývalý predseda vlády SR
Ľudovít Ódor
11. predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
15. mája 2023 – 25. októbra 2023
PrezidentZuzana Čaputová
Predchodca Eduard Heger Robert Fico Nástupca
21. minister vnútra Slovenskej republiky
ad interim
V úrade
19. júla 2023 – 25. októbra 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérĽudovít Ódor
Predchodca Ivan Šimko Matúš Šutaj Eštok Nástupca
9. viceguvernér Národnej banky Slovenska
V úrade
20. február 2018 – 14. máj 2023
Predchodca Ján Tóth
Biografické údaje
Narodenie2. júl 1976 (47 rokov)
Komárno, ČSSR
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Ľudovít Ódor na odor.sk
Spolupracuj na CommonsĽudovít Ódor
(multimediálne súbory)

Mgr. Ľudovít Ódor (* 2. júl 1976, Komárno) je slovenský ekonóm a vysokoškolský pedagóg. Od 15. mája do 25. októbra 2023 bol 11. predsedom vlády Slovenskej republiky. Bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša a premiérky Ivety Radičovej. Od roku 2006 pôsobil v Národnej banke Slovenska, kde medzi rokom 2018 až do svojho vymenovania za premiéra bol jej viceguvernérom. Od 19. júla 2023 bol aj povereným ministrom vnútra.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ódor sa narodil 2. júla 1976 v Komárne.[1] Je príslušníkom maďarskej menšiny na Slovensku, na základnej aj strednej škole sa učil len v maďarskom jazyku, takže ako tínedžer ovládal slovenčinu len pasívne.[2] Absolvoval Gymnázium Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne.[3] V roku 1994 sa umiestnil na 4. mieste v celoštátnom kole Matematickej olympiády.[4] V rokoch 1994 – 1999 absolvoval magisterské štúdium matematiky a manažmentu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[5] Až počas štúdia na vysokej škole si zdokonalil slovenský jazyk a začal rozprávať plynule po slovensky.[2]

Po skončení štúdia nastúpil v apríli 1999 na pozíciu analytika finančných trhov v Československej obchodnej banke, kde pracoval dva roky. Následne sa stal ekonómom Slovenskej ratingovej agentúry a po takmer dvoch rokoch nastúpil do štátnej správy na pozíciu hlavného ekonóma Ministerstva financií SR a riaditeľa Inštitútu finančnej politiky.[6]

V januári 2006 sa stal členom bankovej rady Národnej banky Slovenska a výkonným riaditeľom pre výskum. Od septembra 2010 do apríla 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. V septembri 2015 sa stal podpredsedom Združenia nezávislých fiškálnych rád v Európskej únii a túto pozíciu zastával do októbra 2017. Potom bol rok a mesiac členom dozornej rady Slovenskej sporiteľne a do februára 2018 členom rady pre rozpočtovú zodpovednosť.[6] Ľudovít Ódor je spoluzakladateľom Inštitútu finančnej politiky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Útvaru hodnoty za peniaze. Svojou činnosťou prispel k zavedeniu rovnej dane, reforme riadenia verejných financií, stratégií zavedenia eura, zákonu o dlhovej brzde a reforme prvého a druhého piliera dôchodkového systému.[6]

V minulosti bol členom viacerých komisií, výborov a klubov zaoberajúcich sa ekonomickými otázkami a prednášal na ekonomických podujatiach. Od januára 2016 je hosťujúcim profesorom na Central European University.[6] Ľudovít Ódor je autorom kníh Ekonómia z nadhľadu, Krízonómia z nadhľadu, Investovanie z nadhľadu a mnohých slovenských i zahraničných ekonomických publikácií.[7][8]

Po nominácií Ministerstva financií SR, 7. februára schválila Národná rada SR návrh na vymenovanie Ódora na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska, na základe splnenia všetkých kritérií a podmienok na úspešný výkon tejto funkcie.[9] Za viceguvernéra ho vymenoval prezident Andrej Kiska 20. februára. Po vymenovaní vyhlásil, že je potrebné vymyslieť dlhodobejšiu stratégiu NBS a časom implementovať nejaké zmeny. Jeho prioritou bolo zachovať status NBS ako rešpektovanej inštitúcie a zabezpečiť, aby bola viditeľná v najvážnejších ekonomických debatách.[10]

Predseda vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Ľudovíta Ódora

Po vyvrcholení vládnej krízy vlády Eduarda Hegera 7. mája 2023, kedy Heger požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o odobratie poverenia na riadenie vlády, sa rozhodla vymenovať vládu úradníkov.[11] K tomuto kroku pristúpila, aby vláda odborníkov mohla stabilizovať situáciu a priviesť Slovensko k predčasným voľbám.[12] Za predsedu tejto vlády vybrala Ódora, členov vlády vyberala na základe odbornosti a podmienke, že nebudú kandidovať v najbližších parlamentných voľbách, aby nebola zvýhodnená žiadna z politických strán v predvolebnej súťaži.[13] Ódorova vláda bola prezidentkou vymenovaná v pondelok 15. mája 2023.[14] Ódor sa vymenovaním stal prvým premiérom maďarskej národnosti v moderných dejinách Slovenska, čo podľa maďarského denníku Népszava dokazuje, že Slovensko dospelo do stavu, v ktorom národnosť občana už nepredstavuje prekážku presadiť sa.[15] Podľa prieskumu agentúry Focus z konca mája Ódorovej vláde dôverovalo 34% obyvateľov Slovenska, naopak nedôverovalo 48%.[16] Mesiac po vymenovaní sa v Národnej rade hlasovalo o vyslovení dôvery Ódorovej vláde. Ódor a jeho vláda nezískala dôveru parlamentu, keď jej programové vyhlásenie podporilo len 34 poslancov zo 136 prítomných.[17] Vládu podporili strany SaS, Demokrati a PS, naopak, proti boli poslanci Smeru, Kotlebovej ĽSNS a Republiky. Hlasovania o dôvere sa zdržali poslanci Sme rodina a OĽaNO.[18]

Ódor prebral post premiéra v neľahkej dobre, kedy sa počas mandátu musel vypriadavať s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, migračnou krízou na hraniciach a zároveň pripraviť Slovenska na predčasné voľby. Počas vládnutia sa mu podarilo zefektívniť čerpanie eurofondov zo starého programového obdobia, ktorých pri nástupe vlády do úradu malo prepadnúť 800 miliónov eur, čo sa jeho vláde podarilo zredukovať na 100 miliónov.[19]

19. júla 2023 prezidentka odobrala Ivanovi Šimkovi poverenie viesť rezort vnútra a vedením poverila premiéra Ódora.[20]

Ódor svoju vládu zhodnotil ako pokojnú, odbornú a s výsledkami. Za dosiahnuté úspechy vlády radí zabránenie prepadu veľkého množstva eurofondov, opatrenia proti vysokej cene energií, progres pri implementácii plánu obnovy, adresnú pomoc v sociálnej oblasti, zavedenie finančných motivácii pre skvalitnenie vysokých škôl, pomoc základným školám, pokračovanie v reforme súdnictva i modernizáciu obranných spôsobilostí štátu. V oblasti zdravotníctva videl predseda úspech v zlepšení jeho stavu a dofinancovania a prijatie ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.[21]

Kandidatúra v eurovoľbách[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2024 avizoval dohodu s hnutím Progresívne Slovensko (PS), že povedie ich kandidátku v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.[22][23]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie[upraviť | upraviť zdroj]

  • ÓDOR, Ľudovít; KOHÚTIKOVÁ, Katarína. Základné makroekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 2003 z pohľadu podnikov. 1. vyd. Bratislava : Slovenská obchodná a priemyselná komora, 2003. 77 s. ISBN 80-89105-07-6.
  • ÓDOR, Ľudovít. Ekonómia z nadhľadu : alebo 50 zamyslení nielen pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava : Trend Holding, 2007. 187 s. ISBN 978-80-968853-7-4.
  • ÓDOR, Ľudovít. Krízonómia z nadhľadu : alebo trochu recesie v časoch recesie. 1. vyd. Bratislava : Trend Holding, 2009. 203 s. ISBN 978-80-89357-03-1.
  • BEBLAVÝ, Miroslav; COBHAM, David; ÓDOR, Ľudovít. The Euro Area and the Financial Crisis. [s.l.] : Cambridge University Press, 2011. 372 s. ISBN 978-1-107-01474-9.
  • ÓDOR, Ľudovít. Investovanie z nadhľadu : alebo na ceste k nižším dlhom. 1. vyd. Bratislava : Trend Holding, 2015. 215 s. ISBN 978-80-89357-11-6.
  • ÓDOR, Ľudovít. Rethinking Fiscal Policy after the Crisis. [s.l.] : Cambridge University Press, 2017. 638 s. ISBN 978-1-107-16058-3.
  • ÓDOR, Ľudovít. Rýchlokurz geniality : 42 otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu pochopiť dnešný svet. 1. vyd. Bratislava : N Press, 2022. 655 s. ISBN 978-80-8230-091-1.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Viceguvernér Národnej banky Slovenska [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2019-07-18, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online. Archivované 2022-12-04 z originálu.
  2. ↑ a b ČELKA, Lukáš. Úspešní slovenskí Maďari o svojom živote: Problémy boli, iba keď ich umelo vytvárali politici. Refresher (Praha: REFRESHER Media CZ). Dostupné online [cit. 2023-05-18]. Archivované 2023-05-10 z originálu.
  3. ↑ KINCSŐ, Milány. A Selye János Gimnázium diákjai az elmúlt négy évszázadban. Szia Komárom (Komárno: 22MEDIA), 2015-05-07. Dostupné online [cit. 2023-05-18].
  4. ↑ NOVOTNÝ, Peter. Poradia Matematickej olympiády, 43. ročník (školský rok 1993/1994) [online]. Slovenská komisia Matematickej olympiády, [cit. 2023-10-21]. Dostupné online.
  5. ↑ Ľudovít Ódor. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-11-01]. Dostupné online. Archivované 2023-05-17 z originálu.
  6. ↑ a b c d ÓDOR, Ľudovít. Životopis [online]. Ľudovít Ódor, [2019], [cit. 2022-11-01]. Dostupné online.
  7. ↑ Ľudovít Ódor [online]. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  8. ↑ Ludovit Ódor | Department of Economics and Business [online]. economics.ceu.edu, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Novým viceguvernérom NBS bude Ľudovít Ódor. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-02-07. Dostupné online [cit. 2023-10-20].
  10. ↑ TASR. Kiska vymenoval Ľudovíta Ódora za nového viceguvernéra NBS. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2018-02-20. Dostupné online [cit. 2023-10-20].
  11. ↑ TASR. E. HEGER POŽIADAL PREZIDENTKU O ZBAVENIE POVERENIA VIESŤ VLÁDU. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-07. Dostupné online [cit. 2023-10-19].
  12. ↑ ČAPUTOVÁ, Zuzana. Tím nových ľudí je dnes zostavený (vyhlásenie prezidentky Čaputovej k aktuálnej politickej situácii). SME (Bratislava: Petit Press), 2023-05-07. Dostupné online [cit. 2023-10-20]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela. Prezidentka vymení všetkých ministrov, potvrdila ekonóma Ódora za premiéra. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-05-07. Dostupné online [cit. 2023-10-20]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ ČTK. Prezidentka vymenovala Ľudovíta Ódora za premiéra v úradníckej vláde. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-05-15. Dostupné online [cit. 2023-05-15]. ISSN 1336-1996.
  15. ↑ TASR. Népszava: Ódor sa zapíše do dejín, nikdy nebol na Slovensku premiér maďarskej národnosti. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-05-12. Dostupné online [cit. 2023-10-21]. ISSN 1336-197X.
  16. ↑ SITA. Úradníckej vláde dôveruje 34 percent obyvateľov Slovenska. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-11. Dostupné online [cit. 2023-10-21]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ TASR; SITA. Prezidentka poverila Ódorov kabinet vládnutím do vzniku novej vlády. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-15. Dostupné online [cit. 2023-10-21]. ISSN 1335-4418.
  18. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; OSVALDOVÁ, Lucia. Ódorova vláda dôveru parlamentu nezískala, fungovať bude s právomocami, aké mal Hegerov odvolaný kabinet. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-06-15. Dostupné online [cit. 2023-10-21]. ISSN 1339-844X.
  19. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Z eurofondov neprepadnú stovky miliónov, vláda čaká, že ich bude „iba“ sto. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-09-27. Dostupné online [cit. 2023-10-21]. ISSN 1339-844X.
  20. ↑ KERN, Miro; MIKUŠOVIČ, Dušan. Ódor: Za odchodom ministra vnútra je aj získavanie informácií z vyšetrovania. Šimko: Nezasahoval som, zahrali gambit. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-07-19. Dostupné online [cit. 2023-07-19]. ISSN 1339-844X.
  21. ↑ TASR. Vláda odborníkov nechcela len svietiť a kúriť, uviedol Ódor. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-18. Dostupné online [cit. 2023-10-20]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ Ódor vyfúkol líderstvo kandidátky známym ekoaktivistom. Aké má šance na zvolenie do europarlamentu? Odpovedá odborník. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-24. Dostupné online [cit. 2024-01-24].
  23. ↑ Expremiér Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska do eurovolieb, ale do hnutia zatiaľ nevstupuje (video). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-24. Dostupné online [cit. 2024-01-24].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľudovít_Ódor&oldid=7782440“