Ľudovít Greiner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudovít Greiner
lesný hospodár
Ľudovít Greiner
Narodenie 1796
Lichtentanne, Nemecko
Úmrtie 28. október 1882
Jelšava, Slovensko
Národnosť nemecká
Profesia lesný hospodár
Manželka Mária Gloszová a Otília Sinovicová

Ľudovít Greiner (* 1796, Lichtentanne, Nemecko – † 28. október 1882, Jelšava) bol popredným lesným hospodárom na Slovensku, tvorcom Greinerovho výškomeru na meranie stromov, spresnil výšky tatranských štítov, prvý zistil, že Gerlachovský štít je najvyšší z tatranských vrchov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom evanjelického farára. Študoval na gymnáziu v Saalfelde, na lesníckom učilišti v Dreissigackere. Jeho manželky, Mária Gloszová a Otília Sinovicová boli Slovenky a z deviatich detí, ktoré mal Ľudovít a Hugo sa stali lesníkmi.

V rokoch 1816 – 1819 bol lesníkom v Baumgartene. Potom bol v rokoch 1819 – 1824 u kniežaťa Lubomirského v južnom Rusku vo Volyni a v Podoľsku lesný taxátor. V rokoch 1824 – 1826 študoval matematiku, fyziku a chémiu na polytechnike vo Viedni. V rokoch 1826 – 1828 spravoval lesný majetok a splavovanie dreva na majetkoch regenta Ernsta von Sachsen-Coburg-Gotha Greinberg, a potom bol riaditeľom coburgovských lesných majetkov v Jelšave. Tam sa oženil s Máriou Glószovou a spolu mali deväť detí. V jeho šľapajach pokračovali jeho synovia Hugo a Ľudovít. [1]

[1] V 19. storočí spravoval na Slovensku 69 tisíc hektárov lesa. Zostrojil Greinerov výškomer na meranie výšky stromov.[1] Ľudovít Greiner sa zasadzoval za prísnu ochranu lesov, kritizoval ich pustošenie na Spiši a v Gemeri. Napísal prácu o lesníctve Beiträge zur Kenntniss und Verbesserung des ungarischen Forstwesens und des Forstwesens im Allgemeinen 1 – 2 (1839 – 1843), v ktorej propagoval obnovu a zveľaďovanie lesov. V roku 1828 bol vymenovaný za lesmajstra a 1853 za lesného radcu. V rokoch 1852 – 1857 bol podpredsedom Uhorského lesníckeho spolku (Ungarischer Forstverein). Účinkoval aj v Moravsko-sliezskom lesníckom spolku. Bol vyznamenaný mnohými diplomami, vyznamenaniami a čestnými uznaniami.[1]

Najvyšší štít Tatier je Gerlachovský[upraviť | upraviť zdroj]

O výške tatranských štítov sa dlho viedli spory. Aj o ich kráľovi. Liptáci uznávali za najvyšší končiar Tatier Kriváň, Spišiaci boli presvedčení, že prvenstvo patrí Lomnickému štítu , Poliaci verili, že najvyšším je Ľadový štít. Vojenskí merači v roku 1769 pri zameriavaní používali nepresnú barometrickú metódu meraní. Na základe ich meraní sa v mapách uvádzal ako najvyšší štít Tatier, ba celých Karpát liptovský Kriváň. Niektorí merači sa zastrájali, že odhadnú výšku voľným okom. Robert Townson vyhlásil za najvyšší vrchol Lomnický štít. Ani barometrické merania poľského geológa Stanislawa Staszica z rokov 1804 – 1805, švédskeho botanika Görana Wahlenberga a mnohých iných neupozornili, že Gerlachovský štít je najvyšší. Niektorí sa pokúšali zmerať vrcholy pomocou trigonometrických metód, ale aj tí sa mýlili.

Ľudovít Greiner svoju prvú cestu do Vysokých Tatier podnikol v roku 1824. Túto cestu využil na meranie výšky niektorých tatranských štítov. Nemal však na ich presné zmeranie potrebné prístroje. Vlastnil len barometer, s ktorým presnú výšku nedokázal zmerať. Odhadoval, že Gerlachovský štít (vtedy Gerlachovský chochol) je pravdepodobne najvyššou tatranskou horou, ale nemohol to dokázať. Správnosť odhadu si mohol overiť až neskôr, v rokoch 1837 – 1838, keď mu ten správny a drahý teodolit kúpil „istý bohatý priaznivec“. S ním mohol opäť a presne zmerať svoj Gerlachovský chochol. Dňa 10. augusta 1837 vystúpil na Lomnický štít. Zmeral ho barometricky a z jeho temena porovnával uhlomerom a vodováhou výšky okolitých štítov. Konštatoval, že Ľadový štít je takmer rovnako vysoký ako Lomnický štít, ale že Gerlachovský štít určite prevyšuje oboch konkurentov. To mu nestačilo. Ešte na jeseň z úpätia premeriaval teodolitom najvýznamnejšie vrcholy od Kriváňa po Kežmarský štít. Ale ani to nestačilo. V lete roku 1838 zopakoval kontrolné merania za asistencie spišského župného inžiniera Jána Fabriciho z Levoče. Svoje poznatky z merania tatranských štítov uverejnil v roku 1839 v budínskom časopise Gemeinnützige Blätter zur Belehrung und Unterhaltung v článku: Die Gerlsdorfer Spitze als die höchste Gebirgshöhe der Karpathen (Gerlachovský štít ako najvyšší vrchol Karpát). Verejnosť prijala jeho merania rozpačito alebo ich nebrala na vedomie. Uznania sa mu dostalo neskôr, keď sa v roku 1874 odoberal do výslužby. Dva roky po tom, v roku 1876, bola vydaná nová mapa Vysokých Tatier, ktorú spracoval viedenský Vojenský kartografický ústav. Vtedy verejnosť prijala jeho merania a uznala, že najvyšším štítom je nesporne Gerlachovský štít. [2]

Ľudovít Greiner meral tatranské vrcholy na základnici medzi Spišskou Sobotou a Veľkou.

Na základe svojich meraní určil toto poradie štítov:

  1. Gerlachovský štít 8 354 viedenských stôp (2 641 m n. m.)
  2. Lomnický štít 8 304 viedenských stôp (2 625 m n. m.)
  3. Pyšný štít 8 275 viedenských stôp (2 616 m n. m.)
  4. Ľadový štít 8 209 viedenských stôp (2 595 m n. m.)

Kriváň mal podľa jeho meraní 7 872 viedenských stôp (2 488 m n. m.).

Greiner nemeral len vrcholy Vysokých Tatier. Zmeral Kráľovú hoľu i ďalšie vrchy, napríklad Kľak, Kohút, Fabovu hoľu.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d BLATNÝ, Ľudovít. Ľudovít Greiner (1796-1882). Vedecké práce výskumného ústavu lesného hospodárstva, roč. 1965, čís. 6, s. 31-73.
  2. Časopis Vysoké Tatry, In: Bohuš, Ivan, Tatranské prvenstvá, roč. XXXIV, č.2/1995, s.28-29.
  3. Greiner. Online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]