Ľudovít Vaškovič
| Ľudovít Vaškovič | |
| národohospodár, krajský úradník, námestník ministra financií | |
| Narodenie | 6. august 1919 Paňa, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 13. apríl 1997 (77 rokov) Bratislava, Slovensko |
Ľudovít Vaškovič (maď. Vaskovics Lajos; * 6. august 1919, Paňa – † 13. apríl 1997, Bratislava) bol slovenský národohospodár, krajský úradník, námestník ministra financií, maďarského pôvodu.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Absolvoval školy v Pani, vo Veľkom Cetíne a benediktínske gymnázium v Komárne.[1] V rokoch 1939 – 1943 študoval na Ekonomickej fakulte univerzity Magyar Királyi József Nádor Műszaki és Gazdaságtudományi Egyetem v Budapešti. V rokoch 1940 – 1941 bol pracovníkom Maďarskej národnej banky a v rokoch 1942 – 1943 Maďarskej všeobecnej úverovej banky. Od októbra 1943 do apríla 1946 bol vojakom v zálohe maďarskej armády. V roku 1946 ukončil doktorské štúdium a vrátil sa do Československa. Umiestnil sa v bratislavskej pobočke Tatra banky. V roku 1948 vstúpil do KSS. V roku 1950 Tatra banka bola zlúčená do Československej štátnej banky, kde mal rôzne funkcie vo vedení. V rokoch 1954 – 1959 bol námestníkom povereníka bratislavského Finančného výboru. V rokoch 1959 – 1960 bol územným vedúcim Národnej banky Slovenska.
V rokoch 1960 – 1969 bol zástupcom predsedu Krajského národného výboru Západného Slovenska a predsedom Plánovacieho krajského výboru.[2] Od roku 1967 sa jeho meno objavuje aj na cestovných šekoch.[3] V rokoch 1969 – 1970 bol námestníkom ministra financií SSR. V roku 1970 sa stal prvým námestníkom hlavného riaditeľa Československej štátnej banky. V roku 1971 sa stal územným riaditeľom banky. Od roku 1974 bol členom rady ministra financií. Od roku 1974 bol členom československej delegácie, ktorá rokovala o vojenskej pomoci Líbyi.[4] V roku 1983 sa vzdal funkcií a odišiel do dôchodku. Počas kariéry zastupoval veľa rôznych funkcií v odboroch, v bankách a v strane.
V roku 1951 bol na študijnej ceste vo Východnom Nemecku, v roku 1956 v Maďarsku. Bol predsedom redakčnej rady časopisu Hlas banky. Jeho dvaja synovia sa umiestnili tiež v bankovníctve.
Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]
- 1965 Vyznamenanie Budovateľ socialistického poľnohospodárstva
- 1968 Strieborné vyznamenanie Revolučného odborového hnutia
- 1969 Rad práce
- 1983 Rad práce
- 1996 Zlatý diplom Budapesti Közgazdaságtudományi Egyetem
- Pamätná medaila 50. výročia ČSKS
- Pamätná medaila 25. výročia Víťazného februára
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Jeho školenie podporoval učiteľ Eugen Csiffáry (2013 A nemespanni magyar iskolakrónika - Dokumentumok)
- ↑ Új Szó XVII/181, 2. (1964. július 1.); psp.cz
- ↑ Zbyszek Šustek 2016: Korunové cestovné šeky Národnej a Štátnej banky československej z obdobia 1947-1992. Numizmatika 23, 139-148.
- ↑ Igor Baka 2012: Československá vojenská pomoc Líbyi v 70. rokoch 20. storočia. Vojenská história 1/2012, 58-59 12. jegyzet.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Gidró Bonifác 1935: A komárnoi Szent Benedek-rendi kath. gimnázium értesítője az 1934-35. iskolai évről. Komárno – Komárom.
- Kiss, M. 2000 (ed.): Millenniumi Évkönyv. Budapest.
- Slušná, O. 1971 (ed.): Kto je kto na Slovensku 1969. Bratislava.
- Hlas banky 1979/ 15, 342