Preskočiť na obsah

Ľudská misia na Mars

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umelecká predstava pristátia na Marse.
Najväčšie priblíženie Marsu k Zemi v astronomických jednotkách podľa roku.

Ľudská misia na Mars[1] je jednou z najprestížnejších výziev a cieľov pilotovanej kozmonautiky – dopraviť človeka na Mars.[2] Mars je potencionálnym cieľom všetkých významných kozmických agentúr, najmä z dôvodu skúmania možnosti minulého, či súčasného mimozemského života, aspoň v bakteriálnej úrovni.[2][3] Vzhľadom na technickú zložitosť a finančnú náročnosť komplexnej misie sa realizácie a projekty neustále odkladajú a posúvajú na neskôr, napríklad projekt Aurora (ESA).[4] Avšak už od počiatkov kozmonautiky sa vykonáva množstvo prípravných štúdií a projektov, napríklad Štola 88,[5] Aldrin Mars Cycler,[6] alebo sa príprava letu na Mars integruje do prebiehajúcich projektov, napríklad Lunar Gateway.[7] Výraznou osobnosťou zasadzujúcou sa o kolonizáciu Marsu je zakladateľ spoločnosti SpaceX. Preto stále dlhodobým a aktuálnym cieľom SpaceX je dopraviť človeka na Mars a kolonizovať ho.[8]

Cesta na Mars

[upraviť | upraviť zdroj]

Hohmanova prechodová dráha

[upraviť | upraviť zdroj]

Hohmannova prechodová dráha predstavuje jednu z energeticky výhodných - menej náročných dráh, pre prelet medzi Zemou a Marsom. Podmienkou však je vhodná štartovacia pozícia oboch planét. Tá nastáva približne každé dva roky, avšak vzhľadom na elipsoidnú dráhu Marsu jej výhodnosť kolíše približne v pätnásťročných cykloch. Energeticky najvýhodnejšia pozícia nastane napríklad v roku 2035.

Animácia preletu Zem-Mars v roku 2018. Hohmanova prechodová dráha fialovou farbou.

Dôsledkom potrebných správnych pozícií planét všek je, že po ceste na Mars, ktorá trvá asi 259 dní, nastane od okamihu pristátia, vhodné štartovacie okno pre návrat až asi o 517 dní a až následne cesta späť. Takáto misia preto trvá približne 1035 dní, pri delta v 3,24 km/s.[9] Vzhľadom na dĺžku misie je výhodnejšie voliť menej optimálne avšak rýchlejšie dráhy. Pri súčasných chemických raketových pohonoch by sa takáto misia ľahko skrátila na 880 dní, pri delta v 7,47 km/s.[10][11]

Krátkodobá misia NASA

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa štúdie NASA je možné realizovať krátkodobú misiu so zotrvaním na orbite Marsu menej ako 10 dní. Počas zotrvania na orbite je možné pristátie a návrat z povrchu Marsu. Takáto misia by trvala celkovo len 400 dní, pri delta v 10,47 km/s.[12]

Kritika krátkodobej misie

[upraviť | upraviť zdroj]

Proti krátkodobej misii vystúpil napríklad Robert Zubrin, ktorý s predstavením plánu Mars Direct tvrdil, že pri dlhodobej misii s využitím miestnych zdrojov (ISRU) bude misia na Mars niekoľkonásobne lacnejšia a efektívnejšia ako krátkodobá misia.[13]

Crocco Grand Tour

[upraviť | upraviť zdroj]

Gaetano Arturo Crocco navrhol pre misiu na Mars dráhu nazývanú aj Crocco Grand Tour. Celkovú dobu misie skrátil pod jeden rok, pričom využil prelet okolo Venuše. Avšak pre pristátie na Marse sa vyžadoval samostatný pristávací modul a pobyt na planéte sa skrátil na niekoľko dní. [14][15] Navrhovaná trajektória vyžadovala prebytok rýchlosti (delta v) 11,7 km/s. Mars však bolo možné dosiahnúť po 113 dňoch. Po oblete Marsu sa smerovalo k Venuši, ktorá však nebola použitá ako gravitačný prak, ale len na stabilizáciu dráhy kozmickej lode. Prelet Mars - Venuša trval 154 dní. Prelet z Venuše na Zem ďaľších 98 dní. Celá misia sa tak skrátila na 365 dní, avšak pri obmedzenom čase pre pristátie pristávacieho modulu na Marse a pri energeticky náročnej trase.

Aldrin Mars Cycler

[upraviť | upraviť zdroj]
Zelená - Aldrin Cycler. E1 štart - M1 pristátie. M2 štart - E2 pristátie.

Aldrin Mars Cycler je návrhom amerického astronauta Buzza Aldrina. Princíp spočíva v myšlienke, že väčšina kozmickej lode je znovupoužiteľná a nie je potrebné ju brzdiť ani pri Marse, ani pri Zemi. Takáto loď prelieta "flyby" medzi planétami najmä zotrvačnosťou, s minimálnou úpravou dráhy, pričom na nástup a na výstup z hlavnej lode sa využívajú menšie transportné lode, zatiaľ čo hlavná loď cykluje medzi planétami. Hlavných lodí môže byť viacero a na rôznych dráhach tak, aby sa dopĺňali.[6] Idea cyklicky prelietajúcej kozmickej lode medzi Marsom a Zemou bola použitá aj vo filme Marťan.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ľudská misia na Mars má veľký problém, za riešenie ponúkajú odmenu. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2025-07-15].
  2. 1 2 Mars (Humans in space) [online]. nasa.gov, 2023-03-10, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Europe’s Mars exploration [online]. esa.int, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ ESA. The Aurora Programme [online]. esamultimedia.esa.int, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ KOHOUT, Tomáš. Česká simulace letu na Měsíc (1/2). Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2021-07-15. Dostupné online [cit. 2025-07-15].
  6. 1 2 Aldrin Mars Cycler [online]. buzzaldrin.com, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. Archivované 2018-08-19 z originálu.
  7. ↑ Gateway [online]. nasa.gov, 2023-03-01, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Mars & Beyond [online]. spacex.com, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Ota Lutz, Patrick Huth. Let's Go to Mars! Calculating Launch Windows [online]. jpl.nasa.gov, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Joel S. Levine Research Professor, Department of Applied Science, William & Mary. NASA wants to send humans to Mars in the 2030s − a crewed mission could unlock some of the red planet’s geologic mysteries [online]. theconversation.com, 2024-10-07, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Noble Hatten* , Kyle Hughes† , David C. Folta‡ , Azita Valinia§. FAST EARTH-MARS ROUNDTRIP TRAJECTORIES TO REDUCE HEALTH AND SAFETY RISKS FOR CREWED MISSIONS, tabuľka 7 [online]. ntrs.nasa.gov, [cit. 2025-07-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Noble Hatten* , Kyle Hughes† , David C. Folta‡ , Azita Valinia§. FAST EARTH-MARS ROUNDTRIP TRAJECTORIES TO REDUCE HEALTH AND SAFETY RISKS FOR CREWED MISSIONS, tabuľka 6 [online]. ntrs.nasa.gov, [cit. 2025-07-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Robert Zubrin [online]. planetary.org, 2012-04-04, [cit. 2025-07-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Gaetano Arturo Crocco: One-Year Exploration-Trip Earth-Mars-Venus-Earth. Jet Propulsion Laboratory 1961, S. 228-229.
  15. ↑ W.M.Hollister and J.E.Prussing. OPTIMUM TRANSFER TO MARS VIA VENUS [online]. ntrs.nasa.gov, 1965, [cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľudská_misia_na_Mars&oldid=8252629“