Šúr (národná prírodná rezervácia)
| Šúr | |
| národná prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okresy | Pezinok, Senec |
| Obce | Svätý Jur, Chorvátsky Grob |
| Rieky | Blatina, Šúrsky kanál |
| Nadmorská výška | 130 m n. m. |
| Súradnice | 48°14′18″S 17°13′41″V / 48,238333°S 17,228056°V |
| Rozloha | 6,55 km² (655 ha) |
| - ochranné pásmo | 1,45 km² (145 ha) |
| Vznik | 1952 |
| - Ramsarská lokalita | 1990 |
| - posledná novelizácia | 2009 |
| Správa | ŠOP - S-CHKO Malé Karpaty |
| Pre verejnosť | prístupná |
| Kód | 168 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Šúr | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šúr (označovaná aj ako Jurský Šúr) je národná prírodná rezervácia[1] v katastrálnom území obcí Svätý Jur a Chorvátsky Grob s rozlohou 655 ha a ochranným pásmom 145 ha. Na území rezervácie platí 3., 4. a 5. stupeň ochrany. Je v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty.
Predmetom ochrany je mokraď s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí izolovaného zvyšku pôvodného barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovobrestový les nazývaný Panónsky háj. Lokalita bola 2. júla 1990 zaradená do zoznamu rámsarských lokalít medzinárodného významu.[2]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Šúr je ojedinelým prírodným úkazom so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v mladších štvrtohorách, v priehlbni pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Táto priehlbina vznikla tektonickou činnosťou a napĺňala sa vodou pritekajúcou z malokarpatských svahov a Dunaja. Vzniklo tu tak obrovské, no veľmi plytké jazero, ktoré sa napĺňalo nielen vodou, ale postupne sa zanášalo aj štrkom, pieskom a hlinou. V plytkej vode sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a usadzovali sa na dne. Tlením sa z nich vytvárala rašelina. Tak postupne vznikol Šúr, nepriechodný močiar pokrytý stromami a iným rastlinstvom, v priebehu roka často zaliaty vodou. V tomto období siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. Močariny tvorili prirodzenú zásobáreň zveriny a vtáctva pre obyvateľov okolitých obcí. Zároveň tvorili aj rezervoár pitnej vody, ale keďže boli prekážkou pre rozširovanie poľnohospodárskych plôch, už v stredoveku sa usilovali o ich vysušovanie. To sa však dialo iba v malom a Šúru to podstatnejšie neublížilo.
V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, ktorý prispel k podstatnému zníženiu hladiny jeho vôd. Kanál sa však po čase zaniesol a voda stúpla na pôvodnú výšku. Už vtedy prírodovedci upozorňovali na mimoriadnu hodnotu jeho fauny i flóry. Napriek úsiliu o jeho záchranu vznikol v roku 1929 vládny projekt na úplnú likvidáciu Jurského šúra. Kvôli hospodárskej kríze bol pozastavený, ale už v rokoch 1941 až 1943 bol vykopaný ďalší kanál, ktorý odviedol vody z pritekajúcich potokov. Šúr takmer úplne vyschol. Začalo sa tu dariť požiarom.
Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že rezervácia bola Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení vyhlásená za chránené územie. Šúr si to skutočne zaslúžil. Veď v súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným biotopom – životným priestorom jelšového lesa tohto typu v Strednej Európe.
Biológia a ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tu niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín. Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre územie Slovenska: V roku 1972 to boli pijavice – Batracobella slovaca, v roku 1991 vošky – Somaphis bratislavensis. V rezervácii bolo zistených 82 druhov mäkkýšov.[3] Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov. Väčšina z týchto druhov je chránená Bernskou konvenciou, ktorú podpísala aj Slovenská republika. Niektoré druhy sú chránené aj podľa ďalších medzinárodných dohovorov. Na území rezervácie žijú napr. viaceré druhy netopierov, ktoré sú chránené aj Bonnskou konvenciou a osobitnou Dohodou o ochrane netopierov v Európe (Slovensko ratifikovalo aj tieto medzinárodné dohovory).
Rámsarská konvencia[upraviť | upraviť zdroj]
2. február je každoročne vyhlásený za Svetový deň mokradí. V tento deň bol v roku 1971 v iránskom meste Ramsar podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy pod názvom Rámsarský dohovor. Rámsarská konvencia je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov „Dohovor o mokradiach“. Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce najmä z toho dôvodu, že veľký úbytok a nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov, ako aj druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané. Na Slovensku evidujeme týchto 13 mokradí medzinárodného významu, ktoré sú zapísané ako rámsarské lokality (v zátvorke uvádzame dátum ich zápisu): Parížske močiare (2. 7. 1990), Senné-rybníky (2. 7. 1990), Šúr (2. 7. 1990), Dunajské luhy (26. 5. 1993), Latorica (26. 5. 1993), Niva Moravy (26. 5. 1993), Alúvium Rudavy (17. 2. 1998), Mokrade Oravskej kotliny (17. 2. 1998), Mokrade Turca (17. 2. 1998), Poiplie (17. 2. 1998), Rieka Orava a jej prítoky (17. 2. 1998), Domica (2. 2. 2001), Tisa (4. 12. 2004).
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Napriek tomu, že sa NPR Šúr dostalo aj takéhoto medzinárodného uznania, čaká už vyše šesťdesiat rokov na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne ochrany. Prírodné hodnoty tohoto jedinečného územia boli totiž v minulosti narušené už spomínanými viacerými negatívnymi faktormi, z ktorých väčšina pôsobí dodnes. Rozhodujúcim negatívnym faktorom z hľadiska existencie mokraďových spoločenstiev bolo narušenie vodného režimu v dôsledku odvodnenia. Za posledných 60 rokov nebola tomuto problému venovaná dostatočná pozornosť a mokraďové spoločenstvá v rezervácii preto trpia nedostatkom vody. Je preto potešiteľné, že sa v súčasnosti začala realizácia projektu na obnove vodného režimu v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šúr. Projekt realizuje Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP).[4]
Náučný chodník: Prírodné klenoty Šúru[upraviť | upraviť zdroj]
- Trasa: Svätý Jur – pri Fanglovskom potoku, prechádza okolo rybníka, Biologickej stanice Prírodovedeckej fakulty UK, ďalej cez Panónsky háj a končí pri cestnej komunikácii v Čiernej Vode.
- Dĺžka: 4,1 km
- Čas prechodu: 1 – 1,5 hod.
- Počet zastávok: 6 a 3 vstupné IP (Svätý Jur – začiatok NCH, Vajnory a Čierna Voda)
- Zameranie chodníka: prírodovedné, environmentálne
- Typ chodníka: samoobslužný, jednosmerný, peší, letný, zimný
- Náročnosť terénu: nenáročný
- Náväznosť na turistickú značku: nie je
- Prístup: začiatok NCH je pri Fanglovskom potoku za novou budovou skladov Hypernovy neďaleko Svätého Jura
- Rok otvorenia, garant: 2006, Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP) Bratislava
- Textový sprievodca: nie je, len Sprievodca Šúrom – Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr. Vydaný v rámci projektu "Obnova vodného režimu v NPR Šúr", ktorý podporuje Európska komisia v rámci programu LIFE – Nature
Biologická stanica Šúr[upraviť | upraviť zdroj]
Biologická stanica Šúr je vysunutým pracoviskom Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK.[5] Stanica poskytuje priestory na realizáciu skupinových terénnych prác a exkurzií, ako aj na realizáciu diplomových prác študentov. Okrem toho sa zapája do pedagogickej a vedeckovýskumnej práce Katedry ekológie. Nezanedbateľnou činnosťou stanice je aj odchov ohrozených druhov pôvodnej fauny Slovenska.
Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Vjazd do Šúru zo západu -
Vjazd do Šúru zo severu -
Pohľad na Šúr zo severu -
Náučný chodník (severný koniec) -
Kanál na severnom okraji Šúru -
Kanál na severnom okraji Šúru -
Železnica na severnom okraji medzi Bratislavou a Svätým Jurom -
Panelová cesta s topľmi na severnom okraji Šúru -
Odbočky na zastávky náučného chodníka 1 a 2 -
Náučný chodník "Život v Šúrskom rybníku" (1. zastávka) -
Jeden z dvoch rybníkov (väčší) -
Jeden z dvoch rybníkov (väčší) -
-
Náučný chodník "Bohatstvo jelšového lesa" (2. zastávka) -
V útrobách Šúru -
V útrobách Šúru -
Biologická stanica Prírodovedeckej fakulty UK -
Náučný chodník "Národná prírodná rezervácia Šúr" (3. zastávka)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Šúr. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Medzinárodne významné mokrade na Slovensku [online]. ŠOPSR, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Čejka T. & Dvořák L. (2007). Súhrn výsledkov malakologických výskumov v NPR Šúr (1918–2005). Malacologica Bohemoslovaca 6: 22-28.
- ↑ Projekt LIFE 2003NAT/SK/000096 – „Obnova vodného režimu v NPR Šúr“ [online]. APOP, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Biologická stanica Šúr [online]. PriF UK, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online. Archivované 2013-03-31 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šúr (národná prírodná rezervácia)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Národná prírodná rezervácia Šúr[nefunkčný odkaz] – enviroportal.sk
- Náučný chodník Prírodné klenoty Šúru – naucnechodniky.sk
- Chránená prírodná rezervácia Šúr – svatyjur.sk