Preskočiť na obsah

Šúrovský kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šúrovský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Trnavský kraj
Okres Hlohovec, Trnava
Obce Dvorníky, Šúrovce
začiatok Dvorníky
 - poloha Podbanské
 - výška 133 m
 - súradnice 48°21′00″S 17°44′05″V / 48,3501°S 17,7348°V / 48.3501; 17.7348
Ústie Váh
 - poloha Šúrovce
 - výška 128 m
 - súradnice 48°20′36″S 17°44′22″V / 48,3434°S 17,7394°V / 48.3434; 17.7394
Dĺžka 1,9 km
Rád toku III.
Číslo hydronyma 4-21-10-1386
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šúrovský kanál[1] je kanál v regióne Dolné Považie, na území obce Dvorníky v okrese Hlohovec a obce Šúrovce v okrese Trnava v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickej oblasti Podunajská nížina v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina. Ústi do Váhu. Má dĺžku 1,9 km. Rád toku III.

Začína sa v 133 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne v juhozápadnej časti územia obce Dvorníky, východne od cesty Siladice - Šúrovce, na východnom okraji poľa Podbanské.

Šúrovský kanál tečie od začiatku južným smerom v krátkom úseku cez poľnohospodársky extravilán obce Dvorníky, po 300 m úseku pretína obecnú a zároveň aj okresnú hranicu medzi obcou Dvorníky v okrese Hlohovec a obcou Šúrovce v okrese Trnava, vteká na územie obce Šúrovce v katastrálnom území Varov Šúr, mení smer na juhozápad, veľkým oblúkom sa stáča na juh až východ, ľavým brehom obmýva pole Horné Vrbiny, v 128 m n. m. ústi do Váhu ako jeho pravostranný prítok. Väčšiu časť svojho toku sleduje pôvodné rameno Váhu z obdobia pred vybudovaním jeho pravostrannej hrádze.[2]

Šúrovský kanál patrí do okresu Trnava a v malom rozsahu aj do okresu Hlohovec v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Dolnovážska niva.[3][4] Nemá prítoky.[5]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Šúrovský kanál má pôvod v názve obce Šúrovce. Z toponyma Šúrovce bolo po pridaní formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Šúrovský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].

Názov obce Šúrovce, ktorá vznikla 1944 zlúčením Veľkých Šúroviec a Zemianskych Šúroviec, s písomne doloženými záznamami 1241 Sur, 1272 Suur, 1311 Maior Sur, 1786 Surovce, 1808 Welký Súr, 1927 Veľké Šúrovce má pôvod v charakteristickom výskyte šúru prípadne i viacerých šúrov vo význame močarisko, vlhká močaristá lúka, úpätná mokraďová zníženina po obvode Malých Karpát v priestore obce s rozšírením podľa analógie rodinnej prípony -ovci-ovce.[7][8][9][10] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978 v podobe Šúrovský kanál[11]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Šúrovský kanál je jedinečným hydronymom (október 2022).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-10-15.
  2. Geografické názvy okresu Trnava A3 Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-261/1984 z 28.9.1984. 97 s. S. 63, 77, 85. 79-901-85 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-10-15
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Šúrovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-10-15]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 3 zv. (532 s.) 71-071-77 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 146.
  8. Štefan Peciar. Slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok IV. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 6 zv. (759 (IV. diel) s.) 71-077-64 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 473.
  9. Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 293.
  10. Vladimír Hajko. Encyklopédia Slovenska. Redakcia Emil Mazúr. 1. vyd. Zväzok 5. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1981. 6 zv. (5. zv. 790 s.) 71-065-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 783.
  11. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 103. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).