Preskočiť na obsah

Šúrsky kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šúrsky kanál
kanál
Šúrsky kanál za obcou Ivanka pri Dunaji. Pohľad v smere toku na juhovýchod.
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okresy Pezinok, Senec
Obce Pezinok, Svätý Jur, Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, Zálesie
Zdroj Blatina
 - poloha Pezinok, Podunajská rovina
 - výška 136 m
 - súradnice 48°15′50″S 17°15′46″V / 48,26399°S 17,26266°V / 48.26399; 17.26266
Ústie Malý Dunaj
 - poloha Most pri Bratislave
 - výška 128 m
 - súradnice 48°09′14″S 17°15′44″V / 48,154°S 17,26223°V / 48.154; 17.26223
Dĺžka 16,9 km
Hydrologické poradie 4-21-15-011
Číslo hydronyma 4-21-15-869
Povodie Malý Dunaj
Poloha ústia
Poloha ústia
Map
Interaktívna mapa toku
Wikimedia Commons: Šúrsky kanál
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šúrsky kanál (normovaný názov [1]; staršie názvy: Hlavný kanál, Obtočný kanál, Moravod, Šúr, kanál Šúr, Nový Sajloch, Kanál [2][3][4], neoficiálne: Židovský kanál [5]) je umelý odvodňovací kanál a významné vodné melioračné dielo s regulovaným prietokom na juhozápadnom Slovensku v geomorfologickom celku Podunajská rovina tečúci po západnom a južnom obvode Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Niektoré zdroje ho nesprávne považujú za súčasť vodného toku Blatina v najširšom zmysle[6].

Šúrsky kanál bol budovaný v rokoch 19411943 pod vedním Pracovného zboru národnej obrany. Útvar VI. pracovného (robotného) práporu bol rozporuplnou súčasťou armády vojnového Slovenského štátu (1939-1945). Príslušníci tohto práporu vybudovali rozsiahly odvodňovací kanál v úseku od Pezinka až po ústie do Malého Dunaja pri Zálesí s využitím nútenej práce židov z koncentračných táborov, neskôr aj rómov a politických väzňov. Na výstvabe sa podieľali aj obyvatelia okolitých obcí.[7]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Do Šúrskeho kanála je umelo zaústený vodný tok Blatina a tiež do neho ústia ďalšie vodné toky stekajúce zo svahov Malých Karpát. Začína sa južne od Pezinka (tam, kde sa končí Viničniansky kanál), potom tečie paralelne so železnicou spájajúcou Bratislavu s Pezinkom a následne sa stáča na juhovýchod a tečie približne po severovýchodných hraniciach mesta Bratislava. Vlastný kanál sa potom končí medzi Ivankou pri Dunaji a Zálesím, ale za vlastným kanálom (za stavidlami) tok ešte kúsok (asi 1,5 km) tečie v neregulovanej podobe, aby napokon vyústil do Malého Dunaja;[8] táto krátka koncová časť sa oficiálne tiež volá Šúrsky kanál a pred vybudovaním vlastného kanálu bola súčasťou hlavného toku Malého Dunaja (hlavný tok Malého Dunaja sa dnes nachádza trochu južnejšie).[1][3][9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2
  2. LUKNIŠ, Michal. Geografia krajiny Jura pri Bratislave. [s.l.] : Univerzita Komenského, 1977. 211 s. S. 132.
  3. 1 2 BELÁKOVÁ, M. Hydronymia severnej časti povodia Malého Dunaja. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2014 (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok výstavby Šúrskeho kanála (správne má byť 1941-1943). Okrem toho je na viacerých miestach nesprávne uvedené, že Šúrsky kanál sa nachádza v miestach bývalého toku Blatiny, čo je chyba, pretože Šúrsky kanál bol vykopaný úplne inde, než bola bývalá Blatina, čo si možno ľahko overiť na ktorejkoľvek staršej mape a v iných zdrojoch, pozri napr. , , Archivované 2022-01-21 na Wayback Machine)
  4. ses.entomology.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online. Archivované 2022-01-21 z originálu. S. 11
  5. Šúrsky žurnál. Sep. 2017
  6. Povodňový plán záchranných prác mesta Pezinok [online]. [Cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
  7. PROGRESIO. QRlink by ARDSYSTÉM [online]. [Cit. 2022-06-16]. Dostupné online.
  8. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2025-12-05]. Dostupné online.
  9. KRAMÁRIK, Jozef. Podrobný autoatlas. Slovenská republika. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, š.p., 1995. 132 s. ISBN 80-85510-57-X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]