Šúrsky kanál
| Šúrsky kanál | |
| kanál | |
.jpg) Šúrsky kanál za obcou Ivanka pri Dunaji. Pohľad v smere toku na juhovýchod. | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okresy | Pezinok, Senec |
| Obce | Pezinok, Svätý Jur, Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, Zálesie |
| Zdroj | Blatina |
| - poloha | Pezinok, Podunajská rovina |
| - výška | 136 m |
| - súradnice | 48°15′50″S 17°15′46″V / 48,26399°S 17,26266°V |
| Ústie | Malý Dunaj |
| - poloha | Most pri Bratislave |
| - výška | 128 m |
| - súradnice | 48°09′14″S 17°15′44″V / 48,154°S 17,26223°V |
| Dĺžka | 16,9 km |
| Hydrologické poradie | 4-21-15-011 |
| Číslo hydronyma | 4-21-15-869 |
| Povodie | Malý Dunaj |
  Poloha ústia
| |
 Interaktívna mapa toku
| |
| Wikimedia Commons: Šúrsky kanál | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šúrsky kanál (normovaný názov [1]; staršie názvy: Hlavný kanál, Obtočný kanál, Moravod, Šúr, kanál Šúr, Nový Sajloch, Kanál [2][3][4], neoficiálne: Židovský kanál [5]) je umelý odvodňovací kanál a významné vodné melioračné dielo s regulovaným prietokom na juhozápadnom Slovensku v geomorfologickom celku Podunajská rovina tečúci po západnom a južnom obvode Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Niektoré zdroje ho nesprávne považujú za súčasť vodného toku Blatina v najširšom zmysle[6].
História
[upraviť | upraviť zdroj]Šúrsky kanál bol budovaný v rokoch 1941 až 1943 pod vedním Pracovného zboru národnej obrany. Útvar VI. pracovného (robotného) práporu bol rozporuplnou súčasťou armády vojnového Slovenského štátu (1939-1945). Príslušníci tohto práporu vybudovali rozsiahly odvodňovací kanál v úseku od Pezinka až po ústie do Malého Dunaja pri Zálesí s využitím nútenej práce židov z koncentračných táborov, neskôr aj rómov a politických väzňov. Na výstvabe sa podieľali aj obyvatelia okolitých obcí.[7]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Do Šúrskeho kanála je umelo zaústený vodný tok Blatina a tiež do neho ústia ďalšie vodné toky stekajúce zo svahov Malých Karpát. Začína sa južne od Pezinka (tam, kde sa končí Viničniansky kanál), potom tečie paralelne so železnicou spájajúcou Bratislavu s Pezinkom a následne sa stáča na juhovýchod a tečie približne po severovýchodných hraniciach mesta Bratislava. Vlastný kanál sa potom končí medzi Ivankou pri Dunaji a Zálesím, ale za vlastným kanálom (za stavidlami) tok ešte kúsok (asi 1,5 km) tečie v neregulovanej podobe, aby napokon vyústil do Malého Dunaja;[8] táto krátka koncová časť sa oficiálne tiež volá Šúrsky kanál a pred vybudovaním vlastného kanálu bola súčasťou hlavného toku Malého Dunaja (hlavný tok Malého Dunaja sa dnes nachádza trochu južnejšie).[1][3][9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2
- ↑ LUKNIŠ, Michal. Geografia krajiny Jura pri Bratislave. [s.l.] : Univerzita Komenského, 1977. 211 s. S. 132.
- 1 2 BELÁKOVÁ, M. Hydronymia severnej časti povodia Malého Dunaja. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2014 (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok výstavby Šúrskeho kanála (správne má byť 1941-1943). Okrem toho je na viacerých miestach nesprávne uvedené, že Šúrsky kanál sa nachádza v miestach bývalého toku Blatiny, čo je chyba, pretože Šúrsky kanál bol vykopaný úplne inde, než bola bývalá Blatina, čo si možno ľahko overiť na ktorejkoľvek staršej mape a v iných zdrojoch, pozri napr. , , Archivované 2022-01-21 na Wayback Machine)
- ↑ ses.entomology.sk, [cit. 2019-07-18]. Dostupné online. Archivované 2022-01-21 z originálu. S. 11
- ↑ Šúrsky žurnál. Sep. 2017
- ↑ Povodňový plán záchranných prác mesta Pezinok [online]. [Cit. 2019-11-22]. Dostupné online.
- ↑ PROGRESIO. QRlink by ARDSYSTÉM [online]. [Cit. 2022-06-16]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2025-12-05]. Dostupné online.
- ↑ KRAMÁRIK, Jozef. Podrobný autoatlas. Slovenská republika. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, š.p., 1995. 132 s. ISBN 80-85510-57-X.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šúrsky kanál
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |