Šťuka severná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šťuka severná
Esox lucius1.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Esox lucius
Linnaeus, 1758
Distribution map of Esox lucius.png
Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šťuka severná[2][3] (iné názvy: šťuka severská[4][5], šťuka holarktická[6]; staršie: [do 80. rokov 20. stor. výlučne] šťuka obyčajná[7][8][9][10][pozn 1], šťuka[13]; lat. Esox lucius) je druh dravej ryby z rodu šťuka (Esox).

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia je holarktický.[1] Bola introdukovaná v mnohých oblastiach južne od pôvodného areálu.[1] Je to nenáročný a adaptabilný druh. Okrem stojatých vôd žije aj v podhorských úsekoch riek (Orava).[14]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má podlhovasté telo so sploštenou hlavou s veľkými ústami a silnými zubami. Na lícach má drobné šupiny. Chrbtová plutva je vzadu nad análnou. Farebnosť je variabilná, ale ide najmä o zelenú so žltkastými škvrnami.[14] Rast je rýchly a závislý od prostredia. Môže dorásť do 50 kg a dĺžky 160 cm, v slovenských podmienkach 15 kg a 120 cm. Dožíva sa 33 rokov.[14]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Neresí skoro na jar v marci až apríli v studenej vode. Oblasť na neresenie je väčšinou zaplavená oblasť s vegetáciou. Kladie množstvo ikier a veľké jedince môžu klásť až milión ikier. Ikry neochraňuje. Pohlavnú dospelosť dovŕši od 3. do 5. roku.[14] V oblastiach kde žije aj šťuka obrovská (Esox masquinongy) sa môže krížiť a vytvoriť hybrid (Esox masquinongy x Esox lucius).[15]

Malé štuky sa živia planktónom, neskôr bentosom a hmyzom. Staršie jedince lovia ryby.[14] Štuka je nenásytný a oportunistický predátor už od mlada. Je to samotársky druh, loví pomocou zraku a korisť prepadáva z úkrytu.[15] Kanibalizmus je bežný. V arktických jazerách, kde je šťuka niekedy jediný rybí druh, sú dospelé jedince kanibali. Jej výkaly obsahujú špecifické feromóny, ktorým sa ostatné ryby vyhýbajú a preto šťuky nevylučujú výkaly vo svojom lovnom revíre.[16]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názov šťuka obyčajná sa od 90. rokov u mnohých autorov začal nahrádzať inými názvami, pretože podľa Zásad tvorenia slovenského menoslovia živočíchov z roku 1987 sa prívlastok obyčajný v názvoch druhov živočíchov podľa možnosti nemá používať. [11][12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c NatureServe. 2018. Esox lucius (amended version of 2013 assessment). The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T135631A133427422. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T135631A133427422.en. Prístup 26. december 2021.
  2. KRUMPÁL, Miroslav. Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 206. (Poznámka: Rovnaké pomenovanie bolo uvedené už vo vydaní z roku 1997)
  3. Čeľade a druhy rýb [1]
  4. Naše ryby - Združenie chovateľov rýb na Slovensku [2]
  5. Príloha III nariadenia Rady (ES) č. 788/96 z 22. apríla 1996 o predkladaní štatistík o produkcii chovu rýb členskými štátmi. Úradný vestník Európskej únie. 04/zv. 2, s. 315. (dost. 2021-12-27)
  6. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 92.
  7. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. S. 249
  8. Hajko, Vladimír, ed. (1987), „šťukovité“, Malá encyklopédia Slovenska : AŽ (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 538, „čeľaď str.[edne] veľkých až veľkých sladkovodných dravých rýb. Majú cylindrické, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu s hlboko zarezanými ústami a silnými zubami. Chrbtová plutva je posunutá nad análnu a táto k chvostovej. Na Slov.[ensku] žije šťuka obyč.[ajná] (Esox lucius), šport.[ovo] cenná a hosp.[odársky] význ.[amná] ako prirodzený regulátor populácií burinných rýb.“ 
  9. Peciar, Štefan, ed. (1964), „šťuka“, Slovník slovenského jazyka, IV. S – U (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo SAV, https://slovnik.juls.savba.sk/?w=šťuka&s=exact&c=d856&cs=&d=peciar, dost. 2021-12-27 
  10. „šťukovité“, Malá slovenská encyklopédia (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993, str. 711, ISBN 80-85584-12-3, „čeľaď dravých sladkovodných rýb z radu sleďotvarých s valcovitým telom a ozubenými predĺženými čeľusťami. Známych 5 druhov, u nás šťuka obyč.[ajná]“ 
  11. MATOUŠEK, B. Otázka druhového mena obyčajný. (cca 2008) [3]
  12. HENSEL K. et al. Zásady tvorenia slovenského menoslovia živočíchov. In: Kultúra slova 10 1987 str. 346-357 [4] S. 355 (Pozor: V online podobe tohto čísla časopisu sú v súbore poprehadzované strany.)
  13. Veľký obrazový atlas rýb. 1976, S. 72 a register
  14. a b c d e Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. S. 98.
  15. a b SCHULTZ, Ken. Ken Schultz's Field Guide to Freshwater Fish. Hoboken : John Wiley & Sons, 2010. 272 s. ISBN 978-1-118-03987-8. S. 157 – 158.
  16. KOTTELAT, Maurice; FREYHOF, Jörg. Handbook of European Freshwater Fishes. Cornol : Publications Kottelat, 2007. 646 s. ISBN 978-2-8399-0298-4. S. 342. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]