Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/04 2013
Vitráže Katedrály svätého Martina v Bratislave sú dôležitou umelecko-historickou pamiatkou najvýznamnejšej sakrálnej stavby Bratislavy. Dnešné vitrážové okná katedrály, pochádzajúce až z obdobia regotizácie chrámu v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, predstavujú významný umelecko-historický doklad svojej doby a ako také tvoria tvoria významnú časť chrámovej výzdoby.
Celkový počet vitráži radí Katedrálu svätého Martina medzi objekty s ich početne najbohatším zastúpením spomedzi sakrálnych objektov na Slovensku. Celkovo chrám presvetľuje dvadsaťtri vitrážových okien. Spomedzi jednotlivých priestorov je ich najviac vo svätyni a v oboch bočných lodiach – po deväť. Organová empora a južná predsieň majú po jednom okne a tri sa nachádzajú v kaplnke svätej Anny.
Vznik okenných vitráží v dóme má úzku spojitosť s obdobím puristickej prestavby chrámového interiéru v druhej polovici 19. storočia. Jej iniciátorom bol dómsky farár a kanonik Bratislavskej kapituly Karol Heiller (farárom v rokoch 1848 – 1889) a Spolok na reštaurovanie bratislavského Dómu (Pressburger Domrestaurirungsverein), ktorý vznikol v roku 1863 na Heillerov popud, a ktorému od počiatku jeho existencie predsedal. Za aktivitami spolku, ktorého poprednými členmi boli mnohé významné osobnosti súdobej Bratislavy, je nielen vznik historizujúcich vitráží ale aj radikálne zmeny vo výzdobe interiéru dómu.