Šafraníčka (vrch v Poľane)
| Šafraníčka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Obec | Očová |
| Časť | Kyslinky |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 015,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′13″S 19°27′34″V / 48,6537°S 19,4594°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | neznačený z Kyslínk |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šafraníčka (1 015,0 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 12 km severne od mesta Detva.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana a časti Kyslinky.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a v katastrálnom území obce Očová.[4] Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná osada Kyslinky, južným smerom leží Detva a Hriňová.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Šafraníčka leží obkolesená vysokým hrebeňom v kaldere bývalého stratovulkánu.[5] Západným smerom susedí Želobudzská skalka (1 116 m n. m.), Žiarec (1 100 m n. m.) a Bukovina (1 294 m n. m.), severným Grúň (1 026 m n. m.), Ľubietovská Bukovina (1 194 m n. m.) a Hájny grúň (1 208 m n. m.), severovýchodným Brusniansky grúň (1 271 m n. m.), východným Kopce (1 334 m n. m.), juhovýchodným dominantná Poľana (1 458 m n. m.) a južným Predná Poľana (1 367 m n. m.) a Drábovka (1 251 m n. m.).[6] Masív odvodňujú prítoky Hučavy do rieky Slatina v povodí Hrona. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchole súvislý, no v okolí po ťažbe viac nesúvislý lesný porast umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s nízkou a riedkou vegetáciou sú viditeľné najmä okolité vrchy Poľany, ojedinele možno vidieť malú časť Vtáčnika a Kremnických vrchov.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je prístupný neznačenými chodníkmi z okolia, no južne vedie z osady Kyslinky cez rázc. Zálomská do sedla Priehybina 
modrý chodník. Z údolia Hučavy vedie východným úbočím do sedla Príslopy lesná cesta.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ 133: Poľana: turistická a cyklistická mapa 1:50 000. 7. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, 2023. Dostupné online. ISBN 978-80-99934-64-2.
- ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.